Hom├şlia - 17. nede─ża cez rok (B)

Ef 4 ,1-6

26.7.2015, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Pred p├ír t├Ż┼żd┼łami ÔÇô v reakcii na jednu k├íze┼ł ÔÇô polo┼żila mi priate─żka z farnosti ot├ízku, ─Źi ver├şm na dve cirkvi. Presne si nespom├şnam, o ─Źom som hovoril, ale predpoklad├ím, ┼że o tom, ─Źo je skuto─Źn├ę nasledovanie Je┼żi┼ía a teda spr├ívna cirkev, a ─Źo je falo┼ín├ę hranie sa na kres┼ąanov a teda nespr├ívna cirkev. Ver├şme, ┼że Kristovo p├┤sobenie v ─żudsk├Żch dejin├ích je jedno, v tom zmysle vo vyznan├ş viery hovor├şme o jednej, sv├Ątej, katol├şckej, apo┼ítolskej cirkvi. Ot├ízka je, kde s├║ hranice tejto cirkvi. Niektor├ş ich vidia ve─żmi ┼íirok├ę, in├ş ve─żmi ├║zke. Prizn├ím sa, ┼że viac mi vadia t├ş, ktor├ş hranice cirkvi zu┼żuj├║, ktor├ş ─żud├ş s odli┼ín├Żmi n├ízory odh├í┼łaj├║ alebo nov├ę pochopenie viery v├┤bec neprip├║┼í┼ąaj├║.

Apo┼ítol Pavol, ke─Ć p├şsal svoj list Efezanom, videl u┼ż na po─Źiatku kres┼ąanstva, ak├ş r├┤znorod├ş s├║ ─żudia, ktor├ş sa stali kres┼ąanmi. Videl nebezpe─Źenstvo nejednoty medzi ─żu─Ćmi, ktor├ş tvorili prvotn├║ cirkev. To nebezpe─Źenstvo videl najm├Ą v rozdelen├ş kres┼ąanov na t├Żch, ─Źo poch├ídzali z pohanstva, a na t├Żch, ─Źo boli zo ┼żidovstva. T├şto druh├ş mali sklon ├║plne odmieta┼ą kres┼ąanov z pohanstva, lebo z ich poh─żadu ne┼żili dos┼ą k├│┼íer ÔÇô ne┼żili pod─ża Moj┼żi┼íovho z├íkona. Apo┼ítol preto ako podstatn├ę zd├┤raznil, ┼że jedno je telo cirkvi a jeden je Duch Bo┼ż├ş v nej p├┤sobiaci: Jeden je P├ín, jedna viera, jeden krst. A jeden je aj Boh a Otec v┼íetk├Żch, nad v┼íetk├Żmi a vo v┼íetk├Żch (Ef 4,5-6).

M├┤┼żeme sa p├Żta┼ą, ak je to takto, ak je jeden P├ín (Kristus), ak je jedna viera (vz┼ąah k Bohu cez Krista) a jeden krst (jedno zasv├Ątenie sa Bohu skrze Krista), ako m├┤┼żu by┼ą probl├ęmy? Probl├ęmy s├║, ak sa jednota neh─żad├í v po─Ź├║van├ş Boha, ale v jeho nanucovan├ş, nie vo viere, ale v z├íkone, nie v krste, ale v pr├şslu┼ínosti k n├íbo┼żenstvu. Mo┼żno hne─Ć nebad├íme rozdiel. Ale ten rozdiel je v tom, ┼że niekto Boha ch├ípe ako pov├Ż┼íen├ęho P├ína, o ktorom sa nediskutuje, jeho v├┤─żu ch├ípe ako z├íkon, o ktorom sa nediskutuje, a n├íbo┼żenstvo ako poslu┼ín├ę zaradenie sa, o ktorom sa nediskutuje. Kres┼ąanstvo v┼íak Boha ch├ípe ako Boha a Otca v┼íetk├Żch (nielen napr. ┼Żidov alebo katol├şkov). Takto by Boha mali vn├şma┼ą zvl├í┼í┼ą t├ş, ktor├ş za svojho P├ína a Komunik├ítora prij├şmaj├║ Je┼żi┼ía, ktor├Żm na ich ┼żitie nesta─Ź├ş vopred dan├Ż z├íkon, ale tvoria si v┼żdy aktu├ílne vz┼ąah k Bohu a ┼żivotu ─Źi┼że ┼żij├║ vieru, a navz├íjom nie s├║ jedno na z├íklade zdedenej n├íbo┼żenskej pr├şslu┼ínosti, ale cez vlastn├║ odpove─Ć Bohu na jeho oslovenie ─Źi┼że krst. Za t├Żm v┼íetk├Żm a v tom v┼íetkom je Boh ako v n├ís a dejin├ích konaj├║ci Boh ─Źi┼że Duch Sv├Ąt├Ż. Av┼íak tam, kde sa s├şce ─żudia k Bohu hl├ísia, aj ku Kristovi, aj k Duchu Sv├Ąt├ęmu, ale cel├ę je to ne├║primn├ę, povrchn├ę, a tie┼ż tvrd├ę, nel├ískav├ę a py┼ín├ę, tam je par├│dia na Je┼żi┼íovu cirkev, tam je t├í falo┼ín├í hra a nespr├ívna ÔÇ×druh├íÔÇť cirkev, ktor├í cirkvou vlastne v├┤bec nie je.

Ako som u┼ż minul├║ nede─żu nad listom Efezanom spomenul, Pavlovi i┼ílo pri formovan├ş spolo─Źenstiev kres┼ąanov aj o to, aby sa vytv├írala alternat├şva k pohanskej r├şmskej r├ş┼íi s jej z├íkonmi a poriadkom. Tie z├íkony a moc R├şma nie─Źo ─żu─Ćom poskytovali. Jadro r├şmskej moci v┼íak bolo falo┼ín├ę a skazen├ę. Podobn├ę je to dnes. S├║─Źasn├í z├ípadn├í materialistick├í spolo─Źnos┼ą mnoh├Żm ─żu─Ćom poskytuje ak├Ż-tak├Ż poriadok, zabezpe─Źenie a ├║spech. Jadro tejto spolo─Źnosti, jej v├í┼íe┼ł po sebeckom hromaden├ş materi├ílnych ziskov a konzume, je v┼íak zl├ę a skazen├ę. Ako alternat├şva k z├ípadnej spolo─Źnosti sa v ostatn├Żch rokoch pre mili├│ny ─żud├ş vo svete profiluje islam(izmus), jeho r├┤zne varianty. Ak v┼íak vo─Źi na┼íej (naozaj v mnohom nemor├ílnej) spolo─Źnosti pon├║ka mor├ílku postaven├║ na n├ísil├ş a nen├ívisti, jeho jadro je takisto zl├ę a skazen├ę.

Op├Ą┼ą sa m├┤┼żeme p├Żta┼ą, ak├║ alternat├şvu pon├║ka na┼íe kres┼ąanstvo? Azda len mor├ílku, ktor├í sa ┼żije v s├║krom├ş, alebo mor├ílku, ktorou ods├║dime hrie┼ínikov a na rozdiel od islamistov sa pochv├ílime, ┼że ich nepl├ínujeme potresta┼ą smr┼ąou? Kres┼ąansk├í cirkev m├í pon├║ka┼ą ide├íl Krista, ktor├Ż dnes cez n├ís prich├ídza a lie─Źi a zachra┼łuje. Ke─Ć to povedal p├ípe┼ż Franti┼íek a zd├┤raznil to obrazom cirkvi ako po─żnej nemocnice, ktor├í zranen├Żch nevy┼íetruje, kde si zranenie zavinili, ale okam┼żite pod├íva prv├║ pomoc, skritizoval ho jeden vysokopostaven├Ż kardin├íl: Obraz cirkvi ako po─żnej nemocnice je s├şce ve─żmi pekn├Ż, ale cirkev sama o sebe nie je ┼żiadne sanat├│rium, ale dom Otca s jeho Bo┼ż├şmi z├íkonmi. Franti┼íek na to nesk├┤r reagoval, ┼że n├í┼í Boh sa neboj├ş noviniek a neust├íle n├ís vedie po nov├Żch cest├ích. A opakovane upozornil, ┼że niektor├ş ─żudia v cirkvi maj├║ tendenciu skroti┼ą si Ducha Sv├Ąt├ęho, takpovediac chc├║ Duchu Sv. nasadi┼ą uzdu a opraty.

Sme jedno telo a jeden Duch, u─Źil apo┼ítol Pavol kres┼ąanov na po─Źiatku cirkvi. Ver├şme, ┼że to tak m├í by┼ą, ver├şme, ┼że je to tak najlep┼íie. Uverme v┼íak aj tomu, ┼że tento Duch sa nenech├í skroti┼ą a n├ís posiln├ş, aby sme sa v┼żdy ozvali, ak by sa niekto pok├║┼íal br├íni┼ą jeho uzdravuj├║cemu slobodn├ęmu p├┤sobeniu medzi nami.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves