Hom├şlia - 32. nede─ża cez rok (B)

┼Ż 146,6c-10

8.11.2015, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Na dne┼ín├║ nede─żu sme dostali na pre─Ź├ştanie list arcibiskupa Stanislava Zvolensk├ęho z pr├şle┼żitosti sviatku sv. Martina, patr├│na Bratislavy a Bratislavskej arcidiec├ęzy:

V slov├ích ┼żalmu, ktor├Ż sme dnes spievali po prvom biblickom ─Ź├ştan├ş, boli vymenovan├ę r├┤zne typy ─żudsk├ęho utrpenia: Boli tam spomenut├ş ─żudia utl├í─Źan├ş, hladuj├║ci a v├Ązni, slep├ş a sk─ż├║─Źen├ş, siroty a vdovy, cudzinci a hrie┼ínici. T├şto ─żudia boli spomenut├ş v s├║vislosti s Bohom, ktor├Ż s├Żti, vyslobodzuje, uzdravuje a chr├íni a poz├Żva aj n├ís, aby sme s jeho ve─żkodu┼ínos┼ąou spolupracovali. Pritom nem├í ├şs┼ą o nejak├ę merate─żn├ę v├Żkony a skutky, ale o mieru sl├║┼żiacej l├ísky v nich. Pod─ża dne┼ín├ęho evanjelia Je┼żi┼í vyzdvihol chudobn├║ vdovu, ktor├í z ─Źisto materi├ílneho h─żadiska dala nepatrn├Ż finan─Źn├Ż pr├şspevok, ale z h─żadiska jej ochoty odovzda┼ą sa Bohu dala v┼íetko.

Pod─ża niektor├Żch v├Żkladov legendy o sv. Martinovi, ke─Ć sa Martin rozdelil o svoj pl├í┼í┼ą, dal tie┼ż v┼íetko, ─Źo mal. Vojaci si toti┼ż v tej dobe polovicu svojej v├Żstroje platili zo svojho a t├í polovica, ktor├║ Martin dal chud├íkovi, predstavovala jeho v┼íetko. V ┼żivote sv. Martina sa n├ím pon├║ka svedectvo ├║─Źinnej Bo┼żej pr├ştomnosti. Martin t├║to Bo┼żiu pr├ştomnos┼ą mohol vn├şma┼ą aj prostredn├şctvom ─żud├ş, ktor├ş len p├ír rokov pred jeho naroden├şm boli prenasledovan├ş pre svoju vieru. ├Üdajne s├ím ist├Ż ─Źas ┼żil na jednom ostrove, kde boli skr├Ż┼íe, v ktor├Żch sa v ─Źase prenasledovania stret├ívali kres┼ąania. Sv. Martin s├ím poch├ídzal z pohanskej rodiny a ku kres┼ąanskej viere sa dostal na z├íklade vlastn├ęho rozhodnutia a po osobnom duchovnom z├ípase.

Z├ípas o vieru a prenasledovanie pre vieru nie je iba minulos┼ąou. Mysl├şme dnes zvl├í┼í┼ą na kres┼ąanov v S├Żrii, na┼íich bratov a sestry, ktor├ş ┼żij├║ vyhnan├ş z domovov bez n├ídeje na n├ívrat. Ako ten ├║boh├Ż ─Źlovek, ktor├ęho na obrazoch vid├şme pri noh├ích Martinovho ko┼ła, t├║┼żia aj oni po zohriat├ş ÔÇô materi├ílnom i duchovnom. Vo svojom utrpen├ş oni s├║ t├ş utl├í─Źan├ş, sk─ż├║─Źen├ş a hladuj├║ci v cudzine, ktor├ş sa spom├şnaj├║ v slov├ích dne┼ín├ęho ┼żalmu.

N├í┼í patr├│n sv. Martin n├ís poz├Żva podeli┼ą sa. Urob├şme to dnes zbierkou na dva konkr├ętne projekty. Jedna ─Źas┼ą zo sv├Ątomartinskej zbierky tohto roku p├┤jde na ro─Źn├║ prev├ídzku Kliniky bl. sestry Zdenky v irackom meste Erbil. Prev├ídzkuje ju Vysok├í ┼íkola zdravotn├şctva a soci├ílnej pr├íce sv. Al┼żbety v Bratislave, ktorej zdravotn├şci a miestni spolupracovn├şci ro─Źne o┼íetria asi 50 tis├şc pacientov. Druh├í ─Źas┼ą zbierky podpor├ş projekt Slovenskej katol├şckej charity; prispejeme na jeden ┼íkolsk├Ż rok vzdel├ívania pre viac ako10 tis├şc det├ş ute─Źencov v Jord├ínsku a Libanone. (Dva mili├│ny det├ş zo S├Żrie ┼żij├║ v okolit├Żch krajin├ích.)

O mesiac z podnetu p├ípe┼ża Franti┼íka za─Źne mimoriadny sv├Ąt├Ż rok milosrdenstva. Na pr├şhovor sv. Martina nech n├ím d├í P├ín silu, aby sme ako milosrdn├Ż Samarit├ín videli biedu in├Żch a urobili nie─Źo pre jej zmiernenie. K tomu ┼żehn├í bratislavsk├Ż arcibiskup.


Ako je zn├íme, Slovensko je zo strany niektor├Żch politikov z├ípadnej Eur├│py vystaven├ę kritike, ┼że vraj nechceme pom├íha┼ą v kr├şze s ute─Źencami. T├íto kritika s├║vis├ş najm├Ą s odmietan├şm tzv. kv├│t, teda toho, aby n├ím boli ute─Źenci pride─żovan├ş bez oh─żadu na to, kam chc├║ oni sami ├şs┼ą, a tie┼ż s na┼í├şm n├ízorom, ┼że ─Ź├şseln├ę pride─żovanie ─żud├ş probl├ęm nerie┼íi. ─Äal┼íia v├Ż─Źitka mieri na ├║dajn├║ neochotu Slovenska prija┼ą niekoho in├ęho ako s├Żrskych kres┼ąanov.

Na ned├ívnej porade u p├ína arcibiskupa sme sa p├Żtali, ak├║ pomoc si ┼żelaj├║ samotn├ş kres┼ąania v S├Żrii. Odpovedal, ┼że s├Żrski biskupi vyz├Żvaj├║ ─żud├ş, aby z krajiny neodch├ídzali, aby br├ínili svoju vlas┼ą a mohli po vojne pom├┤c┼ą jej obnove. Kres┼ąania a moslimovia ┼żili v S├Żrii vo vz├íjomnom porozumen├ş. N├ísilie do krajiny pri┼ílo zo zahrani─Źia. Preto pre moslimov i kres┼ąanov v S├Żrii by bola t├í najv├Ą─Ź┼íia pomoc v tom, ak by ┼ít├íty, ktor├ę podporuj├║ vzb├║reneck├ę skupiny, prestali n├ísil├şm meni┼ą politick├ę pomery v krajine a ukon─Źili vojnu. Na druhom mieste by mali ma┼ą prioritu projekty, ktor├ę pom├íhaj├║ priamo v S├Żrii a bl├şzkom okol├ş. Takto s├║ zameran├ę aj slovensk├ę projekty, ktor├ę tento rok podpor├şme z pr├şle┼żitosti sviatku sv. Martina. A┼ż na tre┼ąom mieste by mala by┼ą pomoc ute─Źencom, ktor├ş prich├ídzaj├║ do Eur├│py. A v├Ż─Źitka, ┼że chceme pom├íha┼ą len kres┼ąanom, je nezmyseln├í. Nejde o to, ┼że nekres┼ąanom nepom├┤┼żeme, ale ┼że pom├íha┼ą m├íme zvl├í┼í┼ą t├Żm, ktor├ş s├║ najviac ohrozen├ş. Na Bl├şzkom V├Żchode s├║ to dnes jednozna─Źne kres┼ąania.

Sl├ívenie sviatku sv. Martina v na┼íom arcibiskupstve v Bratislave je svedectvom na┼íej ochoty pom├┤c┼ą. Vieme, ┼że nejde len o peniaze. Mus├şme pom├┤c┼ą meni┼ą aj svet, najm├Ą svet na┼íej kedysi kres┼ąanskej kult├║ry. Dnes v tomto svete nevl├ídne ├║cta k chudobnej vdove, ale vl├ídnu z├íujmy najbohat┼í├şch. Aby sme ako kres┼ąania, aby sme ako cirkev tento svet zmeni┼ą mohli, mus├şme v┼íak zmeni┼ą aj poh─żad na svoje kres┼ąanstvo. Bolo by ├║┼żasn├ę, ak by sme si pritom osvojili poh─żad p├ípe┼ża Franti┼íka. V z├ívere─Źnej re─Źi na synode povedal: Synoda dosved─Źila, ┼że evanjelium zost├íva pre cirkev ┼żiv├Żm zdrojom ve─Źnej novosti, a to oproti t├Żm, ktor├ş z neho robia m┼Ľtve doktr├şny a nimi kame┼łuj├║ druh├Żch... Synoda dosved─Źila ┼żiv├Ż obraz cirkvi, ktor├í nepou┼ż├şva ÔÇ×vopred pripraven├ę vzorceÔÇť, ale ─Źerp├í z nevy─Źerpate─żn├ęho zdroja svojej viery, ┼żivej vody, ktor├í t├ş┼íi sm├Ąd vyprahnut├Żch s┼Ľdc... A tie┼ż dosved─Źila, ┼że prav├Żmi obrancami n├íuky nie s├║ t├ş, ─Źo br├ínia literu, ale ducha; nie idey, ale ─Źloveka; nie formul├ície, ale nezasl├║┼żenos┼ą Bo┼żej l├ísky a Bo┼żieho odpustenia.

Ak sa n├ím tieto z├ísady stan├║ vlastn├Żmi, zmen├şme seba, cirkev i svet. Z├şskame silu a rados┼ą, za┼żijeme, ┼że Boh je naozaj ten, ktor├Ż vyslobodzuje a chr├íni.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves