Homília - 7. veľkonočná nedeľa (C)

Sk 7,55-60

8.5.2016, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


Pred pár dňami som dostal mail od neznámeho človeka. Napísal asi dve vety v tom zmysle, že som pohoršením cirkvi alebo že pohoršujem Pána Boha a mám sa kajať. Odpísal som mu, že Ježiš až tak pohoršoval niektorých ľudí, že ho ukrižovali. On mi odpísal, že nech si nedovoľujem porovnávať sa s Ježišom. Nedalo mi, odpísal som ešte raz: Bez porovnávania s Ježišom nik nemôže byť kresťanom.

V dnešnom texte zo Skutkov apoštolov sme čítali o Štefanovi, ako ho ukameňovali. Niektorí historici udávajú rok 30 po Kr. ako čas, kedy bol Ježiš ukrižovaný a roky 32 /33 ako čas, kedy bol Štefan ukameňovaný. Na konci 6. kap. Skutkov apoštolov sa dočítame, že Štefan bol obvinený z rúhania proti Mojžišovi a proti Bohu (Sk 6,11). To sa malo stať tým, že vraj spochybňoval chrám v Jeruzaleme a platnosť Mojžišovho zákona. Vo svojej obhajobe Štefan prešiel od Abraháma cez Mojžiša až k existencii chrámu, ktorý dal postaviť Šalamún, a na záver povedal, že Boh nebýva v domoch postavených ľudskými rukami (v kostoloch), a napokon obvinil svojich sudcov, že sa protivia Duchu Svätému, prenasledujú prorokov a stali sa vrahmi Mesiáša – Spravodlivého (Sk 7,52). Ako sme čítali dnes, hnev židovskej veľrady, ktorý viedol priamo k Štefanovej smrti, vyvolal Štefan tým, že sa prihlásil k Ježišovi ako tomu, ktorý stojí v nebi po pravici Boha.

Nemusí nám byť jednoduché sledovať, o čo ide. Napokon, ani na otázku, prečo bol ukrižovaný Ježiš, by sme nevedeli ľahko odpovedať. Keď sa budeme držať Lukáša ako autora Skutkov apoštolov a pozrieme sa do evanjelia, ktorého je tiež autorom, o príčine Ježišovho odsúdenia sa dočítame na konci 22. kap. Lukášovho evanjelia. Veľkňaz sa Ježiša pýtal, či je Kristus, a on mal v narážke na knihu proroka Daniela povedať: Syn človeka bude sedieť po pravici Moci / Boha (Lk 22,69). K tomuto vyjadreniu sa prihlásil aj Štefan, a ak bol za to odsúdený Ježiš, musel byť odsúdený aj Štefan. Na rozdiel od Štefana Ježiš bol posunutý ešte Rimanom a obvinený politicky, že je proti cisárovi. Preto Ježiš zomrel podľa rímskeho spôsobu na kríži a Štefan bol na orientálny spôsob zlynčovaný, teda ukameňovaný.

Prečo zmienka o Synovi človeka po pravici Boha vzbudila u Židov také rozhorčenie? Syn človeka bol medzi Židmi mesiášsky titul s nárokom na poslanie priamo od Boha. Ak Ježišovi židovská náboženská vrchnosť vyčítala odvolanie sa na tento nárok, že je Mesiášom s poslaním daným od Boha, a o dva roky neskôr vyčítala Štefanovi, že on Ježiša napriek jeho potupnej smrti vidí v nebi u Boha, výčitka pochádzala z presvedčenia, že nik nemôže byť nad chrámom a Mojžišovým zákonom. Alebo inak povedané, odmietali, žeby sa v Ježišovi mohol naplniť zmysel Zákona a chrámu. Ešte inak povedané, nechceli uveriť, žeby ten Zákon, čítania z Biblie a všetky modlitby a povinnosti záväzné podľa Biblie mali viesť k tomu, aby sme zmýšľali a konali ako Ježiš. Nechceli uveriť, že uzákonené sa má zmeniť na žité, zákon na ducha, predpis na živý vzťah k Bohu skrze Ježiša.

Problém to bol podobný, ako keď dnes niekoho obvinia, že je proti cirkvi, lebo povie, že meradlom spravodlivosti pred Bohom nie sú cirkevné úrady a ich vyhlásenia, ale Ježišovo evanjelium, a že milosrdenstvo je podstata evanjelia. Profesor teológie Paul Zulehner z Viedne bol raz v televíznej debate s biskupom Kurtom Krennom zo Sankt Pölten. Bol to biskup, ktorý ustavične spochybňoval II. vatikánsky koncil a útočil na otvorenejších kňazov a teológov. Počas tej debaty siahol profesor Zulehner do vrecka a vytiahol knihu evanjelia. Vtedy biskup Krenn zvolal: Tak s tým na mňa nechoďte! Bolo by to smiešne, ak by tá námietka nebola úplne nezmyselná. Niečo podobné som zažil osobne v jednej televíznej debate, keď som spomenul, že biskupovi sa pri svätení nekladie na hlavu kniha cirkevného práva, ale kniha evanjelia. Kňaz, ktorý v tej debate zastupoval nie židovskú, ale „katolícku veľradu“, ma vtedy napadol, že dávam do protikladu cirkevné právo a evanjelium, a že ony nestoja v protiklade. Ja som odpovedal, že nič nedávam do protikladu, ale pripomínam, že zvyk položiť evanjelium na hlavu biskupa znamená, že úrad biskupa a každý cirkevný zákon má byť podriadený evanjeliu, nie naopak. Áno, ak by sme kládli cirkev a evanjelium proti sebe, pohoršujeme a rozbíjame. To nechceme a nesmieme, ale nedajme si ani nadávať, ak cirkev (a seba) podriaďujeme evanjeliu.

Keď sa ešte raz vrátime k Štefanovi, zo 7. kap. Skutkov apoštolov je zrejmé, že Štefan sa dôsledne snažil napodobňovať Ježiša až do konca. Ak Ježiš na kríži zvolal: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha (Lk 23,46), Štefan podobne: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha. Ak Ježiš pred smrťou prosil: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23,34), tak Štefan povie podobne: Pane, nezapočítaj im tento hriech. V tomto postoji a zmysle sa aj my ako Štefan až do konca porovnávajme s Ježišom a nasledujme ho.


::::Autorské práva: Farnosť Bratislava - Devínska Nová Ves