Občas musíme odpovedať na otázku: Aké máte povolanie? Otázka sa dá postaviť aj inak: Kde ste zamestnaný? Pojmy zamestnanie a povolanie sa zamieňajú, ale neznamenajú celkom to isté. Pojem povolanie je širší – momentálne je niekto nezamestnaný, ale jeho povolanie je to, čo vyštudoval, čo sa vyučil; v lepšom prípade je povolanie to, čo rád robí, čomu sa venuje. V pojme povolanie sa ozýva určitý hlas. Si volaný, niekto ťa oslovil, povolal... Teda nejde len o moju záľubu alebo nechcenú povinnosť, ide o pozvanie od niekoho iného, ktorý ma volá: poď, venuj sa tejto úlohe, tomuto poslaniu. Ak na toto oslovenie odpovieme, možno s prekvapením zistíme, že sme sa v tom našli, že sme našli seba, svoje povolanie.
Povolanie má osobitný význam vo viere a náboženstve. Byť kňazom nemôže byť zamestnanie, podobne byť kresťanom nie je práca. Je to povolanie. V dnešnom evanjeliu Ježiš toto povolanie nazve „lovom ľudí“. Neboj sa, hovorí Ježiš Šimonovi, odteraz už budeš loviť ľudí (Lk 5,10). Na prvé počutie to znie dosť divne. Namiesto rýb budeš loviť ľudí. Znie to až nepekne – loviť ľudí. Kto loví ľudí, kto ľudí chytá? Politici, reklamní manažéri?
Kedysi som videl film, ako chytali Indiánov v juhoamerickom pralese, aby ich odvliekli do otroctva. Doslova na nich hádzali sieť. Nepríjemná predstava spojená s rečou o lovení ľudí vznikla na základe takýchto skúseností. Loviť ľudí pre zotročenie, nútenú prácu. Tento nepríjemný obraz sa potom preniesol na politické a náboženské aktivity, v ktorých nejde o človeka, nejde o jeho potreby či riešenie jeho problémov, ale len o akési nachytanie, nalákanie človeka, aby sme ho ovládli a využili. Keď Ježiš povedal Šimonovi (čiže Petrovi), že bude rybárom ľudí, že bude loviť ľudí, Šimon nemal prečo s týmto slovom spájať naše nepríjemné predstavy o chytaní otrokov alebo o sektárskych aktivitách. Šimon sa cítil zaskočený z iných dôvodov. Počuli sme, ako povedal Ježišovi: Pane, odíď odo mňa, ja som len hriešny človek. Šimon sa s Ježišom zoznámil najprv cez svojho brata Ondreja (Jn 1,41). Obaja spolu s ďalšími ľuďmi obdivovali Jána Krstiteľa a nechali sa ním nadchnúť pre program duchovnej i spoločenskej obnovy. Ježiš sa k tejto obnove pridal a rozvíjal ju. Chodil medzi ľudí a v Šimonovi a ďalších našiel spriaznené duše. Preto bez problémov využil jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi a využil ju ako prostriedok na rozhovor s ľuďmi (voda napomáha prenos hlasu). Zázračný lov rýb, ktorý nasledoval, však Šimona Petra vyľakal.
Takéto udalosti si môžeme vysvetliť ako mocné zážitky, ktoré, hoci sú pozitívne, predsa nás vyľakajú. Ten film, ktorý som spomínal, že v ňom otrokári lovili Indiánov, sa nazýva Misia a je o činnosti jezuitov v 18. stor. medzi domorodcami na severe dnešnej Argentíny a v dnešnom Paraguaji. Aby jezuiti ochránili Indiánov pred otrokármi, vytvorili pre nich vlastné samosprávne územie. Vo filme jeden bývalý lovec ľudí zabije v súboji vlastného brata a dostane sa do väzenia. Jeden jezuita ho presvedčí, aby šiel robiť pokánie medzi Indiánov, ktorých kedysi chytal do otroctva. Medzi nimi zažije zázrak. Spozná ľudí, ktorí sa vďaka misionárom zmenili z divochov na ľudí, čo si osvojili remeselné a pestovateľské zručnosti na vysokej úrovni, interpretujú špičkové diela európskej hudby a demokraticky riadia svoje spoločenstvá. A najmä dokážu odpustiť jemu a zahrnúť ho nezištnou láskou. Z lovca ľudí, ktorý chytal otrokov, stal sa jezuita – lovec ľudí, ako to myslel Ježiš.
Lovci, rybári v Ježišovom mene, majú tak ako skutoční rybári svojim úlovkom tíšiť hlad ľudí. Majú tíšiť hlad ľudí po láske, domove, životnej istote. Títo lovci na nikoho nehádžu sieť, aby ho zajali, ale tkajú siete vzťahov, ktoré držia a nesú. Položme si aj my otázku: Aké je moje povolanie? A od práce, v ktorej sme sa našli, ktorú vieme vykonávať ako svoje povolanie, nechajme sa pozvať ďalej. Nechajme si položiť otázku, nakoľko sme aj my, mužovia a ženy, my kresťania, lovcami, rybármi ľudí. Mnohokrát som sa ocitol v situáciách, od ktorých som skoro nič nečakal a bol som. zaskočený čímsi ako zázrakom bohatého lovu. A keď som sa nechal osloviť, uvidel som bohatstvo. Bohatstvo múdrych myšlienok i bohatstvo skvelých skutkov, a najmä bohatstvo v ľuďoch. Na začiatku bola neistota až strach ako u apoštola Petra, ale na konci vďačnosť a radosť.
Modlime sa za seba a pomáhajme si, aby sme počuli, ako nás Boh i ľudia oslovujú. Pomáhajme si ten hlas rozpoznať a naň skutočne odpovedať.