Zámer vlády vypracovať a prijať novú stratégiu ľudských práv vyvolal silnú reakciu v našej spoločnosti, najmä zo strany mimovládnych organizácií a cirkví. Jedným z hlavných dôvodov novej stratégie totiž bolo pomocou tzv. „nových“ ľudských práv zaviesť ochranu ľudí inak sexuálne cítiacich. Tento proces odhalil existujúcu kultúrnu polarizáciu našej spoločnosti.
V čom je problém?
Nová kultúrna vlna sexuálnej revolúcie spolu s inými spoločenskými faktormi priniesla v polovici minulého storočia obhajobu neregulovanej slobody sexuálneho správania. Táto vlna vyniesla na povrch spoločenského vnímania aj zvýšenú pozornosť na neľahký údel ľudí, ktorí si v období dospievania uvedomia odlišnosť svojho sexuálneho cítenia. Ich situáciu však hlasovanie Americkej psychiatrickej spoločnosti v 70. rokoch minulého storočia s rozdielom jediného hlasu administratívnym aktom pomenovalo ako O.K. Keď si neskôr politici privlastnili túto tému a keď vznikli silné lobistické skupiny na riešenie ich ochrany pred „diskrimináciou“, prehĺbilo sa odmietanie tohto konceptu zo strany majoritnej spoločnosti.
Ak chceme lepšie pochopiť dôvod tohto odmietania, nie je riešením označiť ho ako „homofóbia“. Hlavným dôvodom sebaobrany majoritnej spoločnosti proti minorite sexuálne inak cítiacich spoluobčanov je práve to politické uchopenie témy a snaha presadiť ju do zákonov v podobe nárokov na inštitucionálne akceptovanie sexuálnej inakosti do rodinnej politiky. Dvaja ľudia rovnakého pohlavia však objektívne nie sú schopní vytvoriť rodinu, splodiť dieťa, preto tu nemožno hovoriť o diskriminácii. Tak ako nevznikne život dieťaťa bez spermie a vajíčka, nevznikne ani harmonický vývoj dieťaťa bez vzoru muža a ženy.
Tieto zmeny v chápaní ľudských práv, znamenajú významný posun v chápaní odvekých spoločnosť stabilizujúcich inštitúcií, ktorými sú manželstvo a rodina. Ak zrušíme jedinečnosť manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, otvoríme cestu k jeho deštrukcii a tým k destabilizácii rodiny. Nárast počtu voľných spolužití, obrovský nárast počtu detí narodených v nestabilných vzťahoch mimo manželstva a trvalý nárast rozvodov ukazuje, že sa tu udiali nebezpečné posuny v názoroch a v správaní – na úkor životnej perspektívy detí.
Môžeme sa len prizerať na tieto spoločnosť destabilizujúce trendy? Veď dezorientujú deti a mládež, oslabujú rodinu, znižujú šancu na obnovu generácií a vyvolávajú animozitu v spoločnosti. Sme povinní hľadať pomocou celospoločenského dialógu určitý spoločenský konsenzus a riešenie. Jeho absencia môže mať fatálne dôsledky na našu budúcnosť, najmä v oblasti demografickej a politickej rovnováhy. Pre spoločenský dialóg je prvou podmienkou jasnosť v pojmoch a pravdivá prezentácia poznatkov vied o človeku.
Aké by mali byť smery riešenia v štáte a spoločnosti voči ľuďom inak sexuálne cítiacim?
• Ľudí s odlišným sexuálnym cítením rešpektovať, prijímať s úctou a podporovať ich individuálne riešenia podľa ich vlastného rebríčka hodnôt: abstinenciu, život v spoločenstve priateľov, rodiny a známych, podporu zo strany spoločnosti a cirkví. V prípade potreby zdokonaľovať občiansko-právny priestor pre zabezpečenie potrieb v ich živote.
• Rešpektovať bytostnú potrebu každého dieťaťa pri budovaní jeho osobnostnej identity poznať svojich biologických rodičov a identifikovať sa so svojou mužskou alebo ženskou rolou v spolužití s otcom a matkou. Experimenty v tejto oblasti budú len na úkor životnej perspektívy detí. Záujmy dospelých si nemôžu takto vyberať krutú daň od detí, ktoré za nič nemôžu.
• Deti a mládež vo výchove k manželstvu a rodičovstvu viesť k jednoznačne formulovaným hodnotám rodiny, ale aj k rešpektujúcemu a nevyhnutnému rozlišovaniu, i k potrebnej zodpovednosti vo vzťahoch.
• Chrániť inštitúciu manželstva ako stabilizujúci pilier prirodzenej rodiny a súdržnosti spoločnosti pred jej destabilizáciou alternatívnymi pojmami ako sú kvázi-manželstvá či registrované partnerstvá.
Iba pravda o týchto dôležitých témach života a spoločenský dialóg o nich nás ako spoločnosť spojí a otvorí cestu pre vzájomnú úctu a spoluprácu. V tomto spoločenskom dialógu je možné očakávať, že sa vedecky pravdivo vysvetlí podstata, príčiny a prejavy odlišného sexuálneho cítenia. Tieto pravdivé poznatky, šírené v spoločnosti, pomôžu chápať a rešpektovať osobné problémy týchto našich spoluobčanov, žien a mužov, a vytvárať im priestor pre čestný a slobodný život.
Ľudia z LGBTI skupiny vysvetľujú ako dôsledok nimi zdôrazňovanej inakosti ich sexuálneho cítenia aj inakosť cieľa ich partnerských vzťahov: láskyplná vzájomná podpora a potešenie. Partnerské vzťahy v manželstve muža a ženy majú tiež za cieľ rozvíjať vzťah lásky a vzájomnej podpory, avšak jedinečným spôsobom umožňujú aj odovzdávanie života, čím napomáhajú obnovu generácií v spoločnosti. Sú to dva odlišné modely partnerských vzťahov.
Iba manželstvo stabilizuje vzťahy v základnom stavebnom prvku spoločnosti, v rodine, čím stabilizuje aj spoločnosť.