Hom├şlia - 33. nede─ża cez rok (A)

1 Sol 5,1-6

16.11.2014, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Ke─Ć po tieto dni vezmeme do r├║k seri├│znej┼íie noviny, v┼íetky s├║ pln├ę spomienok a koment├írov k 25. v├Żro─Źiu Novembra roku 1989. November s ve─żk├Żm ÔÇ×NÔÇť je zjednodu┼íen├Żm pomenovan├şm revol├║cie, ktor├í v tom pam├Ątnom roku privodila p├íd komunistick├ęho re┼żimu a umo┼żnila vznik demokratick├ęho spolo─Źensk├ęho usporiadania. Za d├┤vod oslavy Novembra ozna─Źujeme z├ípas za slobodu a demokraciu. S t├Żm v├Ą─Ź┼íina ─żud├ş azda s├║hlas├ş, z├írove┼ł sa v┼íak nezhodneme na tom, ─Źi ten z├ípas za slobodu st├íl za to a ─Źi v├Żvoj po roku 1989 nemal vyzera┼ą celkom inak. Niektor├ş z n├ís si pam├Ątaj├║, ┼że v t├Żch novembrov├Żch d┼łoch pred 25 rokmi zaznievali aj tak├ę hesl├í, ako ┼że ÔÇ×pravda a l├íska zv├ş┼ąaz├şÔÇť. Probl├ęm tak├ęhoto v├Żroku nie je v tom, ┼że by bol klamliv├Ż alebo ne├║primn├Ż. Probl├ęm spo─Ź├şva v predstave, ┼że pravda a l├íska, a to dokonca v celej spolo─Źnosti, presadia sa prostredn├şctvom nieko─żk├Żch politick├Żch a ekonomick├Żch opatren├ş.

Kres┼ąanstvo nehovor├ş o dosiahnut├ş pravdy a l├ísky, slobody a demokracie, ktor├ę by sa viazali na jeden de┼ł, jeden moment na┼íej hist├│rie, ale tie┼ż pozn├í tak├Ż ─Źas alebo tak├║ udalos┼ą, ktor├ę mo┼żno ozna─Źi┼ą za nie─Źo ├║plne rozhoduj├║ce, ba za vrchol jestvovania ─żud├ş a sveta, ktor├Ż pozn├íme. Ako sme dnes po─Źuli z Prv├ęho listu apo┼ítola Pavla Sol├║n─Źanom, apo┼ítol naz├Żva t├║to vrcholn├║ udalos┼ą ÔÇ×P├ínov de┼łÔÇť. V dne┼ínom ├║ryvku zaznelo zvl├í┼í┼ą apo┼ítolovo d├┤razn├ę upozornenie, aby sme boli na tento de┼ł pripraven├ş. ÔÇ×P├ínov de┼łÔÇť je ako svetlo a dni bez P├ína s├║ temnota. Aby sa n├ím tento de┼ł nestal pascou a p├ídom, ale v├ş┼ąazstvom, ne┼żime v temnote, ale vo svetle, lebo ako povedal jeden antick├Ż filozof: Len ten, kto m├í o─Źi nastaven├ę na slnko, m├┤┼że ho uzrie┼ą.

Prv├Ż Pavlov list Sol├║n─Źanom je najstar┼í├şm textom, ktor├Ż m├íme v Novom z├íkone (r. 50 po Kr.). Preto tento list dobre odr├í┼ża situ├íciu, ktor├í bola na po─Źiatku kres┼ąanstva. Kres┼ąansk├í viera sa ne┼í├şrila pou─Źovan├şm, ale ako v ├║vode listu p├ş┼íe apo┼ítol, napodob┼łovan├şm. Napodob┼łujeme to, ─Źo sa n├ím p├í─Źi, ─Źo n├ís te┼í├ş a svojou kr├ísou pri┼ąahuje. Ten, koho napodob┼łujeme, je predov┼íetk├Żm Kristus. ─îo to znamen├í, uv├ídza apo┼ítol vo 4. kapitole na dvoch pr├şkladoch z re├ílneho ┼żivota. Mu┼żi, ktor├ş sa stali kres┼ąanmi, prestali h─żadie┼ą na ┼żeny so slepou ┼żiadostivos┼ąou, ale s obdivom a ├║ctou. A kres┼ąania spolu stali sa zn├ími v spolo─Źnosti pre svoju bratsk├║ l├ísku ─Źi┼że solidaritu. O solidaritu i┼ílo aj vtedy, ke─Ć sa sol├║nski kres┼ąania zauj├şmali o osud zomrel├Żch. Z riadkov listu, ktor├ę predch├ídzaj├║ dne┼ín├ęmu ├║ryvku, d├í sa vyrozumie┼ą, ┼że Pavol, ke─Ć p├şsal o ÔÇ×P├ínovom dniÔÇť, odpovedal na ot├ízky sol├║nskych kres┼ąanov, ktor├ş sa p├Żtali na osud zomrel├Żch. Vo svojom vysvetlen├ş okrem in├ęho povedal, ┼że zomrel├ş s├║ solid├írne zahrnut├ş do udalosti, ktor├║ nazval ÔÇ×P├ínov de┼łÔÇť. T├íto udalos┼ą predstavuje koniec starej podoby sveta a za─Źiatok sveta nov├ęho. Predstavuje ÔÇô povedan├ę dne┼ínou re─Źou ÔÇô definit├şvne v├ş┼ąazstvo svetla, dobra, pravdy a l├ísky, slobody (a demokracie). ─îo je v┼íak rozhoduj├║ce, toto v├ş┼ąazstvo sa neudeje nejak├Żmi politick├Żmi opatreniami, ale je to naozaj ÔÇ×P├ínov de┼łÔÇť, je to de┼ł, udalos┼ą zm┼Ľtvychvstal├ęho Krista, teda udalos┼ą mimo dej├şn alebo na hranici dej├şn, nie v ich vn├║tri. Inak povedan├ę, v moci n├ís ─żud├ş je t├║┼żi┼ą po svetle pravdy a l├ísky a iste pre to aj nie─Źo urobi┼ą, nesmieme si v┼íak nam├Ż┼í─ża┼ą, ┼że sa staneme vlastn├şkmi pravdy a l├ísky.

Je to ako v podobenstve o talentoch z dne┼ín├ęho evanjelia. Talenty, schopnosti ─Źi v├şzie pravdy a l├ísky m├íme zveren├ę, ony nie s├║ na┼í├şm v├Żrobkom. O─Źak├íva sa, ┼że budeme s nimi tvorivo nar├íba┼ą. Nemo┼żno sa ich v┼íak zmocni┼ą a nesmieme ich zakopa┼ą! Podobne nemo┼żno sa zmocni┼ą in├ęho ─Źloveka (napr. man┼żelky), tie┼ż nie je mo┼żn├ę ignorova┼ą osud ostatn├Żch spoluob─Źanov. Lebo ak sa napr. z demokracie stane s├║┼ąa┼ż o to, kto najr├Żchlej┼íie dobehne do cie─ża a urve si v├ş┼ąazstvo pre seba, men├ş sa demokracia na obludnos┼ą. V ┼íes┼ądesiatych rokoch 20. stor. nastalo obdobie mierneho uvo─żnenia nap├Ątia medzi demokratick├Żmi krajinami z├ípadnej Eur├│py a krajinami, kde vl├ídli komunisti. Vtedy sa za─Źali stret├íva┼ą aj katol├şcki teol├│govia a marxistick├ş filozofi, aby viedli dial├│g o spolo─Źnosti. Jedn├Żm z t├Żch teol├│gov bol aj Karl Rahner. Od neho som kedysi ─Ź├ştal text, v ktorom ocenil ├║silie ├║primn├Żch marxistov o premenu spolo─Źnosti smerom k spravodlivosti a rovnosti, ale z├írove┼ł vysvetlil, ┼że absol├║tne dobro nemo┼żno nastoli┼ą vo vn├║tri dej├şn. Teda, ┼że pr├íve viera, ┼że dejiny s├║ samy o sebe nastaven├ę na pokrok smerom k ide├ílnej spolo─Źnosti, nutne vedie k nejakej forme diktat├║ry. Inak povedan├ę, kto pri ├║sil├ş o pravdu a l├ísku nepo─Ź├şta s Bohom, s tou absol├║tnou bud├║cnos┼ąou mimo na┼íich dej├şn, v┼żdy napokon sk─║zne do diktat├║ry. Raz je to diktat├║ra politikov, inokedy diktat├║ra finan─Źn├Żch magn├ítov.

Ak chceme privola┼ą pravdu a l├ísku, slobodu a demokraciu, prijmime teda Pavlovo upozornenie, aby sme ┼żili vo svetle a i┼íli v ├║strety P├ínovi. On n├ím pod├íva ruku, aby sme ─żah┼íie dosiahli ciele, po ktor├Żch t├║┼żime. Teda neve─Ćme boj so star├Żmi ani nov├Żmi mocensk├Żmi ┼ítrukt├║rami, ale sk├┤r im dajme najavo, ┼że ich moc nad sebou neuzn├ívame. A rozv├şjajme v sebe svetlo a moc Kristovu, ktor├í nikoho neohrozuje, ani nevylu─Źuje, ale pri┼ąahuje. Lebo pravda sa ┼í├şri pr├ş┼ąa┼żlivos┼ąou a slnko vid├ş len ten, kto s├ím v sebe m├í svetlo...


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves