Na začiatok adventu sme dostali list od slovenských biskupov. Píšu:
So znepokojením vnímame sociálnu situáciu na Slovensku, zvlášť postavenie rodín. Stále viac sa ocitajú v sociálnej neistote neúplné i úplné rodiny. K najpálčivejším problémom patrí nedostatok pracovných príležitostí a nezamestnanosť v regiónoch. Mnohých to núti opustiť na dlhé obdobie svoje rodiny, čo vedie k vzájomnému odcudzeniu i k rozpadu manželstiev. Mzdy sa často pohybujú okolo zákonného minima, čo nespĺňa podmienky spravodlivej mzdy. K tomu sa pridáva zadržiavanie mzdy alebo dohodnutej odmeny za prácu. Pre mladých ľudí je ťažké založiť si rodinu. Príjmy sú nízke, zabezpečenie vlastného bývania nedostupné a práca neistá. Mnohí prichádzajú k mylnému názoru, že je výhodnejšie, ak ostanú slobodní alebo žijú v bezdetných partnerských vzťahoch, majúc tak viac ekonomických výhod a úspešnejší kariérny rast v práci. Tiež sa rozširuje názor, že riešenie problémov je výlučne v osobnej aktivite, pričom sa málo prihliada na to, že všade nie sú rovnaké podmienky, že nie každý je schopný podnikať či získať vyššie vzdelanie, že nie každý môže odísť za prácou mimo domova. Zodpovednosť za vytváranie podmienok pre spoločné dobro je predovšetkým úlohou štátu. V súčasnosti však na spoločnom dobre má účasť len úzka skupina ľudí, zatiaľ čo mnohí sa ocitajú na hranici chudoby, hoci celý život poctivo pracovali a platili dane. Mnohí tieto bolesti nezvládajú a prepadajú rôznym závislostiam.
Napriek mnohým problémom je však mnoho tých, ktorí sa úprimne snažia zachovať si vzájomnú úctu a lásku. Osobitná vďaka patrí matkám, ktoré sa kvôli deťom zriekajú kariéry. Cirkev nemôže priamo meniť štátne zákony ani ovplyvňovať prerozdeľovanie spoločného dobra. Cirkev si však uvedomuje, že sme všetci povolaní k tomu, aby sme podávali návrhy na spravodlivejšie zákony. Sociálna náuka cirkvi hovorí o prednostnej láske k chudobným, ktorí často nemajú možnosť sami sa obhájiť. Chudoba, ktorá zasahuje dnešnú rodinu, nespočíva len v nedostatku jedla či oblečenia, ale najmä v chudobe vo vzťahoch, v obrovskej sociálnej neistote a v nepochopení inými.
Prvá adventná nedeľa je začiatkom našej cesty k betlehemským jasliam. Ježiš sa narodil v chudobe. Túto chudobu ale vyvažovala bohatosť vzťahov, lásky, nádeje a viery. Naša viera v Boha nám tiež dáva silu nepodľahnúť neistote, ale pozerať na svet s nádejou a nachádzať radosť v tom, čo je hodnotné. Cirkev ponúka pomoc aj v „centrách pre rodinu“, ktoré sa snažia prispieť vzdelávaním, právnou pomocou, poradenstvom v ekonomickej, sociálnej a psychologickej oblasti, poradenstvom manželstvám. Čas adventu je spoznávaním Krista v našich rodinách, v našich blížnych, v sociálne slabých, chorých, starých a opustených. Kristus nás učí duchovnej a hmotnej solidarite voči všetkým. Žehnajú slovenskí biskupi.
Naši biskupi načali viacero tém. Centrá pre rodinu sú dobrá vec. V Bratislave je zatiaľ jedno na Kapitulskej ulici č. 20 (vedie P. Marián Valábek, SDB). Základ však musí byť vo funkčnej farnosti, tam, kde ľudia reálne žijú. Ďakujem všetkým, ktorí roky budujú našu farnosť, a všetkým ďalším, ktorí sa zapájajú. Na začiatku sú vždy obyčajné kontakty, obyčajný záujem o iného človeka. Prosím, nie elitárske, vylučujúce kontakty pre tzv. lepších katolíkov! Nie skupinky, ktoré sú obmedzené úzkou spiritualitou, obmedzené generačne, sociálne a pod. Sociálna téma, ktorej sa dotkli naši biskupi, je aktuálne veľký problém, a to celosvetovo. Nejde už dávno o komunistov a kapitalistov, o pravicu a ľavicu, svetu dnes vládnu technokrati moci v službe najbohatších a politickí zabávači tomu robia kulisu. A to, čo voláme kapitalizmus, dávno nie je spojencom demokracie. Najvýkonnejší kapitalizmus majú, napokon, v Číne. Pápež František si za jednu z hlavných úloh určil zápas proti nespravodlivému systému dnešného kapitalizmu. (Divné, že Františka naši biskupi vôbec necitujú.) V popredí musí byť človek, nie finančný zisk. Systém, ktorý nemá na prvom mieste úctu k človeku a súčasne k prírode, ale zisk, je nespravodlivý. František sa nebojí povedať, že aj vražedný.
Aby sa to zmenilo, nestačí sa usilovať o lepšie zákony. Zákony sú tiež len časťou systému. Potrebujeme zmeniť systém a otočiť svoje myslenie a svoje priority. Ako sa to dá? Určite nejde o hru na dobré skutky. Tie robia aj farizeji. Musíme sa rozhodnúť, čomu dáme prednosť. Chceme sa opäť len zahrať na advent a Vianoce, alebo chceme advent a Vianoce ticha, pokoja, rodinných a priateľských stretnutí, solidarity s chudobnými, starými a chorými, solidarity i s prírodou? O tom je dnešná evanjeliová výzva: Bedlite! Teda bedlime, rozlišujme, strážme si svoj rozum, svoju slobodu, potom príde aj láska a pokoj. Zaiste pôjdeme aj do obchodov, aj na vianočné trhy, aj sa zabavíme, ale 90% nášho adventu nech je o inom. Prajem nám všetkým, aby tých 90% bolo o našom stíšení, a potom o našom duševnom a duchovnom posilnení, aby sme dokázali byť sami sebou a v spolupráci s Bohom tvorcami svojich životných ciest a príbehov!