Homília - 18. nedeľa cez rok (A)

Rim 8, 35-39

3.8.2014, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Niektorí ľudia obľubujú tzv. konšpiračné teórie. Za vojnovými udalosťami, politickými prevratmi či ekonomickými krízami hľadajú skrytých ľudí, bohatých a mocných, ktorí ťahajú za nitky. Po tieto dni si pripomíname sto rokov od začiatku prvej svetovej vojny. Podnes niektorí ľudia veria, že za výsledkami vojny je dohoda ľudí zo slobodomurárskych lóží, ktorí si želali rozpad starého usporiadania sveta. Osobne súhlasím s názorom, že pri veľkých udalostiach majú svoj podiel aj skrytí manipulátori v pozadí, ale zároveň si myslím, že veľké udalosti sú predovšetkým dôsledkom množstva príčin a konania i nekonania množstva ľudí, od najmocnejších až po najbiednejších. Dnes už nik nepopiera, že napr. roku 1917 Nemci tajne dopravili Lenina do Petrohradu, aby vyvolal revolúciu a rozbil Rusko, ale Leninovi by sa to nikdy nebolo podarilo, keby vtedajší politici konali morálne a zodpovedne a nedohnali milióny ľudí k zúfalstvu.

Na rozdiel od ľudí, ktorí vinu za mnohé udalosti zvaľujú na tajné sily v pozadí, apoštol Pavol nás presviedča, aby sme uzreli svoje vlastné možnosti, ako ovplyvňovať svoj súkromný i spoločenský život. Podľa apoštola však jadrom tých našich možností nie je naša inteligencia, ani silná vôľa či náš charakter, ale Božia láska, ktorá je nám daná v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Máme skúsenosť s takouto láskou, ktorá všetko vydrží a prekoná? Apoštol zjavne tú skúsenosť mal. Čo je dôležité, nehovorí o tejto skúsenosti len ako o vlastnej, ale hovorí v množnom čísle: my máme skúsenosť. Nielen mňa, ale nás nebude môcť nič odlúčiť od Božej lásky. Pavol tu vystupuje ako hovorca spoločnej skúsenosti mnohých kresťanov. Patrili k nim aj kresťania v Ríme, ktorým adresoval svoj list. Oni boli kresťanmi už viacero rokov, omnoho prv, ako sa dostali do kontaktu s Pavlom. Nie Pavol ich urobil kresťanmi, ale Božia láska, ktorú skúsili. Ako ju skúsili? Krátky úryvok to naznačuje: Skúsili to vo vzdorovaní voči súženiu, úzkosti, prenasledovaniu, hladu a ďalším nebezpečenstvám. To všetko sa dalo vydržať skrze Toho, ktorý nás miluje. Preto apoštol napísal, že kresťanov nepremohli žiadne sily. Dáva im podivné mená: anjeli, kniežatstvá, prítomnosť, budúcnosť, to, čo je vysoko, a to, čo je hlboko, a pod. Za týmito označeniami treba vidieť to, čo my dnes nazývame silami doby, či už myslíme politikov, finančné skupiny, tajných konšpirátorov alebo nejaké hviezdne energie či samotný čas a často biedny ľudský život a ľudskú smrť. Pavol voči tomuto všetkému povie: Skúsil som, že silnejšia je láska. Nie moja láska, ale láska Božia, ktorá je v Kristovi.

Ešte raz: Ako sa dá táto láska skúsiť? Myslím, že naozaj je dôležité pýtať sa, čo rozhoduje – o nás i o svete. Politici, konšpirátori, vesmírne energie či samotná ľudská príroda? Keď odmietneme prijať, že predovšetkým toto všetko rozhoduje, tak začneme hľadať iné sily a vzťahy, ktoré nás posilnia a obohacujú bez toho, aby nás obmedzovali. To je napr. aj osobná láska v rodine alebo aj láska k niečomu, k práci a pod. Čo by sme už také v živote dokázali, ak by sme neľúbili, ak by nás neľúbili? Pri tomto hľadaní lásky, ktorá o nás rozhoduje, ale sa nás nezmocňuje, lež robí nás silnejšími, narazíme aj na lásku, ktorá je iná a mocnejšia ako naša osobná láska. Narazíme na Božiu lásku v Kristovi. Možno sa niekto obáva, že je to len ilúzia, že si takú lásku len nahovárame. Ale uprostred ťažkostí je temer nemožné nahovárať si to. Keď je vojna alebo iné súženie, mnohí stratia nielen majetok a zdravie, ale aj vieru a lásku. To sa dá pochopiť. Ak však niekto uprostred veľkých ťažkostí vieru a lásku nájde, prípadne si ich uchová, taká skúsenosť sa nedá vymyslieť, ona je dôkazom, že Božia láska jestvuje. Uprostred ťažkostí si nezúfaš, ani sa nestaneš akýmsi „švejkom“, ktorý si zo všetko robí posmech, ale zachováš si sebaúctu a súcit k iným, ba začneš žiť lásku.

Prvá i druhá svetová vojna zanechali po sebe mnoho ubolených ľudí, mnoho zúfalcov i mnoho takých, ktorí začali šíriť nenávisť cez nové politické programy. Tieto boľavé udalosti ale zanechali po sebe aj mnoho prebudených kresťanov, ktorí si uvedomili vlastnú zodpovednosť za osudy sveta. Zodpovednosť za šírenie Božej lásky vo svete. Ja som osobne poznal mnoho ľudí, kňazov, rehoľníkov, veriacich kresťanov ktorí prežili vojnu, prežili koncentráky nacistické i komunistické, a nezatrpkli, ale naopak skrásneli, stali sa múdrymi a láskavými ľuďmi. Podobní ľudia vytvorili najväčšiu udalosť cirkvi za ostatné storočie – II. vatikánsky koncil. Mnohí biskupi, kňazi, teológovia, ktorí prišli na koncil, sa poučili z vojny tak, že začali rozlišovať podstatné od nepodstatného. Prestali používať suché poučky a začali presadzovať otvorenie sa cirkvi svetu v mene Boha, ktorý sa sám svetu otvoril. Cirkev začali vidieť ako Boží ľud, ktorý sa na cestách dejinami učí skúsenosti Božej lásky.

Povzbuďme sa navzájom k podobnému učeniu, ku kritickému nenaivnému hodnoteniu udalostí sveta, a zároveň si pomáhajme v hľadaní Božej lásky, aby sme ju aj my zažili a v nej prekonali všetky trápenia minulé i budúce.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves