1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už veľa rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch premýšľame o obnove cirkvi i obnove seba na základe podnetov od pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva. V tejto súvislosti pápež ohlásil aj Jubilejný rok milosrdenstva, ktorý sa začne 8. 12. 2015. Pri dnešnej meditácii si najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s našou priateľkou, pani Silviou Klešíkovou. (Podklady k meditácii: Andrea Tornielli, Kvítky papeže Františka, Kostelní Vydŕí 2015, 17-19.)
2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.
3. Téma (posadíme sa; číta Silvia Klešíková)
Pápež František požaduje od biskupov, kňazov, ale aj od všetkých veriacich pastoračnú zmenu čiže zmenu v službe cirkvi voči ľuďom. V rozhovore pre jezuitský časopis Civiltá Cattolica v septembri 2013 povedal: Misijná pastorácia nesmie odovzdávať nesúvislé množstvo neúprosne vyžadovaných náuk. Má sa sústrediť na to, čo je podstatné, na to, čo najviac zapaľuje, priťahuje a ohrieva srdce... Cirkev sa niekedy uzavrela do maličkostí, do malicherných predpisov. Ale najdôležitejšia je prvá zvesť: Ježiš Kristus ťa zachránil! Služobníci cirkvi musia byť predovšetkým milosrdní. Zvesť Božej zachraňujúcej lásky predchádza morálne a náboženské povinnosti.
Keď František hovoril o prednosti zvestovania milosrdného Boha, dal za príklad nesprávneho konania prehnané upozorňovanie niektorých predstaviteľov cirkvi na otázky súvisiace s ľudskou sexualitou: Raz mi jeden človek položil otázku, či schvaľujem homosexualitu. Odpovedal som inou otázkou: Keď Boh vidí homosexuála, prijíma ho s láskou, alebo ho odmietne a odsúdi? Boh sprevádza ľudí v ich každodennom živote a aj my ich máme sprevádzať, a to milosrdne... Mám vieroučnú istotu, že Boh je v živote každého človeka. I keď by bol nejaký život úplnou katastrofou, zničený neresťami, Boh je prítomný v jeho živote. I keď je život naplnený tŕním a burinou, vždy je tam priestor, kde sa dobré zrnko môže ujať. Je treba dôverovať Bohu.
4. Ticho
5. Vysvetlenie (číta K. M.)
Keď pápež František od nás požaduje pastoračnú zmenu, tá zmena sa týka spôsobu hlásania evanjelia, zvestovania viery, výchovy vo viere. Týka sa toho, čo konáme v kostole, pri katechéze či doma pri výchove detí. František to často pripomína, že v popredí nemá byť odovzdávanie množstva poučiek a predpisov, ale zvesť o blízkom milujúcom Bohu, ktorý je schopný prijať a odpustiť. Všetci máme dávať svedectvo o blízkom a milujúcom Bohu.
Keď sa tento týždeň František vrátil z návštevy v Afrike, v stredu na generálnej audiencii okrem iného spomenul rehoľnú zdravotnú sestru, ktorá už 60 rokov pracuje v Afrike. Venovala sa najmä ženám v tehotenstve, pomohla na svet tisícom detí. Čo myslíte, prečo si ju tam vážia?, opýtal sa František. Vari preto, že im niečo rozprávala? Nie, vážia si ju a majú v úcte aj jej kresťanskú vieru pre jej živé svedectvo... Zvlášť mladých ľudí potom pápež vyzval, aby sa dobre zamysleli nad tým, čomu chcú venovať svoj život.
Zdá sa, že stále treba pripomínať, že v cirkvi síce majú svoje dôležité miesto aj predpisy a náuky, ale nesmú byť na prvom mieste. Ako zdôrazňuje František, na prvom mieste musí byť to, čo zohrieva srdce. A to je práve milosrdná láska. Len tá je ochotná a schopná vidieť za našimi chybami a hriechmi, za naším tŕním a burinou možnosť, že sa ujme dobré zrnko.
Keď v cirkvi hovoríme o týchto témach, niektorí nábožní ľudia si začnú predstavovať všelijakých hriešnikov a začnú sa pýtať, ako môžeme byť voči nim takí láskaví, keď tí hriešnici tak hrešia. Pritom si málokedy predstavia nejakých skazených politikov a finančníkov, ktorí ženú ľudí do vojny a zarábajú na tom, ale najčastejšie hriechy spojené s ľudskou sexualitou. Navyše začnú hovoriť o týchto ľuďoch v celých skupinách, akoby všetci rozvedení, všetci rozvedení a potom s niekým iným žijúci, a tiež všetci tí často spomínaní homosexuáli a ďalšie skupiny, boli rovnakí.
Niektorí ľudia sú zhýralí, ale iní sú najmä nešťastní. Mnohí len hľadajú trochu citu a lásky a občas sa pritom mýlia. Iste, aj vlastnou vinou. Ale, ako hovorí František, i keď by bol nejaký život úplnou katastrofou, Boh je prítomný aj v takom živote. Cirkev, ktorá bude len pripomínať, že títo ľudia hrešia, že sa nedržia predpisov, im nepomôže. Cirkev sa s týmito ľuďmi musí priateliť, musí sa o každom človekovi vyjadrovať s úctou a musí byť ochotná každého počúvať, každému poslúžiť.
Ľudia sa niekedy napríklad pýtajú: Môžem prísť na spoveď, keď som rozvedený a žijem s niekým iným? Na spoveď môže prísť každý, či dostane rozhrešenie, je iná vec. Úlohou kňaza alebo aj iného kresťana, na ktorého sa niekto obráti o radu a pomoc, má byť však hľadanie možnosti, kde v živote toho človeka môže vyrásť dobré zrnko – kde je v tom človeku ten fliačik dobrej zeme, kde sa to zrnko ujme. Keď k človeku nepristupujeme s milosrdnou láskou, neuvidíme to. Azda netreba ani dodať, že toto všetko má viesť k tomu, že ľudia zatúžia po pochopení, a potom aj po odpustení od Boha a po novom začiatku. Lebo milosrdenstvo nie je následné pohladkanie po polepšení, ale láska, ktorá ho predchádza.
Predstavme si teraz v duchu rôzne celkom konkrétne prípady, ktoré potrebujú milosrdenstvo. Ale nielen neznámych hriešnikov. Predstavme si najmä seba, vlastné deti, nás kresťanov a katolíkov.
6. Ticho
7. Otázky (Silvia Klešíková)
• Ako sa dívam na seba, ako na druhých? Dívam sa s milosrdnou láskou?
• Dokážem rozlišovať naivnosť a milosrdnú lásku?
• Chcem a snažím sa chápať iných, alebo som hneď hotová s úsudkom?
• Mám rada mojich blízkych ľudí, akceptujem ich takých, akí sú, alebo ich stále chcem meniť podľa mojich predstáv?
• Dovolím mojim strachom – strachu z neznámych ľudí, z neznámych kultúr, z neznámych náboženstiev –, aby sa vo mne premenili na odmietanie až nenávisť?
• Podarilo sa mi niekedy priateľským chápavým správaním pomôcť k polepšeniu mojim deťom, môjmu mužovi alebo nejakému inému človekovi?
8. Naša úloha (Silvia Klešíková)
Čo sa dá z toho, čo zdôrazňuje František, urobiť prakticky v našej farnosti, v našich rodinách, ako môžeme pomôcť, aby sa niečo k lepšiemu zmenilo vo svetovej cirkvi?
• Môžeme menej radikálne súdiť druhého človeka za jeho chyby a hriechy alebo za to, čo my za chyby a hriechy pokladáme...
• Môžeme sa snažiť viac o pochopenie iného človeka, tak, že sa vcítime do jeho kože, jeho situácie. Pochopenie nie je súdenie či len konštatovanie problému.
• Môžeme sa pokúsiť byť citlivejšími na „všetko Božie stvorenie“ – nielen na ľudí, ale aj prírodu... Nevidieť len seba, nie sme „pánmi tvorstva“ – sme súčasťou Božieho stvorenia. Pápež František upozorňuje v encyklike Laudato si na závislosť či spojitosť človeka a prírody. Ako nakladáme s odpadom? Neplytváme jedlom a vodou? Nie sme v kolotoči stále nových nákupov?
• Môžeme začať drobnými zmenami postojov a zvykov u seba... Lebo zásadný vplyv má každý človek len sám na seba. Ak sami niečo zmeníme k lepšiemu, budeme azda inšpiráciou ostatným...
9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu, ty si prejavoval dôveru všetkým. Slovami „viac nehreš“, si oznamoval: Odpúšťajú sa ti hriechy. Naprával si s citom chyby iných a nikoho si neponížil. Ľudia cítili tvoje priateľstvo a túžili stať sa lepšími. Daj, aby sme aj my boli citliví, milosrdní a chápaví, aby sme sa láskavo povzbudzovali a sami sa nechali usmerniť a povzbudiť. Amen.