Hom├şlia - 6. ve─żkono─Źn├í nede─ża (B)

Jn 15, 9-17

17.5.2009, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Na ot├ízku, pre─Źo by┼ą kres┼ąanom, pre─Źo by┼ą kres┼ąanom aj v dne┼ínej dobe, maj├║ mnoh├ş na┼íi veriaci ─żahk├║ odpove─Ć: Lebo na┼íe n├íbo┼żenstvo je o l├íske... Je to v┼íak naozaj tak? A nejde ─Źasto len o l├ísku ├║plne form├ílnu alebo naopak sentiment├ílnu? A ak├║ l├ísku m├íme vlastne na mysli? Ke─Ć p├ípe┼ż Benedikt XVI. nap├şsal encykliku o l├íske, za─Źal s t├Żm, ┼że spomenul l├ísku erotick├║, potom pre┼íiel k l├íske duchovnej a skon─Źil pri l├íske politickej, spolo─Źensky solid├írnej. L├íska m├í teda r├┤zne podoby a vo v┼íednosti ┼żivota akiste ani kres┼ąanovi nie je v┼żdy jednoduch├ę l├ísku rozpozna┼ą a naozaj ┼żi┼ą.

Zvl├í┼í┼ą v J├ínovom evanjeliu sa o l├íske ─Źasto hovor├ş. Aj dnes z tohto evanjelia po─Ź├║vame, aby sme ostali v Je┼żi┼íovej l├íske a zachovali jeho prik├ízania. Bli┼ż┼íie sa dozved├íme, ┼że ide vlastne o jedno Je┼żi┼íovo prik├ízanie: Milova┼ą sa navz├íjom tak, ako on miloval n├ís, ─Źi┼że ako ten, ─Źo d├íva aj ┼żivot za priate─żov. Kto sa vie takto obetova┼ą, prest├íva by┼ą sluhom a st├íva sa Je┼żi┼íov├Żm priate─żom. D├┤sledkom takejto l├ísky je schopnos┼ą prin├í┼ía┼ą ovocie, vies┼ą obohacuj├║ci ┼żivot.

Dne┼ín├Ż text evanjelia zjavne nadv├Ązuje na obraz Je┼żi┼ía ako vini─Źa, o ktorom sme pri na┼íej bohoslu┼żbe prem├Ż┼í─żali minul├║ nede─żu. Pre spr├ívne pochopenie toho, o akej l├íske je v kres┼ąanstve re─Ź, je tento obraz vini─Źa dos┼ą d├┤le┼żit├Ż. My toti┼ż l├ísku naj─Źastej┼íie ch├ípeme ako cit, ako v├í┼íe┼ł, ako nie─Źo, ─Źomu sa d├í len podda┼ą, ak to pr├şde. Takto ÔÇô ako mocn├Ż podnet, ktor├Ż n├ís ovl├ídne ÔÇô ch├ípu aj niektor├ş kres┼ąania nielen l├ísku erotick├║, ale aj duchovn├║, n├íbo┼żensk├║. Druh├ę naj─Źastej┼íie ch├ípanie l├ísky je ch├ípanie moralistick├ę. K tomu zv├ídza niektor├Żch kres┼ąanov biblick├ę vyjadrenie o l├íske ako prik├ízan├ş. V tomto pr├şpade si l├ísku predstavujeme najm├Ą ako povinnos┼ą, ako nie─Źo, ─Źo treba urobi┼ą. Zd├í sa mi, ┼że prv├ę (v├í┼íniv├ę ch├ípanie l├ísky) n├ís podce┼łuje a to druh├ę (moralistick├ę) n├ís zasa prece┼łuje a┼ż za┼ąa┼żuje. Ke─Ć sa vr├ítime k obrazu vini─Źa, uvedom├şme si, ┼że Je┼żi┼í pou┼żil tento obraz pr├íve preto, aby sme v├Żzvu zosta┼ą v jeho l├íske pochopili ako vz┼ąah, nie ako slep├Ż cit alebo n├íro─Źn├Ż pr├şkaz. Vo vz┼ąahu dorast├íme v─Ćaka tomu, ┼że sme s niek├Żm telesne, du┼íevne i duchovne prepojen├ş, ┼że to ve─żk├ę a mocn├ę, ─Źo n├ís pri┼ąahuje, nenach├ídza sa pred nami ako nedosiahnute─żn├Ż ide├íl, ale sk├┤r ako mocn├Ż pr├║d rieky, ku ktorej sa m├┤┼że pripoji┼ą aj skromn├Ż pot├┤─Źik n├í┼ího rozumu, na┼íich citov a schopnost├ş. Nie n├íhodou Je┼żi┼í dod├íva, ┼że v tomto pr├şpade prest├ívame by┼ą v sluhovskej poz├şcii a prech├ídzame do poz├şcie priate─ża, spojenca. Tak ako pot├┤─Źik vpl├íva do ve─żkej rieky, aj my v takomto vz┼ąahu spl├Żvame s t├Żm, kto n├ís pritiahol. Pod─ża Je┼żi┼ía je to Boh s├ím, ktor├Ż sa s nami cez neho sp├íja, ktor├Ż n├ís obohacuje.

M├íme s tak├Żmto priate─żstvom s Bohom cez Je┼żi┼ía vlastn├║ sk├║senos┼ą? Ak sa rozhliadame po s├║─Źasnom kres┼ąanstve, naj─Źastej┼íie vid├şme zvykov├ę, form├ílne n├íbo┼żenstvo, ktor├ę sa ch├ípe ako trad├şcia alebo povinnos┼ą. Tak├ę pre┼ż├şvanie n├íbo┼żnosti v┼íak, ┼żia─ż, m├í m├ílo─Źo spolo─Źn├ę so slobodou a rados┼ąou. Mohlo by sa zda┼ą, ┼że o slobodu a rados┼ą ide v nov┼í├şch, tzv. obrodn├Żch alebo charizmatick├Żch hnutiach, ktor├ę sa v ostatn├Żch desa┼ąro─Źiach roz┼í├şrili v kres┼ąansk├Żch cirkv├ích. O t├Żchto hnutiach v┼íak zv├Ą─Ź┼ía plat├ş to, ─Źo som raz ironicky povedal o ─żu─Ćoch, ktor├ş sa v t├Żchto hnutiach anga┼żuj├║: Ned├í sa s nimi bavi┼ą o teol├│gii, ani politike, ba ani erotike... Vtedy som netu┼íil, ┼że s├ím p├ípe┼ż nap├ş┼íe encykliku o l├íske, kde l├ísku vysvetl├ş z h─żadiska erotiky, teol├│gie a politiky. Tak┼że celkom ├║radne m├┤┼żeme erotiku (─Źi┼że vn├şmanie ─żudsk├ęho tela), teol├│giu (─Źi┼że vn├şmanie rozumu viery) a politiku (─Źi┼że vn├şmanie spolo─Źenskej zodpovednosti) prija┼ą ako krit├ęria pravej l├ísky pred Bohom. L├íska, ktor├í by bola neerotick├í, nerozumn├í a nepolitick├í, nebola by l├íska kres┼ąansk├í. Nesta─Ź├ş cit ani nad┼íenie ani povinnos┼ą.

V jednom nemeckom katol├şckom t├Ż┼żdenn├şku pravidelne uverej┼łuj├║ rozhovory so spolo─Źensky zn├ímymi veriacimi ─żu─Ćmi. Ned├ívno bol v tomto ─Źasopise uverejnen├Ż rozhovor s mlad├Żm profesorom teol├│gie zo Salzburgu (CiG 18/09, 200). Gregor-Maria Hoff m├í ve─żk├Ż preh─żad vo svojom odbore, ale aj v s├║─Źasnej filozofii a literat├║re, hudbe a filmovom umen├ş. Ke─Ć sa tohto teol├│ga sp├Żtali na jeho najob─ż├║benej┼íiu modlitbu, spomenul modlitbu, ktor├í ho sprev├ídza u┼ż 25 rokov. Je pre neho trvalou t├║┼żbou i v├Ż─Źitkou: ÔÇ×Vzrastaj, Je┼żi┼íu, vzrastaj vo mne. V mojom duchu, v mojom srdci, v mojich predstav├ích, v mojich zmysloch. Vzrastaj vo mne vo svojej miernosti, ─Źistote, pokore, horlivosti a l├íske. Vzrastaj vo mne svojou milos┼ąou, svoj├şm svetlom a pokojom. Vzrastaj vo mne, aby bol osl├íven├Ż tvoj Otec, na v├Ą─Ź┼íiu ─Źes┼ą a sl├ívu Bo┼żiu.ÔÇť Pre─Źo pr├íve tak├íto modlitba? Lebo sk├║senos┼ą, ku ktorej n├ís povolal Boh v Je┼żi┼íovi, je sk├║senos┼ą priate─żstva, spojenectva, spolo─Źn├ęho rastu. Je to sk├║senos┼ą prich├ídzaj├║ca zvn├║tra, nielen z vonkaj┼íieho pohladenia alebo pr├şkazu. Nech je to ─Źoraz viac aj na┼ía sk├║senos┼ą!


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves