Milí priatelia, drahí bratia a sestry, v dnešný deň nám liturgia ponúka možnosť pripomenúť si život a dielo dvoch veľkých osobností prvotnej Cirkvi – apoštolov Petra a Pavla. Je zaujímavé, že ich sviatok už od staroveku slávi rímska Cirkev v ten istý deň – 29. júna. Paradoxné na tom je, že oni sami, Peter aj Pavol boli zaujímavými osobnosťami, pričom boli od seba veľmi odlišní. Vieme, že Peter sa narodil v Galilei, Pavol pochádzal z diaspóry, z Malej Ázie, z helénskeho prostredia regiónu Cilícia. O Petrovom vzdelaní toho veľa nevieme, bol jednoduchým rybárom. Pavol bol rímsky občan, syn bohatého výrobcu koží a stanov, bol veľmi vzdelaný, vyštudoval prestížnu rabínsku školu v Jeruzaleme, sám sa radil k náboženskej skupine farizejov. V čase Ježišovho účinkovania, smrti a zmŕtvychvstania bol Peter zrelým mužom, bol ženatý. Bol Ježišovým spoločníkom počas troch rokoch jeho verejného účinkovania. Naopak, Pavol bol ešte mládencom, je otázne, či sa s Ježišom mohol osobne stretnúť pred jeho ukrižovaním. Obaja apoštoli boli silné osobnosti, a medzi nimi to neraz škrípalo. Napriek tomu všetkému mali mnoho spoločného.
1, Svätý Peter aj svätý Pavol, tak ľudsky odlišní, boli osobne vybraní Ježišom – Pavol bol povolaný pri svojom obrátení na ceste do Damasku. Petra povolal Ježiš pri príležitosti, ktorú opisuje dnešné Evanjelium. Predchádzalo tomu Petrovo vyznanie.
2, V oboch urobila Kristova milosť veľké veci, premenila ich. A ako ich premenila! Šimon trikrát zaprel Ježiša v dramatickej situácii umučenia. Pavol tvrdo prenasledoval kresťanov, bol spoluvinníkom, keď súhlasil s ukameňovaním diakona Štefana. Jeden aj druhý však prijali Božiu lásku, a nechali sa premeniť Božím milosrdenstvom.
Nový zákon opisuje viackrát Pavlovo obrátenie na ceste do Damašku, na ceste, ktorá znamenala v jeho živote zlom. Vymedzuje sa presne doba, ktorá predchádzala, i tá, ktorá nasledovala. Pavol bol zarytým nepriateľom Cirkvi. Potom dal svoj život do služby evanjelia.
Milí priatelia, čo ho tak veľmi zmenilo? Pápež František v tejto súvislosti vysvetľuje: Stretnutie s Kristovým Slovom je schopné premeniť kompletne náš život. Nie je možné počúvať Slovo a zostať nehybne stáť na svojom mieste. Zostať zablokovaný vo svojich návykoch. Pobáda nás k premáhaniu sebectva, ktoré máme v srdci, aby sme nasledovali Majstra, ktorý dal svoj život za svojich priateľov. On je to, ktorý nás premieňa svojim Slovom. On nás pretvára. On nám všetko odpúšťa, pokiaľ mu otvoríme srdce a prosíme o odpustenie.
Ako som už spomenul, Boh prostredníctvom nejakej zvláštnej udalosti obom apoštolom zmenil smer ich života. Tak sa stali Kristovými priateľmi a apoštolmi. Preto i naďalej hovoria k Cirkvi a dodnes nám ukazujú cestu k spáse. Aj my, keby sme upadli do najťažších hriechov a najtemnejšej noci, Boh je vždy schopný nás premeniť, ako premenil Petra a Pavla. Boh je taký: premieňa nás a neustále odpúšťa, tak ako odpustil Petrovi a Pavlovi.
3, Ďalšou spoločnou črtou oboch apoštolov je, že obaja boli prenasledovaní, väznení a zázračne vyslobodení z väzenia (o Petrovom vyslobodení sme počuli v 1. čítaní.) Nakoniec obaja zomreli v Ríme mučeníckou smrťou. Vieme, že Petra ukrižovali dolu hlavou a Pavla sťali.
4. Milí priatelia, pre nás najdôležitejšia spoločná vlastnosť Petra a Pavla ostáva to, že obaja boli významnými svedkami a ohlasovateľmi Kristovho evanjelia. Napriek svojim odlišnostiam, svoj život zasvätili ohlasovaniu Krista všetkým ľuďom. A nielen slovom, ale aj svojím príkladom. Nech je pre nás inšpiráciou, že u ľudí, ktorí Petra a Pavla počúvali, dochádzalo k hlbokému a úprimnému obráteniu, k zmene ich základnej hodnotovej orientácie. Napriek tomu, ako som už spomenul, že obaja boli úplne iní a mali medzi sebou problémy, dokázali osloviť svojich poslucháčov tak, že sa títo rozhodli pre radikálnu zmenu svojho života. K tomuto aj nás Ježiš povoláva každý deň!
Určite aj tu medzi nami, v našom spoločenstve sú rozdielnosti. Napríklad sú tu ľudia, s ktorými nevychádzame dobre. Aj medzi nami sú rozhádaní niektorí farníci, príbuzní, susedia... Niektorí z nás sú viac konzervatívnejší, iní sa neboja experimentovať, skúšať nové veci aj vo svojom vzťahu s Bohom. Časť z vás radšej chodíte na sv. omšu s p. farárom, iní s p. kaplánom... Niektorí inklinujete k charizmatikom, iní ste priaznivci hnutia Fokoláre, ďalší majú radi neokatechumenátnu cestu, iní inklinujú k Opus Dei, iným vyhovuje spiritualita sv. Františka z Assisi, iným charizma saleziánov a pod... Na tom nie je vôbec nič zlé, pokiaľ nechceme všetkým naokolo vnucovať tú našu vlastnú obľúbenú cestu. Práve to je krásne na katolíckej cirkvi, že sme tak rozdielni a pritom jednotní. II. Vatikánsky koncil používa pojem „jednota v rôznorodosti“.
Poučme sa od Petra a od Pavla. Naše odlišnosti nás nemusia rozdeliť! Aj keď to medzi nami niekedy škrípe, všetci sa usilujeme slúžiť Pánovi a nasledovať ho, ako najlepšie vieme. Možno kráčame za Pánom iným spôsobom, inými cestami, ale stále tým istým smerom! Teraz, skôr, ako budeme pokračovať vo sv. omši, vo chvíľke ticha, požehnajme v duchu jeden druhému, tým, ktorí sú nám menej sympatickí, ktorí nepasujú do našich zaužívaných schém, ktorí sú iní. Povzbuďme sa navzájom na našej ceste sa Ježišom.