Hom├şlia - 5. ve─żkono─Źn├í nede─ża (C)

Jn 13,31-35

24.4.2016, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Na┼íe denn├şky ob─Źas uverejnia aj dlh┼íie ─Źl├ínky od filozofov a spisovate─żov. V jedn├Żch slovensk├Żch novin├ích som si v┼íimol ├║vahu Petra Macsovskeho o rom├íne Miguela de Cervantesa Don Quijot. Zaujalo ma ako Macsovsky porovn├íva dne┼ín├Ż svet so svetom, v ktorom ┼żil v druhej polovici 16. stor. Cervantes. ┼ápanielsko t├Żch ─Źias vid├ş ako krajinu zmietan├║ ┼íokuj├║cimi kontrastmi. Na jednej strane hl├║py prepych ┼í─żachty, na druhej technologick├ę a intelektu├ílne zaost├ívanie za Eur├│pou, zni─Źen├ę po─żnohospod├írstvo, neexistuj├║ca v├Żroba a n├írast kriminality. Zem pripom├şna apokalyptick├║ scen├ęriu ÔÇô pust├║, po┼ím├║rnu, za─żudnen├║ masou chudobn├Żch ro─żn├şkov, pr├şle┼żitostn├Żch zlodejov, vizion├írov, tul├íkov, podvodn├şkov, galejn├şkov, obmedzen├Żch ┼í─żachticov, prostit├║tok, Cig├ínov, l├║pe┼żn├şkov a pova─ża─Źov. Drogou t├Żchto ne┼í┼ąastn├şkov sa stali divadeln├ę hry so ┼í┼ąastn├Żm koncom a ─żahk├ę rom├íny. Potom Macsovsky pokra─Źuje o dne┼ínej dobe. Stav s├║─Źasnej Eur├│py vid├ş ako n├ípadne podobn├Ż ┼ápanielsku Cervantesov├Żch ─Źias: zni─Źen├ę remesl├í a po─żnohospod├írstvo, bezoh─żadn├ş oligarchovia, skorumpovan├ş politici, ezoterick├ş ┼íarlat├íni, fanatick├ş k┼łazi, pobehlice pov├Ż┼íen├ę na ├║rove┼ł celebr├şt, pseudoaristokracia, mafi├íni, ├║platn├í pol├şcia, z├║fal├ş ute─Źenci... a k tomu: omamn├í z├íbava a dlhy, dlhy, dlhy. (SME, 23.4.2016, 10.)

M├┤┼że sa zda┼ą m├Ąt├║ce odvol├íva┼ą sa na nejak├Żch spisovate─żov (azda neveriacich), ako oni vidia situ├íciu sveta. Ja v┼íak poklad├ím za cenn├ę v┼í├şma┼ą si, ako t├şto ─żudia vidia probl├ęmy a ako sebe a n├ím klad├║ ot├ízky po rie┼íen├ş. Na dne┼ín├ę ─Ź├ştanie z J├ínovho evanjelia sa m├┤┼żeme d├şva┼ą ako na mo┼żn├║ odpove─Ć na tak├║to ot├ízku po rie┼íen├ş. ├Üryvok sa za─Ź├şna zmienkou o odchode Jud├í┼ía z miestnosti, kde sa konala Je┼żi┼íova posledn├í ve─Źera. Zavl├ídla tam stiesnen├í atmosf├ęra. Napokon, ako sa uv├ídza v texte 13. kap. J├ínovho evanjelia, Je┼żi┼í tesne predt├Żm povedal: Jeden z v├ís ma zrad├ş (Jn 13,21). Nejde len o zradcu. Ide o Je┼żi┼íov program Bo┼żieho kr├í─żovstva, o jeho ponuku oslobodenia a lie─Źenia, ktor├ę prin├í┼ía ─żu─Ćom. Ide o tento program, ktor├Ż ┼żidovsk├ş k┼łazi a pred├íci n├íbo┼żensko-politick├Żch hnut├ş vtedaj┼íieho Izraela odmietli. Priamym n├ísledkom bola Je┼żi┼íova smr┼ą. V tejto situ├ícii Je┼żi┼í hovor├ş u─Źen├şkom o osl├íven├ş seba a Boha v ┼łom. Predpokladajme, ┼że nejak├ę sl├ívne rie┼íenie u─Źen├şci v tej chv├şli nevideli. Rozpr├ívanie J├ínovho evanjelia je meditat├şvne zhusten├ę, ale sp├┤sob, ktor├Żm sa k osl├íveniu m├íme dopracova┼ą, Je┼żi┼í pomenuje jasne: D├ívam v├ím prik├ízanie, aby ste sa navz├íjom milovali.

M├íme poku┼íenie predstavova┼ą si toto milova┼ą ako nejak├ę usmievanie sa. Ako sa vrav├ş, niektor├ş ─żudia na to maj├║ povahu. Je┼żi┼íove slov├í s├║ v┼íak ─Ćaleko od nab├ídania k nejakej nekonfliktnej pr├şjemnosti. L├íska m├í pre Je┼żi┼ía v z├ísade rozmer slu┼żby. Takto to zv├Żraznil pri poslednej ve─Źeri, ke─Ć svojim bl├şzkym umyl nohy. Nepokladal to za poni┼żuj├║ce, ┼że vzal na seba rolu sluhu. Naopak, z l├ísky ako skuto─Źnej slu┼żby u─Źinil Je┼żi┼í meradlo v┼íetk├Żch hodn├┤t. Mo┼żno si povieme, ┼że je to naivn├ę. Ke─Ć za┼żijeme nie─Źo ┼ąa┼żk├ę, nepr├şjemn├ę, m├íme sk├┤r tendenciu od v┼íetk├ęho utiec┼ą, izolova┼ą sa, alebo sa dokonca dr┼ża┼ą toho zn├ímeho: oko za oko, zub za zub, teda pomsti┼ą sa. V historickej a ideovej bl├şzkosti dne┼ín├ęmu evanjeliu nach├ídza sa text, ktor├Ż sme dnes ─Ź├ştali z 21. kap. knihy Zjavenia. Tento text Nov├ęho z├íkona vznikol pribli┼żne v rovnakom ─Źase ako J├ínovo evanjelium. Kniha Zjavenia je pln├í opisov najrozli─Źnej┼í├şch hr├┤z, lebo je reakciou na ve─żk├ę prenasledovanie kres┼ąanov koncom 1. stor. po Kr. Na tieto s├║┼żenia kniha Zjavenia podobne ako J├ínovo evanjelium neodpoved├í rezign├íciou: ni─Ź sa ned├í robi┼ą!, ani hnevom a zvol├ívan├şm trestu na nepriate─żov. Odpoved├í v├şziou nov├ęho sveta: Z neba zostupuje od Boha sv├Ąt├ę mesto... To mesto je ako nevesta, je pripraven├ę pre l├ísku. Z├íverom sa v tejto v├şzii citlivo s─żubuje: Boh s├ím n├ím zotrie na┼íe slzy (Zjv 21,4). Biblick├ę texty, ktor├ę ─Ź├ştame z J├ínovho evanjelia a knihy Zjavenia, teda ako rie┼íenie pon├║kaj├║ tvorbu nov├ęho sveta. Uprostred ve─żk├Żch ┼ąa┼żkost├ş kres┼ąania nemaj├║ vzda┼ą svoju vieru, ale maj├║ napom├íha┼ą uzdravuj├║ce konanie Bohom osl├íven├ęho Je┼żi┼ía.

Na z├íver svojej ├║vahy o Cervantesovi a jeho rom├íne Don Quijot, Peter Macsovsky kon┼ítatuje: Don Quijot nebol idealista, nebil sa pre my┼ílienky, bil sa pre ducha. A s├║─Źasne kladie ot├ízku: Vieme sa e┼íte bi┼ą pre ducha? R├íd by som odpovedal: ├üno, vieme a chceme sa bi┼ą, my kres┼ąania dokonca pre Je┼żi┼íovho ducha, pre nov├Ż svet z jeho ducha, tak├Ż, v ktorom nebudeme nasledova┼ą fanatikov a bl├íznov, ale Bo┼ż├şch a ─Źlove─Ź├şch slu┼żobn├şkov. Azda nie je a┼ż tak├Ż probl├ęm rozli┼íova┼ą a vyzna┼ą sa v tom...


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves