Hom├şlia - Sv. Cyril a Metod

Mt 28,16-20

5.7.2016, utorok

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Kres┼ąanstvo sa ozna─Źuje za misijn├ę n├íbo┼żenstvo, teda n├íbo┼żenstvo, ktor├ę sa sna┼ż├ş z├şska┼ą ─Ćal┼í├şch priaznivcov ─Źi pr├şvr┼żencov. O tom sved─Ź├ş aj ─Ź├ştanie z dne┼ín├ęho evanjelia, pod─ża ktor├ęho Je┼żi┼í posiela svojich u─Źen├şkov do cel├ęho sveta, ku v┼íetk├Żm n├írodom. Ke─Ć to berieme pozit├şvne, tak svoju misiu ch├ípeme ako otvorenos┼ą k priate─żstvu, v ktorom sa s in├Żmi, mo┼żno doned├ívna cudz├şmi ─żu─Ćmi, podel├şme o to, ─Źo m├íme najvz├ícnej┼íie, zvl├í┼í┼ą o svoju vieru, vieru ako bohatstvo od Boha. ┼á├şrenie viery sa v┼íak zaiste d├í ch├ípa┼ą aj ako propaganda, ktorou in├Żch ob┼ąa┼żujeme. Alebo na┼ía n├íbo┼żensk├í misia m├┤┼że dokonca vych├ídza┼ą z predstavy, ┼że v┼íetci, ktor├ş neveria ako my, s├║ zl├ş ─żudia, a preto sa ich pok├║sime k na┼íej viere priam don├║ti┼ą.

V 9. stor., v ─Źase, ke─Ć k na┼íim predkom pri┼íli sv. Cyril a Metod, mali ─żudia v Eur├│pe so ┼í├şren├şm kres┼ąanskej viery u┼ż r├┤zne sk├║senosti. Po rozpade R├şmskej r├ş┼íe sa v Eur├│pe us├şdlili nov├ę n├írody, ktor├ę kult├║rni Rimania pr├ívom pokladali za barbarsk├ę. Kres┼ąansk├í viera medzi barbarmi pre┼żila, ale len vo forme, ktor├í sa d├í prirovna┼ą o├ízam na p├║┼íti. Kres┼ąanstvo pre┼żilo najm├Ą vo zvl├í┼ítnych prostrediach, ako boli mn├ş┼íske komunity, kl├í┼ítory, ktor├ę boli zv├Ą─Ź┼ía umiestnen├ę mimo hlavn├Żch ciest uprostred pr├şrody. Z t├Żchto duchovn├Żch, ale aj kult├║rnych a ekonomick├Żch centier, sa viera a kult├║ra ┼í├şrili do okolia. Ke─Ć sa niektor├Ż vlad├ír obozn├ímil s kres┼ąanstvom a bol nato─żko inteligentn├Ż, aby pochopil, ┼że pomocou kres┼ąanstva m├┤┼że mimoriadne posilni┼ą svoju krajinu, za─Źal kres┼ąanstvo podporova┼ą. Z mn├şchov si urobil svojich radcov a z biskupov svojich ministrov a ┼żupanov. Kres┼ąansk├Ż vlad├ír za─Źal stava┼ą kostoly, ┼íkoly a soci├ílne ├║stavy, ktor├ę zveril do starostlivosti cirkvi. Cirkev dostala od vlad├íra aj pozemky a lesy, aby mala z ─Źoho udr┼żiava┼ą ┼íkoly, kostoly a nemocnice. V niektor├Żch krajin├ích sa podpora ┼í├şrenia kres┼ąanstva stala neoddelite─żnou od podpory kr├í─żovskej moci. V t├Żchto pr├şpadoch niekedy vlad├íri siahli aj k n├ísiliu, aby svojich poddan├Żch alebo susedn├ę n├írody don├║tili da┼ą sa pokrsti┼ą.

Civilizovan├í Eur├│pa ako-tak pre┼żila na V├Żchode, teda v dne┼ínom Gr├ęcku a Turecku. Byzantsk├ş cis├íri a ich dvor mali samozrejme tie┼ż svoje hriechy a usilovali sa roz┼í├şri┼ą svoju moc, ale kres┼ąansk├í viera sa z Byzancie ┼í├şrila najm├Ą kult├║rou a vzdelanos┼ąou. Z tohto prostredia k n├ím pri┼íli ako mision├íri v druhej polovici 9. stor. sv. Cyril a Metod. Poslal ich na ┼żiados┼ą Rastislava, vlad├íra Ve─żkej Moravy, s├ím byzantsk├Ż cis├ír, ale neposlal ich predov┼íetk├Żm ako vyslancov svojej politiky, le┼ż ako u─Źite─żov viery. Dnes vieme, ┼że kres┼ąanstvo vtedy na na┼íom ├║zem├ş u┼ż jestvovalo, ┼że u┼ż kde-tu st├íli kostoly a ─Źas┼ą ┼í─żachty, vlastn├şkov p├┤dy, u┼ż bola pokrsten├í. Na na┼íom ├║zem├ş vtedy p├┤sobili najm├Ą mn├şsi z Nemecka a severn├ęho Talianska. Pr├şchodom sv. Cyrila a Metoda sa situ├ícia zmenila. Oni si dali za cie─ż zalo┼żi┼ą ┼íkoly, v ktor├Żch sa u─Źilo v┼íetko po─Źn├║c p├şsan├şm a ─Ź├ştan├şm a┼ż po vy┼í┼íie formy vzdelania, ktor├ę mali posl├║┼żi┼ą najm├Ą pr├şprave na k┼łazstvo. Kres┼ąanstvo pomocou vzdel├ívania dom├ícich ─żud├ş malo sa dosta┼ą na vy┼í┼íiu ├║rove┼ł, na kres┼ąanstvo, ktor├ę by sa prihov├íralo srdcu i rozumu na┼íich predkov. Tomu malo sl├║┼żi┼ą aj vlastn├ę slove(a)nsk├ę p├şsmo a slove(a)nsk├í liturgia.

Vieme, ┼że spo─Źiatku sa dielo darilo, ┼że sv. Cyril a Metod dali vy┼ítudova┼ą desiatky, mo┼żno stovky mlad├Żch mu┼żov z ├║zemia Moravy, dne┼ín├ęho Slovenska a dne┼ín├ęho z├ípadn├ęho Ma─Ćarska, a ┼że v R├şme obh├íjili svoj sp├┤sob ┼í├şrenia kres┼ąanstva. Neskor┼íie politick├ę spory, ┼żiarlivos┼ą zo strany nemeck├Żch k┼łazov a celkov├í zmena situ├ície sp├┤sobili, ┼że dielo sv. Cyrila a Metoda sa viac ako na Morave a Slovensku ujalo v in├Żch slovansk├Żch krajin├ích. Ale to je u┼ż in├Ż historick├Ż pr├şbeh.

Pre n├ís m├┤┼że by┼ą zauj├şmav├ę, ┼że od II. vatik├ínskeho koncilu (1962-1965) sa sp├┤sob misie, hl├ísania evanjelia, ako to robili sv. Cyril a Metod, stal pr├şkladom pre cel├║ cirkev. Cirkev povedala jasn├ę nie n├ísiliu, podce┼łovaniu in├Żch, ako aj ne├║cte vo─Źi in├Żm n├íbo┼żenstv├ím, kult├║ram a e┼íte nepokrsten├Żm n├írodom. Trendom sa malo sta┼ą priate─żsk├ę ohlasovanie viery, snaha o porozumenie, rast vo vzdelanosti, ┼í├şrenie n├íbo┼żenstva ako radosti evanjelia. Vieme, ┼że ka┼żd├Ż to podnes nech├ípe ani v tak├Żch tradi─Źne kres┼ąansk├Żch krajin├ích, ako je na┼íe Slovensko. Ke─Ć sa pred p├ír d┼łami p├Żtali novin├íri p├ípe┼ża Franti┼íka na zaryt├Żch konzervat├şvcov v na┼íej cirkvi, odpovedal: Robia si svoju pr├ícu a ja si tie┼ż rob├şm svoju. T├║┼żim po otvorenej, ch├ípaj├║cej cirkvi, ktor├í bude sprev├ídza┼ą zranen├Żch ─żud├ş. Oni na v┼íetko vravia nie. Klince sa v┼íak daj├║ vytiahnu┼ą len vtedy, ke─Ć ich ┼ąah├íte smerom nahor, nie ke─Ć ich tl─Źieme po hlave...

Podobne to u┼ż pred viac ako tis├şc rokmi videli aj sv. Cyril a Metod. Ak to tak, ┼żia─ż, nevidia v na┼íej cirkvi v┼íetci, nech to nie je pre n├ís d├┤vod na pesimizmus, ale povzbudenie k z├ípasu o cirkev, ktor├í bude cirkvou kult├║ry, vzdelanosti a najm├Ą radosti evanjelia.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves