1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už veľa rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch premýšľame o obnove cirkvi i obnove seba na základe podnetov od pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva. V tejto súvislosti pápež ohlásil aj Jubilejný rok milosrdenstva. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s pánom Ivanom Ružekom, naším spolupracovníkom a priateľom. (Podklady k meditácii: Andrea Tornielli, Kvítky papeže Františka, Kostelní Vydŕí 2015, 32-33.)
2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.
3. Téma (posadíme sa; číta I. Ružek)
Pápež František v jednom svojom príhovore hovoril o klebetách a súdoch, ktoré zabíjajú (13.9.013). Jeho slová sa týkali známeho Ježišovho vyjadrenia: Ako to, že vidíš triesku v oku svojho blížneho, ale brvno vo vlastnom oku nevidíš? Ježiš sa díval na klebety, šírenie rečí proti blížnym ako na nenávistné postoje, ktorými sa staviame do roly sudcov nad blížnymi.
František hovorí, že tí, ktorí súdia a ohovárajú druhých, sú pokrytci: Nemajú silu a odvahu vidieť vlastné nedostatky. Ježiš o takýchto ľuďoch, ktorí vo svojom srdci nenávidia brata, povie, že konajú ako vrahovia. Keď teda súdime svojich bratov a sestry, keď o nich škaredo rozprávame pred druhými, stávame sa vrahmi. Ak takto hovoríme o svojom blížnom, zabíjame ho. Pápež František zdôrazňuje: Potrebujeme sa obrátiť, robiť pokánie. Toto obrátenie sa týka aj zvyku súdiť iných. Posudzovanie sa spája so zločinnosťou a nikdy nie je nevinné...
Možno sa nazdávame, že niektorí ľudia si odsúdenie zaslúžia. Na to František povie: Choď sa za takého človeka pomodliť! Choď a rob zaňho pokánie! A potom, ak to musí byť, prehovor priamo s tým, kto svoje správanie môže napraviť. Ale nerozprávaj to celému okoliu! Apoštol Pavol raz povedal: Bol som rúhač, prenasledovateľ a násilník. Ale dostalo sa mi milosrdenstva. Pápež František pripomína: Ak šírime ohovárania a súdy, sme prenasledovatelia a násilníci. Vyprosujme si teda pre seba a pre celú cirkev milosť, aby sme sa obrátili od zločinného posudzovania k pokore, miernosti a veľkodušnosti v láske k blížnemu.
4. Ticho
5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Zdá sa, že klebety, posudzovania a ohováranie mnohí ľudia berú len ako ľudskú slabosť, ako malý hriech. Preto nás môže prekvapovať, že pápež František o klebetách a súdoch nad ľuďmi hovorí dosť tvrdo. On sám však pripomína, že tvrdo nehovorí on, ale Ježiš, ktorý povedal, že kto súdi svojho blížneho, je jeho vrahom. Všeobecne platí, že ten, kto ohovára a súdi, povyšuje sa nad iného človeka. Seba chce ukázať lepším a toho druhého horším.
Iste, niečo iné sú naše bežné poťažkania si nad ľuďmi, s ktorými máme problémy. Vážne to začína byť vtedy, ak súdime iných v mene svojej duchovne nadradenej pozície alebo si to namýšľame, že sme duchovne nadradení. Tu sa už potom problém týka osobne nás, ľudí cirkvi, nás kňazov, biskupov, ľudí často chodiacich do kostola. A tu sa téma klebiet a posudzovania týka aj milosrdenstva.
Ľudia našej cirkvi, ktorí sa cítia byť duchovne nadradení, hovoria zle o druhých – možno hovoria aj pravdivo, lebo tí druhí sú hriešni. Ale spomeňme si na podobenstvo o márnotratnom synovi. A predstavme si, že by bol správny postoj staršieho syna. Toho, ktorý bol pracovitý a majetok otca nepremárnil. O bratovi hovoril pravdu, že otcov majetok prehajdákal s ľahkými ženami. Predsa, ak by už otec nežil, on by ho do domu nevpustil. Doslova by ho zabil. Cirkev s postojom staršieho brata nikomu nepomôže, naopak, zabíja.
Apoštol Pavol, keď horlil za židovskú vieru, prenasledoval tých, ktorí sa podľa neho od viery odchýlili. Zažil však obrátenie, zjavil sa mu Boh v Ježišovi, a on spoznal, že potreboval Božie milosrdenstvo práve preto, že súdi druhých a nedáva im šancu. K obnove našej cirkvi patrí, že spravodliví si prestanú zakladať na sebe a hriešnym dajú skúsiť záujem, ba bratskú lásku bez povýšenosti, aby sa všetci osmelili spoznať, že Boh na nich (na nás) čaká a ponúka nový začiatok.
6. Ticho
7. Otázky (I. Ružek)
• Aký som človek? Som pozývajúci, chápavý a milosrdný alebo studený, súdiaci a necítiaci?
• Viem rozoznať rozdiel medzi zdravou kritikou a posudzovaním?
• Pozerám sa na iných z vtáčej perspektívy a naopak seba vidím z perspektívy mravca? Mám pocit, že som dôležitejší, múdrejší, dokonalejší, či priamo „svätejší“ ako iní ľudia, a preto ich môžem / musím súdiť a odsúdiť?
• Zakladám si viac na okázalom a striktnom dodržiavaní predpisov, alebo sa viem vcítiť do problémov a bolestí ľudí v mojom okolí?
• Pokúsil som sa o zmier v rodine, v zamestnaní či spoločenstve, alebo aj ja prilievam olej do ohňa klebetením, posudzovaním a ohováraním?
• Dokážem odpustiť, ak mi niekto ublížil, alebo sa mu snažím krivdu vrátiť aj s úrokmi?
• Nestrkám hlavu do piesku, ak sa niekomu v mojom okolí deje krivda a hľadá pomoc vo svojom trápení?
8. Naša úloha (I. Ružek)
Pápež František zaujímavo hovorí: Máme byť cirkvou chudobných v duchu a cirkvou hriešnikov hľadajúcich odpustenie; nielen cirkvou spravodlivých, ale spravodlivých a svätých, ktorí sa súčasne cítia byť chudobnými a hriešnymi.
Aby sme toto dosiahli, musíme si sňať z očí okuliare, zatemnené pocitom vlastnej jedinečnosti a dokonalosti. Až potom môžeme uvidieť svet okolo nás v jeho pravých farbách a staneme sa vnímavými na potreby iných, svojich blížnych. Tak ako milosrdný samaritán neváhal prekročiť vtedajšie pravidlá, neskúmal a neposudzoval dobitého cestujúceho, ale nezištne konal a pomáhal.
Byť milosrdným môžeme byť aj tým, že sa budeme snažiť vzájomne sa počúvať a komunikovať medzi sebou. Podobne ako Ježiš, ktorý sa nebál byť kritický voči farizejom a zákonníkom a zasiahol vždy, ak sa diala neprávosť slabým a chudobným. Ježiš rozlišoval nemilosrdných hriešnikov a hriešnikov, čo túžili po milosrdenstve.
Problémy a ťažkosti v rodine, v našej miestnej cirkvi, či na pracovisku alebo v škole, riešme spoločne a s pokorou. Nie poučovaním a výpočtom chýb, ale milým slovom, povzbudením, vypočutím, radou alebo konkrétnou pomocou.
Klebety, pýcha a posudzovanie sú ako jed. Tento jed postupne otravuje a ničí naše medziľudské vzťahy. Pokúsme sa preto nielen v našej miestnej cirkvi v DNV, ale pri každej príležitosti, dobre vážiť slová, ktoré vychádzajú z našich úst. Buďme milosrdne kritickí, ale nesúďme iných a prejavujme milosrdenstvo hriešnikom.
9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu, ty si prejavoval dôveru všetkým. Slovami „viac nehreš“, si oznamoval: Odpúšťajú sa ti hriechy. Naprával si s citom chyby iných a nikoho si neponížil. Ľudia cítili tvoje priateľstvo a túžili stať sa lepšími. Daj, aby sme aj my boli citliví, milosrdní a chápaví, aby sme sa láskavo povzbudzovali a sami sa nechali usmerniť a povzbudiť. Amen.