Hom├şlia - 4. p├┤stna nede─ża (B)

Ef 2,4-10

15.3.2015, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


V na┼íom kostole m├íme e┼íte v├Żzdobu, ktor├║ sme pripravili na Svetov├Ż modlitbov├Ż de┼ł ┼żien (SDM). Naz├Żva sa to modlitbov├Ż de┼ł, ale je to aj de┼ł celkom konkr├ętnych skutkov. Mnoh├ş ─żudia povedia: nesta─Ź├ş sa len modli┼ą. In├ş zasa: nesta─Ź├ş len pracova┼ą. Mne sa p├í─Źi ako spiritualita SDM prep├íja modlitbu a ─Źiny. A ┼że za─Ź├şna snahou o poznanie. Preto sa na stretnut├ş SDM v┼żdy najprv premietaj├║ obrazy o krajine, za ktor├║ sa modl├şme a ktor├║ chceme podpori┼ą. Na poznanie situ├ície, ┼żivota ─żud├ş, nadv├Ązuje modlitba opret├í o Bibliu a napokon zbierka, ktorou sa podpor├ş celkom konkr├ętny cie─ż.

Na ak├║ situ├íciu reaguje apo┼ítol v Liste Efezanom, z ktor├ęho sme dnes ─Ź├ştali? Pavol chv├íli Boha za jeho milosrdenstvo a pripom├şna predch├ídzaj├║cu hrie┼ínos┼ą ─żud├ş, ktor├ş sa stali kres┼ąanmi. Ich stav pred krstom dokonca naz├Żva smr┼ąou. M├┤┼że sa to zda┼ą prehnan├ę, ako Pavol vyzdvihuje Bo┼żiu milos┼ą a ako pripom├şna, ┼że sme sa nestali kres┼ąanmi, lebo sme boli dobr├ş, ale preto, ┼że n├ís Boh o┼żivil spolu s Kristom. Dobr├ę skutky s├║ d├┤sledkom Bo┼żieho diela v n├ís, nie na┼íou z├ísluhou.

Text, ktor├Ż sa ─Ź├şta na 4. p├┤stnu nede─żu, je vybrat├Ż z 2. kapitoly Listu Efezanom. Na za─Źiatku tejto kapitoly apo┼ítol p├ş┼íe, ┼że kres┼ąania pred svoj├şm krstom boli ÔÇ×m┼Ľtvi vo svojich hriechochÔÇť, lebo ┼żili pod─ża sveta, ┼żiadost├ş tela a z├í─żub mysle (Ef 2,1-2). Kres┼ąania v Efeze vedeli, na ─Źo Pavol mysl├ş. Efez bolo ve─żk├ę mesto, vl├ídol v ┼łom blahobyt a nemravnos┼ą; osobitne bola uctievan├í bohy┼ła sexu Artemis (Diana). Chr├ím bohyne patril k siedmim divom starovek├ęho sveta. Pokia─ż sa ─Źlovek ut├ípa v nemravnosti, ─Źi u┼ż ide o sexu├ílnu, finan─Źn├║, n├ísiln├şcku alebo in├║ nemravnos┼ą, neprizn├íva si, ─Źo rob├ş. Nevid├ş to ako hriech. Spozn├í to azda, ke─Ć sa z─żakne, ┼że ho to zni─Ź├ş, priam zabije. Vtedy potrebuje niekoho, kto mu pod├í ruku a uk├í┼że nov├║ perspekt├şvu. Nem├┤┼że to by┼ą nejak├ę ┼íkolenie, nejak├Ż kurz, ktor├Ż ─Źlovek ├║spe┼íne absolvuje. Hriechom pozna─Źen├Ż ─Źlovek nem├í nato, aby sa s├ím vylie─Źil. Preto Pavol tak zd├┤raz┼łuje: Spasen├ş ste milos┼ąou skrze vieru, je to Bo┼ż├ş dar.

┼Żivot z viery nech├ípal Pavol ako ┼żivot bezhrie┼íny. ─îlovek, ktor├Ż sa vydal na cestu autom alebo in├Żm dopravn├Żm prostriedkom, je ten ist├Ż, ako pred jazdou. Ale teraz sa pohol a ide ur─Źit├Żm smerom. Takto aj pokrsten├Ż hrie┼ínik nie je celkom in├Ż ─Źlovek, ale ide nov├Żm smerom. ┼Żije z milosti; vie, ┼że je milovan├Ż, a to ho zachra┼łuje. Preto u┼ż never├ş v bohyne, ani d├ęmonov, ani v seba, ale v Boha l├ísky, Boha Je┼żi┼ía Krista. Viera teda nejestvuje ÔÇ×v lufteÔÇť, mimo s├║vislost├ş danej doby, mimo tela a mysle. Tak ako sme v hriechu s├║─Źas┼ąou svojej doby, svojho tela a svojej mysle (predst├ív, t├║┼żob, n├ízorov), aj v ┼żivote z Bo┼żej milosti m├íme nejak├Ż kontext doby, tela a mysle. Pavol tento nov├Ż kontext ─Źi r├ímec naz├Żva ┼żivotom z milosti, o┼żivenie s Kristom, vzkriesenie s n├şm.

V s├║vislosti s ned├ívnym referendom o rodine, ktor├ę by sa spr├ívnej┼íie malo naz├Żva┼ą referendom o sexualite, zaznelo zo strany tzv. liber├ílov ve─ża nepekn├ęho na adresu kres┼ąanov a zo strany kres┼ąanov ve─ża kritick├ęho a tie┼ż aj nepekn├ęho na adresu z├ístancov vo─żnej┼íej mor├ílky. Kres┼ąania boli ozna─Źovan├ş za ─żud├ş minulosti, za spiato─Źn├şkov zo stredoveku. Ur├í┼ża n├ís to, ale ─Źiasto─Źne sme si sami na vine. Skuto─Źn├ş kres┼ąania predsa nem├┤┼żu necha┼ą za seba hovori┼ą farizejov a z├íkonn├şkov. Za skuto─Źn├Żch kres┼ąanov m├┤┼że by┼ą hovorcom iba ─Źlovek, ktor├Ż je ─Źlovekom l├ísky. ┼Żidovsk├ş farizeji a z├íkonn├şci nikoho z pohanov neobr├ítili na svoju vieru. Naopak, od pohanov sa d├┤sledne izolovali. Pavol a jeho kres┼ąania v Efeze sa v┼íak od pohanov neizolovali, ale svoj├şm ┼ít├Żlom ┼żivota, svojou in┼ípir├íciou z Krista, p├┤sobili na nich kontrastne ako svetlo vo─Źi tme, ┼żivot vo─Źi smrti. Ak nejdeme dostato─Źne na podstatu veci, p├┤sob├şme nutne ako moraliz├ítori, spiato─Źn├şci, farizeji. Ak sa v┼íak k tej podstate dostaneme, neza┼żiari z n├ís na┼íe svetlo, ale dar Bo┼żej milosti. ─î├ştal som zauj├şmav├Ż ─Źl├ínok o starovekom ch├ípan├ş sexuality, ktor├ę dnes d├ívaj├║ liber├ílni a sekul├írni ─żudia priam za vzor. Pred pr├şchodom kres┼ąanstva vraj ─żudia neboli zo┼ínurovan├ş z├íkazmi, ktor├ę ono prinieslo. V skuto─Źnosti to bolo inak. ├üno, medzi pohanmi neboli z├íkazy, neboli moraliz├ítori, ale sex bol o moci. Kto mal moc, mal sex. Mu┼żi, ktor├ş mali moc, vl├ídli nad ┼żenami a de┼ąmi. Zneu┼ż├şva┼ą ┼żeny a deti bolo norm├ílne: nemali moc, neboli ─żu─Ćmi, ale pod─żu─Ćmi. A┼ż kres┼ąanstvo pri┼ílo s t├Żm, ┼że l├íska (aj t├í sexu├ílna) je o vz┼ąahoch, o ├║cte, a iste aj o radosti z druh├ęho. Ale nesmie by┼ą o moci nad niek├Żm. Na stretnut├ş SDM, ktor├ę tento rok vych├ídza zo sk├║senosti kres┼ąansk├Żch ┼żien na Baham├ích, sme sa dozvedeli, ┼że na t├Żchto ostrovoch aj v s├║─Źasnosti vl├ídne kult mu┼żskej moci a mu┼żi s├║ veden├ş k tomu, aby si vzali a robili, ─Źo sa im zap├í─Źi. Projekt, ktor├Ż tento rok SDM finan─Źne podporuje, sa venuje pr├íve tomu, aby ┼żeny prestali tolerova┼ą n├ísilie a z├şskali sebavedomie.

Naozaj nie─Źo dok├í┼żeme zmeni┼ą v sebe, v cirkvi, v spolo─Źnosti len vtedy, ke─Ć uzrieme a prizn├íme pravdu o situ├ícii. Potom za─Źneme h─żada┼ą odpove─Ć z viery ÔÇô medzi skuto─Źn├Żmi kres┼ąanmi, nie farizejmi! ÔÇô , a ke─Ć n├íjdeme, za─Źneme tvori┼ą nov├Ż svet. Nast├║pime na cestu nov├Żm smerom, kde n├ím za┼żiari svetlo Bo┼żej l├ísky a┼ż tak, ┼że to u┼ż nebudeme musie┼ą nikomu vyklada┼ą ani vysvet─żova┼ą.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves