Hom├şlia - V┼íetk├Żch vern├Żch zosnul├Żch

M├║d 3,1-9

2.11.2014, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Za─Źiatok novembra je odd├ívna spojen├Ż so spomienkou na zosnul├Żch ─żud├ş. T├║to spomienku pre┼ż├şvame cez rozli─Źn├ę zvyky; naj─Źastej┼í├şm je zdobenie hrobov kvetmi a za┼ż├şnanie svie─Źok. Tieto zvyky zachov├ívaj├║ ─żudia n├íbo┼żensky zalo┼żen├ş i ─żudia, ktor├ş sa n├íbo┼żensky neprejavuj├║. ─îo to v┼íak pre n├ís vlastne znamen├í, ke─Ć spom├şname na zosnul├Żch? Moju ot├ízku nekladiem tak, aby mi na ┼łu vy─Źerp├ívaj├║co odpovedal nejak├Ż sociol├│g, etnograf alebo n├íbo┼żensk├Ż historik. Kladiem si ju osobne a kladiem ju aj ka┼żd├ęmu z n├ís ako osobn├║ ot├ízku.

Viem, ┼że na┼íe odpovede m├┤┼żu by┼ą r├┤zne. Mnoh├ş by povedali, ┼że si chc├║ jednoducho ucti┼ą svojich zosnul├Żch. ─îo to v┼íak znamen├í ucti┼ą si? Upratan├Ż a ozdoben├Ż hrob je prejavom ├║cty, ale hrob zanedban├Ż s├ím o sebe nemus├ş by┼ą prejavom ne├║cty. Mo┼żno doty─Źn├Ż zomrel├Ż nemal deti, alebo zomrel d├ívnej┼íie a u┼ż sa na┼ł zabudlo, alebo si ho bl├şzki uctia inak. Naj─Źastej┼íie kladieme sviece na hroby rodi─Źom, man┼żelom, s├║rodencom, e┼íte aj star├Żm rodi─Źom, ale ─Ćalej u┼ż ve─żmi nejdeme. Ale pre─Źo nie? Prarodi─Źia nie s├║ u┼ż na┼íi a my nie sme ich potomkami? Samozrejme, nem├┤┼żeme si na v┼íetk├Żch pam├Ąta┼ą. U┼ż aj preto na┼ía ├║cta vo─Źi zosnul├Żm nem├┤┼że kon─Źi┼ą ozdoben├şm hrobu.

Odborn├şci na historick├ę zvyklosti by n├ím povedali, ┼że ─żudia odprad├ívna pochov├ívali m┼Ľtvych z praktick├Żch d├┤vodov (hygienick├Żch), potom zo strachu z m┼Ľtvych, ale aj z celkom opa─Źn├ęho d├┤vodu, aby ├║ctiv├Żm umiestnen├şm tiel zosnul├Żch mohli zosta┼ą s nimi spojen├ş. Niektor├ę kult├║ry pochov├ívali svojich zosnul├Żch dokonca tak, aby ich mali pekne doma (boli ulo┼żen├ş pod podlahou domu), a tie┼ż nebude n├íhoda, ┼że p├┤vodn├ę kres┼ąansk├ę cintor├şny vznikali v tesnej bl├şzkosti kostolov. Tak to bolo aj v Dev. N. Vsi. Zosta┼ą spojen├ş so svojimi zomrel├Żmi ÔÇô tento d├┤vod ├║cty sa mi najviac p├í─Źi. Spolu si na─Ćalej pom├íhame, spolu sme silnej┼í├ş. To spolu neplat├ş len pre ─żud├ş navz├íjom, znamen├í to by┼ą spolu aj s Bohom.

Biblick├ę ─Ź├ştania na dne┼ín├Ż de┼ł nehovoria o sm├║ten├ş. ─î├ştanie z knihy M├║drosti zo Star├ęho z├íkona hovor├ş o hodnote ┼żivota spravodliv├Żch ─żud├ş, apo┼ítol Pavol sp├íja osud kres┼ąanov po smrti s P├ínom (od Boha m├íme pripraven├Ż domov) a evanjelium v podobenstve o m├║drych a nerozumn├Żch pann├ích hovor├ş o tom, ako ┼í┼ąastne a dobre ┼żi┼ą. Celkom je pochopite─żn├ę, ak je n├ím po tieto dni viac ako inokedy smutno za na┼íimi zomrel├Żmi. Kres┼ąanstvo v┼íak nezost├íva pri sm├║ten├ş, ale v stretnut├ş so smr┼ąou si kladie ot├ízku, ─Źo tvor├ş hodnotu ─Źloveka, v ─Źom spo─Ź├şva hodnotn├Ż ┼żivot. Ak zostaneme pri slov├ích z knihy M├║drosti, autor textu z 1. stor. pred Kr. p├ş┼íe o ÔÇ×du┼íiach spravodliv├ŻchÔÇť po smrti. Du┼íou sa nemyslel ako v gr├ęckej filozofii abstraktn├Ż ┼żivotn├Ż princ├şp, ale cel├Ż ─Źlovek s jeho hist├│riou a vz┼ąahmi. Kniha M├║drosti o du┼íiach spravodliv├Żch hovor├ş, ┼że nie s├║ ne┼í┼ąastn├ę, ale ┼że s├║ v pokoji. Zauj├şmav├ę je, pre─Źo autor knihy M├║drosti p├ş┼íe o osude zomrel├Żch. Ako si mo┼żno v┼íimn├║┼ą v prv├Żch troch kapitol├ích tejto knihy jeho ├║myslom bolo ods├║di┼ą hrie┼ínikov a vyzdvihn├║┼ą spravodliv├Żch. Pritom sa objavil probl├ęm. Ak je niekto v na┼íom hrie┼ínom svete spravodliv├Ż, nutne naraz├ş na t├Żch, ─Źo s├║ hrie┼íni a v┼íetko chc├║ ma┼ą len pre seba. T├şto mocichtiv├ş a sebeck├ş ─żudia sa postavia proti spravodliv├Żm a ubl├ş┼żia im. ─Äal┼í├ş ─żudia potom okomentuj├║ konanie spravodliv├Żch tak, ┼że ich e┼íte vysmej├║: Bolo ti treba hra┼ą sa na spravodliv├ęho!? Autor knihy sa konfrontuje s tak├Żmto pr├şstupom, ako aj s predstavou mnoh├Żch ─żud├ş, ┼że Bo┼żie po┼żehnanie sa spozn├í pod─ża toho, ┼że nezomrieme mlad├ş, ale budeme bohat├ş a zdrav├ş a do┼żijeme sa vysok├ęho veku. Nie, hovor├ş autor knihy M├║drosti, Bo┼żie po┼żehnanie sa spozn├í pod─ża toho, ┼że ─Źlovek obstoj├ş v sk├║┼íke (ako zlato v peci) a zostane Bohu v l├íske vern├Ż. V tejto mor├ílnej s├║vislosti sa v knihe M├║drosti hovor├ş o osude spravodliv├Żch po smrti: Nestratili sa v ni─Źote, s├║ v ruk├ích Bo┼ż├şch.

Kniha M├║drosti bola nap├şsan├í v polovici 1. stor. pred Kr. nezn├ímym ┼żidovsk├Żm autorom v egyptskej Alexandrii. Je to najmlad┼íia kniha Star├ęho z├íkona. V ┼żidovskej Biblii sa nenach├ídza, kres┼ąania p├┤vodom zo ┼żidovstva ju v┼íak ─Ź├ştali a zaradili do Sv. P├şsma. Autor knihy, ktor├Ż ┼żil v pohanskom prostred├ş, sa chcel konfrontova┼ą so svoj├şm prostred├şm, jeho kult├║rou a zm├Ż┼í─żan├şm. Ne┼ílo mu o teoretizovanie ÔÇô kto m├í pravdu, ale o umenie ┼żi┼ą, o kvalitu ┼żivota. Tak sa nemohol vyhn├║┼ą ot├ízke utrpenia a smrti, ke─Ć┼że s├║ v na┼íom svete ─Źasto d├┤sledkom konania spravodliv├ęho. Zo slov tejto knihy vypl├Żva pre n├ís d├┤le┼żit├ę pou─Źenie. Ot├ízka ┼żivota po smrti nie je ot├ízkou teoretickou, ale s├║vis├ş s ot├ízkou po spravodlivosti.

Tak┼że, ak by n├ím n├íhodou niekto predhodil, ┼że ako kres┼ąania ver├şme v ┼żivot po smrti, lebo sa boj├şme smrti a chceme sa poisti┼ą pred strachom z nej, treba odpoveda┼ą: Boj├şme sa smrti tak ako ka┼żd├Ż norm├ílny ─Źlovek. Ale predov┼íetk├Żm sa zaober├íme ot├ízkou ako ┼żi┼ą, ako spravodlivo ┼żi┼ą. A ako ktosi d├ívno povedal, bez viery v nie─Źo, pre ─Źo sa oplat├ş zomrie┼ą, nevieme vlastne ani ┼żi┼ą. Tak┼że u─Ź├şme sa ┼żi┼ą, spravodlivo ┼żi┼ą, a toto u─Źenie je celo┼żivotn├ę. A najkraj┼íie na tom je, ┼że ka┼żd├Żm krokom, ktor├Ż na tejto ceste urob├şme, smr┼ą bledne a ┼żivot dost├íva nov├ę farby a podoby.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves