Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi

August 2015

7.8.2015, piatok

Autor: Karol Moravčík; Silvia Vachálková


1. Privítanie
Milí priatelia, prišli sme na sv. omšu a meditáciu prvého piatku. V našej farnosti sa na prvý piatok už viacero rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných rokoch nám k tejto obnove dáva mocné podnety pápež František. Počas našich meditácií na prvý piatok sa od mesiaca júna 2015 venujeme téme milosrdenstva, ktorá má dôležité miesto vo Františkovom programe obnovy cirkvi. V tejto súvislosti ohlásil aj Jubilejný rok milosrdenstva. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva. Potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s pani Silviou Vachálkovou. (Podklady k meditácii: Andrea Tornielli, Kvítky papeže Františka, Kostelní Vydŕí 2015, 25-26.)

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.

3. Téma (Silvia Vachálková)
Možno sme už viackrát počuli, ako pápež František prirovnáva cirkev k poľnej nemocnici. František sa takto prvýkrát vyjadril v rozhovore pre jezuitský časopis Civiltá Cattolica v septembri roku 2013: Jasne vidím, že cirkev dnes najviac potrebuje schopnosť ošetrovať zranených a zahrievať srdcia veriacich, teda schopnosť priblíženia a spriaznenia... Nemá zmysel pýtať sa ťažko raneného, či má zvýšenú hladinu cholesterolu alebo cukru! Treba liečiť jeho rany. Neskôr môžeme hovoriť o ostatnom... Kto premárnil zmysel života, kto žije v hraničných situáciách, mimo pravidiel alebo v beznádeji, potrebuje sa predovšetkým stretnúť s prejavom milosrdenstva. Nepotrebuje byť podrobený vyúčtovaniu podľa pravidiel alebo zažiť kompletné prešetrenie svojich hriechov.
František pokračoval: Cirkev sa niekedy nechala uzavrieť do malicherných predpisov. Ale najdôležitejšia je prvá zvesť: Ježiš Kristus ťa zachránil! Preto služobníci cirkvi majú byť predovšetkým služobníkmi milosrdenstva. Bližšie František vysvetlil: Kňazovi – spovedníkovi vždy hrozí, že bude rigorista alebo laxista. Rigorista poukazuje len na prikázania a laxista len povie, že to a to nie je hriech. Ani jeden ani druhý však nelieči. Lieči ten spovedník, ktorý je milosrdný.

Pápež František hovorí, že sníva o cirkvi, ktorá bude matkou a pastierkou, o cirkvi, v ktorej budeme jeden druhého sprevádzať ako milosrdný samaritán. Pre trpiacich a hriešnikov je najdôležitejšie, aby pocítili lásku. Preto je dôležité, ako sa jeden druhému prihovárame, či už slovom, dotykom alebo iným gestom. Dotykom lásky, podelením sa so strasťami a trápeniami stávame sa prijímateľmi i služobníkmi milosrdenstva. Pre ľudí má zmysel cirkev, ktorá nie je uzavretá do svojich prikázaní, ale je otvorená a milosrdná voči každému. Cirkev, v ktorej možno nájsť záchranu a skúsenosť, že Boh sám nás oslobodzuje od našich hriechov a našej ťarchy.

Boh je vždy väčší ako náš hriech. Prvá reforma cirkvi má spočívať v tom, že budeme služobníkmi evanjelia a staneme sa ľuďmi schopnými zahriať ľudské srdcia, putovať s nimi aj nocou, dokázať viesť dialóg, zostúpiť s ľuďmi aj do tmy a nestratiť sa. Kto prejde ľudskou biedou, môže sa stať pre iných záchrancom. Ľud Boží chce pastierov, nie funkcionárov a úradníkov.

4. Ticho

5. Vysvetlenie (K. M.)
František presnejšie hovoril o poľnej nemocnici po bitke. Taká nemocnica sa nazýva poľná, lebo sa nachádza blízko poľa, kde sa bojuje. Zdravotnícky personál takejto nemocnice riskuje; je blízko poľa, kde sa strieľa. Ak majú rýchlo ošetrovať a zachraňovať, musia byť blízko.

Vieme, že podnes mnohí biskupi a kňazi neprijali tento obraz cirkvi. Františka kritizujú s tým, že cirkev nemá byť sanatórium, ale dom Boží s jeho zákonmi. Keď sa chce niečo odmietnuť, tak sa nebadane prekrúti význam. Sanatórium je tiež liečebňa, ale v zátiší – priestor rehabilitácie či relaxácie. František však nehovorí o cirkvi ako odpočívadle. Hovorí o cirkvi ako poľnej nemocnici po bitke. Kresťania vedú boj s tým, čo je zlé vo svete, s tým, čo je zlé v nás. Pritom utrpíme rany, vlastnou vinou i vinou iných.

Ako pomáhať trpiacim, zraneným a opusteným ľuďom, na to niet hotového návodu. Treba nechať „pootvorené dvere“ pre pôsobenie Božieho Ducha a nevyriešené problémy predkladať Bohu v modlitbe. Boh nás problémov nezbaví, ale dá nám skúsiť, že on je s nami a vedie nás. Ak máme prežiť so svojou vierou, ak máme prežiť so svojou láskou, ak máme prežiť ako ľudia a kresťania, potrebujeme si vyliečiť najskôr hlavné zranenia. A vzájomne si pritom pomáhať. Obrazne povedané, merať cholesterol, tlak a cukor môžeme neskôr.

Brať preventívne cvičenia a vitamíny, udržiavať sa v kondícii – je zaiste užitočné, ale zväčša to počká na neskôr. Zvláštne je, že práve tí, ktorí nechcú medzi nami vidieť zranených, tí, ktorí im odkazujú, že najprv nech sa sami vyliečia, a potom nech prídu medzi nás „normálnych“, čo údajne ťažko nehrešíme a chodíme poctivo do kostola, že práve tí podsúvajú Františkovi, že robí z cirkvi sanatórium. Je to práve naopak. Farizeji medzi nami sa držia v zátiší. Tak nič neriskujú, s nikým sa nešpinia, ale ani nikomu nepomôžu.

Ježišovou cirkvou majú byť ľudia, ktorí konajú ako on. Ktorí idú medzi ľudí, najmä trpiacich. Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí, povedal nám kedysi Ježiš. Pritom nemáme byť rigoristi ani laxisti. Ale, ako pekne hovorí František, máme byť ľuďmi, ktorí zahrievajú srdcia, ktorí vedú dialóg a neboja sa ísť so svojimi blížnymi aj nocou. Predstavme si, ako sa to dá, a poďakujme sa, ak sme to zažili. Ako tí, ktorí liečia, aj ako tí, ktorí sú liečení.

6. Ticho

7. Otázky (Silvia Vachálková)
• Aký obraz cirkvi v sebe nosím?
• Aký obraz cirkvi prezentujem svojím konaním medzi ľuďmi?
• Viem sa otvoriť dialógu aj s ľuďmi, ktorí sú doráňaní hriechom, a hodnotiť ich bez predsudkov?
• Túžim objavovať zmysel našich životov a vytvárať lepšiu spoločnosť?

8. Naša úloha (Silvia Vachálková)
Na záver, čo môžeme urobiť doma, v našej farnosti? Solidarita založená na spolucítení je viac než utešovanie slovami. Nestačí napríklad povedať: „Nemaj obavu, veď všetko dobre skončí.“ Spolucítiť znamená nechať sa zasiahnuť bolesťou druhého. Keď si človek prizná pravdu o sebe môže zakúsiť Božie milosrdenstvo a odpustenie. Chcem si uvedomiť, že nie predpisy, ale Božie slovo vytvára spoločenstvo, ktoré uzdravuje a dodáva útechu v ťažkostiach života.
Čím môžem prispieť k obnove cirkvi vo svete, aby bola viac milosrdná? Modliť sa nielen za súkromné potreby, ale aj za svet a rozmýšľať nad vývojom súčasnej medzinárodnej situácie.

9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu, ty si prejavoval dôveru všetkým. Slovami „viac nehreš“, si oznamoval: Odpúšťajú sa ti hriechy. Naprával si s citom chyby iných a nikoho si neponížil. Ľudia cítili tvoje priateľstvo a túžili stať sa lepšími. Daj, aby sme aj my boli citliví, milosrdní a chápaví, aby sme sa láskavo povzbudzovali a sami sa nechali usmerniť a povzbudiť. Amen.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves