Hom├şlia - Sv. Cyril a Metod

2 Kor 12,7-10

5.7.2015, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Sv. Cyril a Metod, ktor├Żch si dnes na Slovensku pripom├şname, mali odjak┼żiva smolu. Azda v┼íetci politici, ktor├ş na Slovensku kedy boli pri moci, ich pamiatku vyu┼ż├şvali pre seba. Dan├ę to bolo u┼ż t├Żm, ┼że k na┼íim predkom nepri┼íli len ako mision├íri evanjelia, ale na pozvanie ve─żkomoravsk├ęho knie┼ża┼ąa Rastislava, aby posilnili jeho politick├║ poz├şciu (vtedy r. 863 vo─Źi vznikaj├║cej nemeckej r├ş┼íi). V s├║─Źasnosti sa od spomienky na sv. Cyrila a Metoda tie┼ż o─Źak├íva upevnenie politickej poz├şcie Slovenska a vedenie na┼íej slovenskej cirkvi zasa v spomienke na t├Żchto sv├Ątcov vid├ş pr├şle┼żitos┼ą zd├┤razni┼ą, ┼że kres┼ąanstvo a cirkev st├íli pri zrode slovensk├ęho n├íroda a ┼ít├ít a cirkev maj├║ na─Ćalej ├║zko spolupracova┼ą. Tieto o─Źak├ívania opieraj├║ce sa o po─Źiatky na┼íej hist├│rie poklad├ím v z├ísade za spr├ívne, probl├ęm ale vid├şm v po┼łat├ş tohto odkazu, ke─Ć sa poslanie sv. Cyrila a Metoda niekedy a┼ż nasilu prisp├┤sobuje moment├ílnym politick├Żm ─Źi cirkevno-politick├Żm potreb├ím. Aby sme sa tomu pri na┼íej spomienke vyhli, spoj├şm dnes spomienku na sv. Cyrila a Metoda s my┼ílienkami apo┼ítola Pavla, ktor├ę ─Ź├ştame pri liturgii 14. nedele cez rok.

Apo┼ítol Pavol bol prv├Ż mision├ír cirkvi, ktor├Ż sa vedome vydal k pohanom. Sv. Cyril a Metod ho v tomto poslan├ş nasledovali. Podobne opustili vlas┼ą a venovali sa cudz├şm ─żu─Ćom v ─Ćalek├Żch krajin├ích. Ako ─Ź├ştame v Druhom liste apo┼ítola Pavla Korin┼ąanom, Pavol napriek tomu, ┼że sa Korin┼ąanom ve─żmi venoval, pr├íve medzi nimi na┼íiel mnoho odporcov. Podobne sv. Cyril a Metod napriek tomu, ako sa obetavo venovali na┼íim predkom na Ve─żkej Morave, narazili medzi nimi na nepochopenie a odpor. Podobne ako v Korinte d├┤vod bol prinesen├Ż zvonka: Pavla oso─Źovali z nedovolen├Żch nov├┤t konzervat├şvni kres┼ąania ┼żidovsk├ęho p├┤vodu, sv. Cyrila a Metoda oso─Źovali z nedovolen├Żch nov├┤t konzervat├şvni kres┼ąania zvl├í┼í┼ą z Nemecka.

Ako sa vo─Źi oso─Źovate─żom Pavol br├ínil? Pavol zauj├şmavo p├ş┼íe, ┼że pri svojej ─Źinnosti mohol aj spy┼ínie┼ą a ┼że aby do toho neupadol, dostal do tela oste┼ł, ktor├Ż nazval poslom Satanov├Żm. Historici sa zhoduj├║, ┼że Pavol musel trpie┼ą na nejak├║ chorobu, ktor├í ho znemo┼ż┼łovala pred ─żu─Ćmi. Pavol v 12. kapitole listu nazna─Źuje, ┼że prosil Boha o to, aby ho zbavil tejto choroby, ale od P├ína dostal odpove─Ć: Sta─Ź├ş ti moja milos┼ą, lebo moja sila sa prejavuje v slabosti (2 Kor 12,9). Ako sa ─Ćalej Pavol vyzn├íva, po tejto odpovedi od P├ína rozhodol sa chv├íli┼ą svojimi slabos┼ąami ÔÇô a dodal aj d├┤vod: aby vo mne preb├Żvala Kristova sila (2 Kor 12,9).

─îo znamen├í chv├íli┼ą sa slabos┼ąami? Pavol o tom p├ş┼íe v12. a e┼íte viac v 11. kapitole. Tam Korin┼ąanom adresuje aj v├Ż─Źitky: Radi zn├í┼íate, ke─Ć v├ís niekto zotro─Źuje, ke─Ć v├ís vyjed├í, ke─Ć sa v├ís zmoc┼łuje a nad v├ís sa povy┼íuje, ke─Ć v├ís niekto bije po tv├íri (2 Kor 11,19-20). Naopak, do m┼ła si dovo─żujete, lebo som vraj slab├Ż... V ─Ćal┼íom texte Pavol pospom├şna mno┼żstvo tr├ípen├ş, ktor├ę pre┼żil: v├Ąznenie pre Krista, bitie, bi─Źovanie, kame┼łovanie, stroskotanie, prenasledovanie od cudz├şch nepriate─żov a vlastn├Żch falo┼ín├şkov a mnoh├ę ─Ćal┼íie n├ímahy a str├ídania. Spom├şna to preto, aby sa jasne uk├ízalo, ┼że Pavol vo v┼íetk├Żch t├Żchto tr├ípeniach nepok├║sil sa by┼ą s├ím ÔÇ×siln├ŻÔÇť, neosvojil si met├│dy svojich odporcov, neza─Źal s├ím na druh├Żch ┼ítva┼ą, oso─Źova┼ą ich, sp├íja┼ą sa s mocn├Żmi, ani sa neschoval niekam do k├║ta. V tomto zmysle zostal slab├Ż ÔÇô aby sa na ┼łom prejavila Kristova sila. Lebo, ─Źo in├ę pomohlo Pavlovi v┼íetky str├ídania prekona┼ą? Zjavne to nebola jeho sila, ale sila Boha, ktor├Ż si ho vyvolil, aby na ┼łom zjavil svoje konanie vo svete.

Mo┼żno si povieme, ┼że to nie je ni─Ź pre n├ís ÔÇô dost├íva┼ą po hlave od vlastn├Żch i od cudz├şch, trpie┼ą na choroby a e┼íte ma┼ą vynadan├ę, ┼że v├┤bec hl├ísame evanjelium. ├üno, nebolo by to ni─Ź pre n├ís, ak by tomu neprech├ídzala l├íska, ktor├í sa n├ím zjavil na za─Źiatku. Ona si n├ís pritiahla a z├şskala. Pln├ş tejto l├ísky ideme do cirkvi a do sveta, do vz┼ąahov a r├┤znej pr├íce. A popritom zis┼ąujeme, ┼że m├íme kopu ne┼żi─Źlivcov proti sebe a ve─ża hlup├íkov okolo seba. A ┼że si ve─ża vytrp├şme. To je chv├ş─ża, ke─Ć sa mus├şme pozrie┼ą do seba a porozumie┼ą, ako v n├ís funguje l├íska, ktor├í n├ís oslovila. Ke─Ć mus├şme spozna┼ą, ┼że nevyhr├íva na┼ía sila, ale sila toho, ktor├Ż n├ís povolal. Lebo v batohu, ktor├Ż si nesieme na chrbte, s├║ mnoh├ę tr├ípenia. Ale na ceste, po ktorej kr├í─Źame, dej├║ sa aj z├ízraky. Asi nie tak├ę, ktor├ę by sme si ┼żelali (nema┼ą ┼żiadne choroby, ┼żiadnych odporcov, ┼żiadni hrie┼ínici nebud├║ na funkci├ích v politike a cirkvi), ale zato omnoho v├Ą─Ź┼íie: napriek prek├í┼żkam rastie cirkev, vznikaj├║ nov├ę a nov├ę spolo─Źenstv├í a hl├ísa sa evanjelium.

Ke─Ć sa vr├ítime k sv. Cyrilovi a Metodovi, vid├şme, ┼że mali naozaj smolu. Cyril ochorel a skoro umrel, a vz├ícne p├şsmo, ktor├ę vytvoril pre na┼íich predkov, oni zakr├ítko odvrhli. Podobne odvrhli aj starosloviensku liturgiu, ktorej schv├ílenie s tak├Żm ├║sil├şm u p├ípe┼ża vymohol. Metod sa nesk├┤r dostal do cirkevn├ęho v├Ązenia v Nemecku, kde ho mu─Źili, a ke─Ć sa po z├íkroku p├ípe┼ża dostal na slobodu a vr├ítil sa na Moravu, sk├║sil, ┼że je tu u┼ż len trpen├Ż. Predsa z odstupu rokov vid├şme, ┼że cirkev sa posilnila, pre┼żila z├ínik Ve─żkej Moravy, kres┼ąanstvo pomocou na┼íich predkov prijali Ma─Ćari a ─Ćal┼íie okolit├ę n├írody a na┼íi ─żudia napriek v┼íetk├Żm hriechom na┼íli v kres┼ąanskej viere svoju rados┼ą a silu. Nie t├║ vlastn├║, ale od P├ína. Ako t├íto sila a rados┼ą funguje dnes a ako o tom vyda┼ą svedectvo na povzbudenie vlastn├Żch i cudz├şch ÔÇô to je u┼ż na┼ía aktu├ílna ├║loha, n├ís pavlov a pavl├şniek, cyrilov a cyriliek, metodov a metodiek na┼íej doby.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves