1. Privítanie
Milí priatelia, opäť sa stretávame v našom spoločenstve, aby sme sa modlili za obnovu cirkvi v našej farnosti a vo svete. Tieto meditácie konáme na prvý piatok už po mnohé roky. Aj dnes sa pokúsime najprv pomenovať tému a problém, za ktorý sa modlíme, ktorý chceme riešiť. Potom sa stíšime pri modlitbe, aby sme v Božom slove a meditácii našli odpovede na naše problémy. Dnešnú meditáciu som pripravil s pani Evou Drličkovou.
2. Problém (Eva Drličková)
Pri našich meditáciách o obnove cirkvi nám v ostatných mesiacoch pomáha obraz, ktorý odporúča pápež František. Je to obraz „Panny Márie rozväzujúcej uzly“ (obraz je na našej nástenke). Minulý mesiac sme sa nechali viesť správaním Márie na svadbe v Káne Galilejskej, kde ľuďom odporučila, aby sa vo svojom nedostatku obrátili na Ježiša. Dnes sa pozrieme na Máriu v najťažšej situácii – pri Ježišovom kríži.
Čo nám táto udalosť môže povedať v našom úsilí o obnovu cirkvi? Situácia pod krížom je situácia beznádeje, situácia prehry a porážky. Asi každý človek musí prejsť aj takouto situáciou. Môže to byť situácia smrti niekoho blízkeho alebo skúsenosť veľkej krivdy. Alebo totálneho rozpadu vzťahov s ľuďmi, ktorým sme verili. Navyše situácia pociťovaná ako úplne nespravodlivá. V našom živote niekedy prežívame takéto situácie. Aj tieto osobné situácie týkajú sa cirkvi. Mnohí ľudia, ktorí verili v Boha a Ježiša, v ťažkej situácii svoju vieru stratia, zatrpknú, zúfajú si. K obnove cirkvi patrí naše úsilie obstáť v týchto ťažkých situáciách a zostať blízko ľuďom, ktorí trpia.
Situáciu beznádeje, úplnej prehry a porážky však môžeme zažiť aj spoločne ako cirkev. Cirkev je niekedy prenasledovaná zvonka. V takom prenasledovaní sa vždy vyskytnú ľudia, ktorí nezostanú verní ako Mária, ale utečú, zaprú a zradia. Ešte horšia je situácia, ak je cirkev, presnejšie Ježiš v cirkvi, zabíjaný zvnútra. To je stav, keď ľudia, čo sa hlásia k cirkvi, ba cirkev predstavujú svetu, sami Ježiša popierajú, zrádzajú jeho evanjelium, doslova križujú ho. To je pre kresťana najťažšie: Vytrvať vtedy, keď v samotnej cirkvi nevládne láska, ale necitnosť a tvrdosť. Dnes večer sa niektorí katolíci modlia za to, aby sa rodiny na Slovensku uchránili pred morálnym úpadkom a rozkladom. Aj my sa modlíme za ochranu našich rodín pred úpadkom. Tento úpadok však nevidíme prichádzať predovšetkým zo strany cudzích ľudí. Rôzne spory, násilia, alkoholizmus, ľahostajnosť, necitnosť a rozvody sú medzi nami a v nás. Chceme sa dnes modliť za takú obnovu, aby sme svoje kríže nezvalili na iných, ale ako Mária zostali verní Bohu a trpiacim. Veľký kríž prežila pred rokom jedna rodina na Morave. Ich príbeh sa dostal na verejnosť a písalo sa o ňom aj v českých katolíckych médiách. Najmladší syn tejto rodiny, ôsme dieťa, 16 ročný Filip, spáchal samovraždu. Chlapec neuniesol ponižovanie svojho okolia, lebo sa v dospievaní nevyvíjal tak, ako sa od neho očakávalo. Tragédiu sťažil miestny kňaz, ktorý sa na pohrebe zachoval necitlivo a rodinu chlapca ponížil a urazil.
Ježiš bol ukrižovaný, lebo vraj ohrozoval židovské náboženstvo. Dokážeme rozlíšiť, čo a kto nás naozaj ohrozuje? Urobíme niečo preto, aby sme Ježiša v našej cirkvi nepribíjali na kríž?
3. Stíšenie a úvodná modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, obraciame sa na teba vo svojich starostiach a úzkostiach. Chceme veriť, že nás vždy vypočuješ. Keď však prestaneme rozprávať my a dáme priestor tebe, vtedy začujeme odpoveď, ktorú nám dávaš svojou smrťou na kríži. Prosíme o pokoru a ticho, aby sme sa otvorili tebe, tvojmu životu i tvojmu krížu a spolu s tebou tvorili rodinu cirkvi, ktorá nikomu nebude macochou, ale matkou. Amen.
4. Božie slovo (Jn 19,25-27; posadíme sa; číta Eva Drličková)
Prečítame si slová evanjelia podľa Jána:
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny ju vzal ten učeník k sebe.
5. Meditácia
Mária sa nedívala na Ježišovu smrť ako na smrť neúspešného nábožensko-politického vodcu. Tak sa na Ježišovu smrť dívali jeho prívrženci. Márii ako matke zomieral syn. Zomieral násilnou a nespravodlivou smrťou. Mária na rozdiel od iných ľudí najlepšie poznala Ježiša. Prežila s ním celý život, aj keď v dospelosti a zvlášť počas jeho verejného pôsobenia ho nesprevádzala. Ale, keď ho ostatní priatelia opustili, ona prišla a vytrvala pri svojom synovi až do konca. Môžeme si len predstavovať, čo prežívala. Nemohla vedieť, či smrť jej syna prinesie ešte niečo dobré. Ale pokladala za správne vytrvať pri ňom, zostať verná. Neprepadnúť hnevu, sebaľútosti, ani zúfalstvu.
Ježišove slová na kríži vnímame ako Ježišov odkaz: Mama, ja zomieram, ale Ty prijmi mojich učeníkov, mojich priateľov za svoje deti. A zároveň Ježišov odkaz učeníkovi: Prijmi moju matku za svoju. Nie preto, že Ty by si svojich rodičov nemal. Ale keď prijmeš moju matku za svoju, budeš naďalej v rodine so mnou. My často o rodine premýšľame len ako o rodine pokrvnej, príbuzenskej. Pritom zabúdame, že Ježiš neučil starať sa predovšetkým o pokrvnú rodinu, ale o rodinu, ktorá vzniká prijatím Boha za Otca a ľudí za bratov a sestry. Ježišova matka ako naša matka je symbolickou postavou, ktorá vedie do rodiny s Ježišom. Nie na základe príbuzenstva, ale na základe spoločného počúvania Boha a vzájomnej podpory pri plnení Božej vôle.
Matka chlapca Filipa, ktorý pred rokom spáchal samovraždu, lebo sa nedokázal vyrovnať s nepochopením a posmechom vo svojom okolí, nedávno napísala: Za pár dní uplynie rok, čo zomrel môj najmladší syn. Pokúšam sa rekapitulovať, ako sa mi podarilo ten rok prežiť. Prehĺbilo sa moje poznanie a chápanie bolestného údelu mladých ľudí zvlášť v období dospievania. Najviac je mi smutno z toho, aké negatívne postoje majú aj veriaci ľudia, ktorí sa pritom oháňajú Bohom a Bibliou. Sledujem pôsobenie pápeža Františka a jeho príhovory k ľuďom. Udivuje ma, ako sú jeho výroky mnohokrát protikladne vysvetľované a komentované. Udivuje ma to, ale neprekvapuje. Pápež František je pre mňa skutočná osobnosť; som na neho hrdá. Jeho slová sú v súlade s tým, čo koná – ľudí vedie k premýšľaniu, k vysloveniu vlastného názoru a svedectva. Vedie ľudí k životu podľa vlastného svedomia. Toto mnohí nechcú, lebo nechcú či nevedia premýšľať, nechcú niesť ťarchu rozhodnutí podľa svojho svedomia a poznania. U nás i vo svete mnohí veriaci a predstavitelia cirkvi ochoreli. Mám obavy, že uzdravenie z týchto chorôb bude o to ťažšie, že niektorí sú neschopní pripustiť si svoju chorobu a necítia potrebu liečiť sa. Cirkev potom nie je milujúcou matkou, ale len macochou. V domácnosti s macochou sa ale ťažko žije, ťažko sa verí a dýcha. Len vďaka Františkovi a jemu podobným som schopná veriť, žiť a dýchať v cirkvi.
Veľa som prežila; verím a dúfam naďalej. Mnohí ľudia v cirkvi nechcú o ničom problémovom počuť, tobôž diskutovať. Niektorí veriaci a cirkevní predstavitelia dokonca namiesto pomoci sypú soľ do rán. Na vlastnej koži som prežila Simeonovo proroctvo – tvoju dušu prenikne meč, aby sa ukázalo zmýšľanie mnohých sŕdc. Dúfam, že aspoň niekomu som v minulom roku pomohla svojím svedectvom. Ďakujem všetkým a som vďačná za všetkých, ktorí ma podporujú a pomáhajú mi. Ďakujem pápežovi Františkovi, že mi dáva nádej veriť v cirkev, ktorá bude milujúcou matkou. Ďakujem Bohu, že ma miluje, drží a vedie na svojich cestách (svedectvo pani Svatavy Havlíčkovej).
6. Chvíľa ticha
7. Otázky (Eva Drličková)
• Kedy som prežil niečo veľmi ťažké? Ako som to zvládol?
• Snažím sa o vlastné premýšľanie a prehodnotenie rôznych životných a spoločenských situácií alebo sa nechám ovplyvniť médiami a svojím okolím, a to bez hlbšieho zamyslenia a hľadania, a volím si tak pohodlnejšiu cestu?
• Viem sa vžiť do situácie ľudí, ktorí majú osobné alebo spoločenské problémy, ponúknem im pomoc podľa svojich možností, modlím sa za nich, alebo ich len kritizujem a odsudzujem?
• Pomohli mi moje životné „kríže“ prehodnotiť svoj doterajší život, nájsť svoje „obrátenie“, alebo som sa priklonil(a) k hľadaniu vinníka, ktorý je za všetko zodpovedný?
• Snažím sa vo svojom živote zostať aj s ukrižovaným Ježišom alebo svoje zlyhania riešim len častou spoveďou bez hlbšieho prehodnotenia situácií, v ktorých sa nachádzam?
8. Záverečná modlitba (na kľačadle)
Môj Pane, zo srdca ľutujem všetky svoje hriechy, obmy moje srdce svojou svätou krvou. Pre tvoje milosrdenstvo prosím, aby si mi dal milosť nového obrátenia.
Môj Pane, v sile tvojho kríža chcem odpustiť každému, kto ma niekedy zranil. Ty si sa pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Milosrdný Pane, nauč ma milosrdenstvu aj vtedy, keď sa mi zdá, že je nad moje sily.
Zriekam sa pokušenia zatvrdiť sa, nechcem v sebe živiť hnev, horkosť a sebaľútosť. Zriekam sa každej túžby po pomste a odplate, chcem požehnať všetkým, ktorí mi akokoľvek ublížili. Prosím aj za odpustenie všetkého, čím som ja niekedy zranil iných, a to aj nevedomky.
Môj Pane, odním mi srdce kamenné a daj mi srdce z mäsa, naplň ho svojou pokorou a miernosťou, obmäkči ho svojím milosrdenstvom.
Vrúcne ťa prosím o Ducha Sv., aby som dokázal milovať teba i blížnych, bojovať dobrý boj a voliť skutočné dobro. Daj, aby som sa nespoliehal len na svoje sily a nikdy nestrácal nádej, ktorá nesklame, lebo je ukotvená v tvojej moci a láske.