Homília - Veľký piatok

Jn 19,33-34

3. 4. 2015, piatok

Autor: Karol Moravčík


Niektorí priatelia mi hovoria, ako veľmi im záleží na tom, čo v kostole počujú, aká je kázeň, a podľa toho, čo môžu od kazateľa očakávať, si vyberajú, kam chodia do kostola. Iste, je to veľmi dôležité, a včera som citoval pápeža Františka, že „katastrofálne“ kázne sú jednou z príčin odchodu ľudí z cirkvi. Predsa, dnes, na Veľký piatok, nepovažujem za najdôležitejšie kázať. Silnejšie ako slová kazateľa má sa nás dnes dotknúť samotná bohoslužba Veľkého piatku, najmä jej dve časti: pašie a kríž. Spievané pašie, evanjelium podľa Jána, pred chvíľou dozneli. Aký pocit v nás zanechali? Kríž o chvíľu vyzdvihneme a uctíme si ho. S akými pocitmi sa naň budeme dívať?

Možno niekto medzi nami, keď počúva pašie a díva sa na kríž, pocíti smútok, azda aj súcit a ľútosť. Slová pašií a symbol kríža však nemajú za cieľ vyvolať takéto pocity, hocijako by sa nám to mohlo zdať správne. Toto vysvetlenie je z mojej strany asi aj to jediné, čo mám k pašiám a k symbolu kríža dodať. Cieľom dnešnej bohoslužby totiž nie je vzbudiť smútok, ani súcit či ľútosť nad trpiacom Ježišom. Cieľom počúvania pašií a pohľadu na kríž je priviesť nás k viere. K viere, ktorej obsah nie je smutný, ale radostný. Toto uistenie sme počuli dnes už na začiatku čítania z proroka Izaiáša: Boh hovorí: Môj služobník bude úspešný. Ako sa nad ním zhrozili, tak ho budú obdivovať... (Iz 52,13).
Posolstvom Veľkého piatku, pašií a kríža je teda úspech. Pravda, je to úspech, ktorému predchádza veľké utrpenie. Jedno od druhého nejde oddeliť. Prorok pred stáročiami hovoril z Božieho vnuknutia o osude spravodlivého človeka. Ten si veľa vytrpí, ale nebude to nadarmo, povedie to k úspechu. Obsahom toho úspechu – ako tiež hovorí prorok – bude ospravedlnenie mnohých ľudí a podriadenie mocnárov. Spravodlivý človek, Boží služobník, svojou vernosťou poslaniu, ktoré dostal od Boha, a to napriek prenasledovaniu, zachráni ľudí, pomôže im k spravodlivosti.

Od počiatku kresťanstva sa v tejto postave Božieho služobníka videl Ježišov osud. On bol verný poslaniu, ktoré dostal od Boha. On zostal verný aj uprostred prenasledovania. Pašie podľa Jána končia zvláštnou informáciou. Ježišovi po smrti prebodli bok. Evanjelium dodáva: A hneď vyšla krv a voda (Jn 19,34). Niekto túto poznámku môže počuť ako lekárske konštatovanie. Odpradávna však táto poznámka v Jánovom evanjeliu mala symbolický význam. V tých slovách je odkaz na úspech, o ktorom hovoril prorok. Nie úspech v tom, aby netrpel a nezomrel. Úspech v tom, že zachráni ľudí, že ich povedie k spravodlivosti. Nie poučovaním, ani kontrolovaním, ani napomínaním. Ale cez krv a vodu. Inak povedané: Cez lásku a krst.

Otvoriť Ježišov bok znamená v symbolickej reči Jánovho evanjelia, že Boh sa nám cez vernosť svojho služobníka Ježiša až po smrť na kríži otvoril a daroval. Zjavil nám lásku, na ktorú budeme schopní odpovedať svojou láskou. Vyjadrením a zasvätením do tejto lásky je náš krst, pokrstenie, „pokristovenie“. Uverili sme, aby sme sa stali ľuďmi ako Kristus. V 1. liste apoštola Jána, ktorý vznikol o niekoľko rokov neskôr ako evanjelium, sa v tradícii Jánovej teológie opätovne zdôrazní: Boh poslal na svet svojho Syna.., ako obeť zmierenia za naše hriechy (1 Jn 4,9-10). A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Boh k nám (1 Jn 4,16).

V tom nech je naša odpoveď na dnešné pašie a kríž. Uverili sme v lásku tak, ako sa prejavila cez Ježiša. V nádeji, že sa tak prejaví aj cez nás.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves