Hom├şlia - 22. nede─ża cez rok (C)

Hebr 12,18-19.22-24a

28.8.2016, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Psychol├│govia odpor├║─Źaj├║ po─Źas dovolenky odp├║ta┼ą sa od be┼żn├Żch starost├ş, aby sa n├í┼í organizmus a na┼ía psychika zregenerovali. Tak, na tak├ę nie─Źo si asi mus├şm e┼íte po─Źka┼ą! Po─Źas tohoro─Źnej dovolenky som si zo zn├ímych d├┤vodov vlastne ani neodd├Żchol. Veriacemu ─Źloveku sa odpor├║─Źa mo┼żnos┼ą, aby posilu h─żadal aj v modlitbe, v kontakte s tajomstvom Boha i vlastn├ęho bytia. Ako a kde mo┼żno za┼żi┼ą tak├║ modlitbu, tak├ę ponorenie sa do Boha, aby n├ís to objalo, chl├ícholilo a nieslo ako osvie┼żuj├║ca ─Źist├í voda?

Autor Listu Hebrejom v ├║ryvku, ktor├Ż sa dnes ─Ź├şta pri bohoslu┼żb├ích, p├ş┼íe o sk├║senosti kres┼ąanov z konca prv├ęho storo─Źia n├í┼ího letopo─Źtu. Predpoklad├í, ┼że jeho ─Źitatelia dobre poznaj├║ Star├Ż z├íkon (mnoh├ş z nich boli ┼Żidia), a tak sk├║senos┼ą kres┼ąanov popisuje vymedzen├şm sa vo─Źi Star├ęmu z├íkonu. Tam sa zaiste nen├íjdu len tak├ę sk├║senosti s Bohom, ktor├ę by sa mohli ozna─Źi┼ą za hromobij├║ce, ale ak autor spom├şna ohe┼ł, ─Źier┼łavu, b├║rku ─Źi zvuk po─żnice (volaj├║cej do boja), mysl├ş na viacer├ę svedectv├í z trad├şcie Star├ęho z├íkona. Sta─Ź├ş pripomen├║┼ą rozpr├ívania o hr├┤ze potopy, Sodome a Gomore, egyptsk├Żch ran├ích, bojoch Izraelitov s Kana├ín─Źanmi ─Źi pozab├şjan├ş Ba├ílov├Żch k┼łazov Eli├í┼íom. Pre Moj┼żi┼ía b├Żvali jeho stretnutia s Bohom (modlitby) tak├ę stra┼ín├ę, ┼że si zakr├Żval tv├ír, aby nezhorel, a ─żudia, ktor├ş ─Źakali na jeho n├ívrat z vrchu, na ktorom sa modlil, po─Źuli tak├ę hromy, ┼że prosili, aby k nim Boh viac nehovoril. V riadkoch, ktor├ę s├║ vynechan├ę z dne┼ín├ęho ─Ź├ştania, sa doslova p├ş┼íe: Nemohli unies┼ą pr├şkaz: Ak sa ─Źo i len zviera dotkne vrchu, bude ukame┼łovan├ę. Tie┼ż, ┼że Moj┼żi┼í povedal: Z─żakol som sa a trasiem sa (Hebr 12,20-21).

Oproti t├Żmto sk├║senostiam s Bohom autor Listu Hebrejom p├ş┼íe, ┼że kres┼ąania maj├║ in├║ sk├║senos┼ą. T├íto sk├║senos┼ą nie je hromobij├║ca. Ide o pribl├ş┼żenie sa k spolo─Źenstvu s Bohom. Sme s n├şm doma ako vo svojom meste a s├║ tam s nami aj anjeli a sv├Ąt├ş ─żudia. Boh, ktor├ęho takto pozn├ívame, je na┼í├şm sudcom. Ale s├║di n├ís skrze Je┼żi┼ía ako prostredn├şka novej zmluvy, nov├ęho usporiadania vz┼ąahov medzi nami a Bohom. Preto nem├íme strach.

Mesto bolo u┼ż v antike symbolom s├şce probl├ęmov├ęho, ale plnohodnotn├ęho, dynamick├ęho spolo─Źenstva. Nebola to n├íhoda, ┼że kres┼ąanstvo sa spo─Źiatku ┼í├şrilo najm├Ą v mest├ích. Na┼íe slovo pohan poch├ídza z latinsk├ęho paganus ─Źi┼że vidie─Źan. ─îlovek z mesta nechodil nato─żko v zabehan├Żch ko─żajach ako ─żudia na vidieku, a tak bol n├íklonnej┼í├ş prija┼ą evanjelium. Toto evanjelium sa v┼íak ani vtedy nemohlo pon├║ka┼ą ako u─Źenie, ako nejak├í nov├í filozofick├í ┼íkola, ale muselo sa prezentova┼ą (a len tak sa mohlo ┼í├şri┼ą) ako radostn├í ┼żivotn├í prax. Autor Listu Hebrejom vlastne p├ş┼íe, ┼że kres┼ąanom sa niekto stal preto, lebo za┼żil nov├ę mesto, nov├║ civiliz├íciu, nov├Ż Jeruzalem. By┼ą ob─Źanom mesta ─Źi samotnej r├şmskej r├ş┼íe ne┼ílo len tak. Ale kres┼ąania dok├ízali utv├íra┼ą vz┼ąahy, ktor├ę pon├║kli alternat├şvne zhodnotenie ─Źloveka, alternat├şvnu civiliz├íciu. Pohansk├Ż r├şmsky svet poznal zmluvu, teda poriadok zalo┼żen├Ż na r├şmskom pr├íve a na kulte r├şmskych bohov. R├şm bol v istom zmysle tolerantn├Ż: M├┤┼że┼í uctieva┼ą svojich bohov, ale mus├ş┼í si ucti┼ą aj t├Żch na┼íich, vr├ítane r├şmskeho cis├íra. Kres┼ąania na toto neboli ochotn├ş prist├║pi┼ą. Odmietali d├íva┼ą bo┼żsk├║ ├║ctu cis├írovi len preto, aby si zaistili pokoj. Mali vlastn├║ sk├║senos┼ą: Je┼żi┼ía vn├şmali ako svojho alternat├şvneho cis├íra, K├Żrios, P├ína sveta. Jeho prijali za toho, ktor├Ż vysvet─żuje ich ┼żivot a d├íva mu legitimitu ÔÇô opr├ívnenos┼ą i hodnotu. R├şmsky cis├ír pon├║kal zaradenie sa, Je┼żi┼í v┼íak pon├║kal bl├şzkos┼ą a osobn├Ż vz┼ąah. Rozdiel bol asi tak├Ż, ako ke─Ć je niekto ┼í┼ąastn├Ż, ┼że dostal v nejakom syst├ęme funkciu (napr. vo firme, v ┼ít├ítnom ├║rade ─Źi cirkvi), a niekto in├Ż je ┼í┼ąastn├Ż preto, lebo sk├║sil, ┼że je pochopen├Ż, prijat├Ż a milovan├Ż.

Nepodce┼łujeme v├Żznam existencie syst├ęmu firmy ─Źi ┼ít├ítu, ale prednos┼ą d├ívame vz┼ąahom, v ktor├Żch sme prijat├ş ako doma. Sk├║senos┼ą kres┼ąanov je, ┼że nie sme doma ani v cirkvi ako v in┼ítit├║cii, ale prostredn├şctvom cirkvi m├íme by┼ą v spolo─Źenstve s Bohom a s dobr├Żmi ─żu─Ćmi; sme doma v Bohu, v jeho a na┼íej l├íske. T├íto l├íska a toto zakotvenie v Bohu v┼íak zasa mus├ş ma┼ą celkom re├ílne vyjadrenie, aby bola poznate─żn├í a overite─żn├í.

Pred ostatnou p├ípe┼żskou vo─żbou, v ktorej bol zvolen├Ż za p├ípe┼ża Jorge Bergoglio, n├í┼í Franti┼íek, videl som dokument├írny film, v ktorom uk├ízali jedn├ęho z hor├║cich kandid├ítov na p├ípe┼ża, kardin├íla ├ôscara Rodrigueza Maradiagu z Hondurasu. Vo filme ho bolo vidie┼ą, ako kr├í─Źa na demon┼ítr├ícii (a hroz├ş p├Ąs┼ąou) spolu robotn├şkmi, ktor├ş protestovali proti nejakej severoamerickej firme, ktor├í ich okr├ídala. Povedal som si: Toto je n├í┼í ─Źlovek, ktor├Ż by sa mal sta┼ą p├ípe┼żom. Dnes je hlavn├Żm poradcom Franti┼íka.

To je vlastne sk├║senos┼ą Listu Hebrejom, sk├║senos┼ą prvotn├ęho kres┼ąanstva. T├í na┼ía nem├┤┼że by┼ą in├í. Patr├şme k nespo─Ź├ştate─żn├Żm anjelom a duchom spravodliv├Żch a kr├í─Źame ┼żivotom s ─żu─Ćmi cel├ęho sveta, v─Ćaka ktor├Żm sa d├í sk├║si┼ą, ─Źomu a komu veri┼ą a za ─Źo bojova┼ą.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves