Milí priatelia, milé dievčatá a chlapci, milí rodičia, vážení hostia! Stretávame sa dnes v našom kostole na osobitnej slávnosti, na Prvom sv. prijímaní našich detí. Pomenovaním „prijímanie“ myslíme jedlo, „sväté“ je preto, lebo je to jedlo od Ježiša, a „prvé“ je preto, lebo deti nám dorástli do veku, keď už s nimi môžeme po prvýkrát počítať ako s ľuďmi, čo vedia rozlišovať dobré a zlé a vážiť si lásku Božiu i ľudskú. Že naše deti pomaly vyrastajú z detských šiat, že už čiastočne rozumejú, o čom je život – ten detský i ten dospelý, a že popri najbližšej rodine začínajú vnímať ako oporu aj ľudí z Ježišovej cirkvi a najmä Ježiša samotného – to všetko si určite zaslúži oslavu.
Ako je to však s nami a s našimi deťmi naozaj, čo je oporou pre nás, pre náš život? Ako hlavný obraz, symbol našej dnešnej slávnosti, ktorý môžeme vidieť na stene kostola, sme si tento rok zvolili obraz domu. Dom má veľa okien a v každom je zobrazený niekto z nás. Dôležité sú však slová, ktoré vychádzajú z tohto domu: „Kto moje slová počúva a podľa nich žije, je ako múdry človek, ktorý svoj dom postavil na skale.“ Tieto slová raz povedal Ježiš, keď sa rozprával s ľuďmi. Mnohí z tých ľudí sa pre Ježiša veľmi nadchýnali a chválili ho. On si však všimol, že viacerí z nich za ním idú len ako za zaujímavým človekom, vyhľadávajú ho ako slávneho človeka, tlieskajú mu, ale v skutočnosti ho nepočúvajú a nerozumejú, čo im hovorí. Preto tým ľuďom Ježiš povedal, že dôležité je jeho slová počúvať a konať podľa nich. Aby to lepšie pochopili, povedal im to na obraze dvoch domov. Jeden postavili na piesku, bez pevných základov, druhý na skale, na pevnom základe. Dom, ktorý vydrží aj búrky a dažde, je dom postavený na skale. Taký, ako tento pevný dom, je každý človek, čo Ježiša nielen chváli, nielen ho obdivuje, ale ho aj počúva a koná podľa toho, čo počuje.
Keď sme začínali prípravu na prvé sv. prijímanie, dohodli sme sa na podmienkach prípravy. Najdôležitejšou podmienkou bolo, aby ste, milé deti, prichádzali na nedeľné bohoslužby a aby ste si potom značili do zošita, o čom bolo Božie slovo a ako sa dá podľa neho žiť. Bola to pre vás ľahká úloha? Asi celkom nie... Ale mnohí z vás si začali všímať nielen to, čo je tu v kostole vidieť, a akí sú tu ľudia, ale začali ste aj počúvať: Čo nám dnes pekné a dôležité Ježiš povie? Mnohí z vás ste to vedeli aj doplniť – takto to chcem aj ja robiť, takto sa chcem aj ja správať... V jednej skupine detí sme sa raz tiež rozprávali o dnešnom Božom slove, že niektorí ľudia stavajú dom na piesku a iní na pevných základoch. Vtedy nám jeden chlapec, ktorý sa volal Peter a chodieval medzi skautov, porozprával, ako raz, keď bol ešte neskúsený, mal s ostatnými skautmi v lese prenocovať. Všetci si priniesli so sebou stany. Starší priatelia im ukázali, ako sa stan kolíkmi uchytí v zemi, aby nespadol. Peter s jedným priateľom si tiež postavili stan. Všetko rýchlo urobili, stan stál, a oni sa tešili, že sú s prácou hotoví prv ako ostatní. Keďže sa cez deň dosť nachodili po lese, po večeri sa už veľmi nemotali, zaliezli do stanu a unavení zaspali. Zobudili sa až vtedy, keď na nich padli prvé kvapky dažďa. Keďže stan dobre neupevnili, plachty sa im aj s kolíkmi vytiahli zo zeme, vietor mával so stanom a oni kričali na kamarátov, aby im pomohli stan zachrániť, nech im neuletí.
Vieme si predstaviť takú situáciu. Možno aj nám sa už prihodilo niečo podobné. Preto si vieme dobre predstaviť aj to, čo nám radí Ježiš. Chceme si všímať múdre slová pre náš život, ktoré nám hovorí Ježiš i iní dobrí ľudia. A chceme sa aj správať podľa toho, čo múdre a dôležité počujeme. Naše stretnutia na sv. omši a sv. prijímaní sú ako veľké priateľské stretnutia s Ježišom a dobrými ľuďmi, ktorí nám pomáhajú stavať stan či dom nášho života. Aby sa nám to vždy darilo, zaspievame si teraz aj pieseň o múdrom človeku, ktorý staval svoj dom na skale: „ Múdry muž staval svoj dom na skale... Až prišiel veľký dážď... Dážď padal a voda stúpala.., a dom tam ostal stáť!“ Muž hlúpy staval svoj dom na piesku... A dom sa rozsypal! Čo Písmo sväté vraví, pamätaj, dom na piesku nestavaj!“