PIESNE O PÁNOVOM SLUŽOBNÍKOVI
v prorockých textoch Deutero-Izaiáša
- Vznik v období babylonského zajatia Izraelitov /550-530 BC/
- Identita Božieho služobníka
Prvá pieseň /42,1-7/:
Boh posiela svojho služobníka, aby bol zmluvou s jeho ľudom.
"Hľa, môj služobník, priviniem si ho,
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.
Nebude kričať, ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.
Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.
Nezomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy."
Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia.
"Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti,
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil,
svetlom pohanov,
aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách."
Druhá pieseň /49,1-9a/:
Poslanie Božieho služobníka - v Božej sile uskutočniť Božiu spásu pre celé ľudstvo.
Počúvajte ma, ostrovy,
a pozorujte, národy ďaleké:
Pán ma povolal od lona,
od života mojej matky spomínal mi meno.
Ústa mi urobil ako ostrý meč,
v tieni svojej ruky ma skryl
a urobil zo mňa šíp brúsený,
do svojho tulca ma schoval.
A riekol mi: "Služobníkom si mi,
Izraelom, tebou sa chcem osláviť."
Ja však som povedal: "Darmo som pracoval,
márn e a zbytočne strávil svoju silu."
Predsa je moje právo u Pána
a moja odmena u môjho Boha.
Teraz však hovorí Pán,
čo si ma od lona služobníkom urobil,
aby som Jakuba priviedol späť k nemu,
aby sa Izrael k nemu zhromaždil.
Som oslávený v očiach Pánových
a môj Boh sa mi stal silou.
Povedal teda:
"Primálo je, keď si mi služobníkom,
aby si zbudoval Jakubove kmene
a priviedol späť zachránených Izraela:
ustanovím ťa za svetlo pohanom,
aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"
Toto hovorí Pán,
vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,
tomu, ktorého dušou opovrhujú,
ktorým národ pohŕda,
služobníkovi vládcov:
"Králi uvidia a vstanú,
kniežatá sa budú skláňať,
kvôli Pánovi, ktorý je verný,
Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."
Toto hovorí Pán:
"V čase milostivom ťa vyslyším
a v deň spásy Ti pomôžem,
zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,
aby si zbudoval krajinu,
aby si dostal spustnuté dedičstvá
a povedal väzňom: ""Vyjdite!""
a tým, čo sú vo tme: ""Zjavte sa!""
Tretia pieseň /50,4-11/:
Poslušnosť Božieho služobníka - nezľakne sa násilia
Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky,
aby som vedel slovom posilniť unaveného.
Každé ráno prebúdza mi ucho,
aby som počúval ako učeník.
Pán, Jahve, mi otvoril ucho
a ja som neodporoval,
nazad som neustúpil.
Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,
a svoje líca tým, čo trhali,
tvár som si neskryl
pred potupou a slinou.
Pán, Jahve, mi pomáha,
preto nebudem zahanbený.
Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.
Blízko je, čo mi dá za pravdu!
Kto sa chce pravotiť so mnou?
Postavmeže sa zoči-voči!
Kto je mojím žalobcom?
Nech pristúpi ku mne!
Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha,
kto ma odsúdi?
Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho,
moľ ich zožerie.
Kto z vás sa bojí Pána,
kto čuje hlas jeho služobníka,
kto chodí v tmách a nemá žiary,
nech dúfa v meno Pánovo
a spolieha sa na svojho Boha!
Štvrtá pieseň /52,13-15; 53,1-12/
Zástupné utrpenie Božieho služobníka - Muž bolestí prijíma neľudské utrpenie pre spásu druhých - a víťazí!
Hľa, úspech bude mať môj služobník,
pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.
Ako sa nad ním zhrozili mnohí -
veď neľudsky je znetvorený jeho výzor
a jeho obraz je nepodobný človeku -
tak ho budú obdivovať mnohé národy,
králi si pred ním zatvoria ústa.
Veď uvidia, o čom sa im nevravelo,
a poznajú, čo neslýchali!
Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu sa zjavilo Pánovo rameno?
Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.
Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
Vskutku, on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého
strestaného Bohom a pokoreného.
On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.
Všetci smu blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.
Obetoval sa, pretože sám chcel,
neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojim strihačom,
/a neotvoril ústa!/
Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.
So zločincom mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.
Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením...
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.
Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.
Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.