Hom├şlia - 23. nede─ża cez rok (B)

Mk 7, 31-37

6.9.2009, nede─ża

Autor: Karol Morav─Ź├şk


Ob─Źas ma oslovia na┼íi star┼í├ş veriaci, ─Źi sa nem├┤┼że zvukov├ę zariadenie v na┼íom kostole nastavi┼ą silnej┼íie, aby lep┼íie po─Źuli. Vo v┼íedn├ę dni t├Ż┼żd┼ła, ke─Ć je kostol menej zaplnen├Ż, nastavujeme zariadenie tich┼íie, v nede─żu hlasnej┼íie. Ak by bolo nastaven├ę zbyto─Źne hlasno, tie┼ż by sme nerozumeli, v┼íetko by sa zlievalo a hu─Źalo. Ale m├┤┼że sa sta┼ą, ┼że zariadenie niekedy naozaj nie je dobre nastaven├ę, vtedy sa netreba ost├Żcha┼ą, treba pr├şs┼ą a po┼żiada┼ą o hlasnej┼í├ş zvuk. Spr├ívne porozumenie v┼íak nie je len vecou siln├ęho zvuku. Niekedy lep┼íie rozumieme re─Źi, ktor├í je len ┼íepotom, tich├Żm a l├ískav├Żm prihov├íran├şm sa. Podobn├ę plat├ş aj na strane posluch├í─Źa ÔÇô lep┼íie rozumie ten, kto chce po─Źu┼ą, kto je nastaven├Ż na po─Ź├║vanie.

Pod─ża textu z Markovho evanjelia priviedli raz k Je┼żi┼íovi hluchonem├ęho ─Źloveka. ─Żudia, ─Źo toho ─Źloveka priviedli, prosili Je┼żi┼ía, aby na neho polo┼żil ruku. Trochu zvl├í┼ítna po┼żiadavka; nepovedali: Uzdrav ho, otvor mu u┼íi, ale polo┼ż na neho ruku. Ale mali vlastne pravdu; aj my ke─Ć nem├íme slov (napr├şklad pri ne┼í┼ąast├ş), alebo ke─Ć poklad├íme slov├í za nedostato─Źn├ę, pod├íme len ruku, polo┼ż├şme ruku, pohlad├şme ─Źloveka... Okrem tohto pohladenia a nieko─żk├Żch zvl├í┼ítnych gest vyslovil Je┼żi┼í len jedno (aramejsk├ę) slovo effeta (otvor sa). V├Żsledkom bol uzdraven├Ż ─Źlovek, presnej┼íie: otvorili sa mu u┼íi, rozviazal sa mu jazyk a za─Źal spr├ívne rozpr├íva┼ą.

Nepotrebujem ve─żmi ┼ípekulova┼ą, ─Źo znamenalo toto uzdravenie. Ke─Ć┼że onoho ─Źloveka nebolo treba u─Źi┼ą rozpr├íva┼ą, ale za─Źal s├ím spr├ívne rozpr├íva┼ą, asi i┼ílo v jeho pr├şpade o hluchotu do─Źasn├║ alebo tzv. psychologick├║. To je situ├ícia, ktor├║ si asi vieme predstavi┼ą. Ke─Ć n├ís nie─Źo ve─żmi zaujme, ostatn├ę pre n├ís prestane jestvova┼ą. Zaiste, jestvuje zaujatie nie─Ź├şm dobr├Żm, ale st├íva sa, ┼że sme zaujat├ş aj nie─Ź├şm nespr├ívnym, a niekedy a┼ż v takej miere, ┼że sme od ostatn├Żch ─żud├ş a od reality sveta (a tie┼ż od Boha) izolovan├ş a vn├║torne zablokovan├ş. Vtedy ─Źlovek nepo─Źuje, nehovor├ş, nekomunikuje... Hluchonem├ęho ─Źloveka z Markovho evanjelia neberiem v prvom rade ako jeden ÔÇ×chor├Ż pr├şpadÔÇť, ale ako modelov├Ż pr├şpad ─Źloveka, ktor├ęho Je┼żi┼í stret├íval a uzdravoval. Preto modelov├Ż, lebo predstavuje akoby v skratke ÔÇô na konkr├ętnom pr├şklade ÔÇô ─Źo sa pri stretnutiach s Je┼żi┼íom dialo opakovane. Dialo sa uzdravenie, ─żudia sa u─Źili spr├ívne po─Ź├║va┼ą, spr├ívne hovori┼ą i spr├ívne kona┼ą. Toto uzdravenie je v evanjeliu predstaven├ę v r├┤znych situ├íci├ích: raz ide o uzdravenie priamo z choroby, inokedy z nevery, inokedy z ne─żudskej n├íbo┼żnosti, inokedy zo seba- podce┼łovania ─Źi seba- prece┼łovania a pod.

Mnoho je pr├şpadov na┼íich ochoren├ş, na┼íej izol├ície, na┼íich zablokovan├ş. Ver├şm, ┼że je aj mnoho uzdraven├ş medzi nami, a to pr├íve v─Ćaka Je┼żi┼íovi, ktor├Ż sa n├ím prihovoril, ktor├Ż n├ís pohladil a n├ís ─żudsky otvoril. Ve─ża sa v┼íak e┼íte mus├şme u─Źi┼ą, aby sme ako uzdraven├ş naozaj fungovali, aby na┼ía cirkev p├┤sobila ako uzdravuj├║ce spolo─Źenstvo. V minulosti sa v na┼íej cirkvi veci brali sk├┤r tak, ┼że ÔÇô m├íme ve─żk├ę bohatstvo viery a ideme ho ─Ćalej odovzd├íva┼ą ─żu─Ćom. A divili sme sa, ak t├ş druh├ş to na┼íe bohatstvo nechceli. Jednoducho sme si nev┼íimli, ┼że Je┼żi┼í nepon├║kal doktr├şnu, ale uzdravenie. Iste, nielen telesn├ę uzdravenie. Pon├║kal ─Źosi omnoho v├Ą─Ź┼íie: Uzdravenie do ─żudskosti, do vn├şmania, po─Ź├║vania, komunik├ície. Komunik├ícia je m├│dne slovo. Aj nov├Ż poverenec vl├ídy SR pre r├│msku problematiku ozna─Źil komunik├íciu s R├│mami za prv├Ż krok, ktor├Żm chce rie┼íi┼ą nap├Ąt├║ situ├íciu. Podobne sa nedostato─Źn├í komunik├ícia medzi Ma─Ćarmi a Slov├íkmi poklad├í za jednu z pr├ş─Źin nap├Ątia medzi slovensk├Żmi a ma─Ćarsk├Żmi politikmi, medzi (niektor├Żmi) Slov├íkmi a (niektor├Żmi) Ma─Ćarmi. ─îo je v┼íak spr├ívna komunik├ícia? Je to nie─Źo ako pravidl├í spolo─Źensk├ęho spr├ívania? Pozn├ím hrub├ę knihy od s├║─Źasn├Żch filozofov, ktor├ę nes├║ n├ízov: Komunikat├şvny rozum, Komunikat├şvna etika. Spr├ívna komunik├ícia v┼íak asi nebude to ist├ę ako poctiv├ę pre┼ítudovanie tak├Żchto kn├şh. Lebo ka┼żd├ę poznanie predch├ídza ot├ízka: Pre─Źo by som sa mal o nejak├║ komunik├íciu v├┤bec sna┼żi┼ą?

Mysl├şm, ┼że nejestvuje lep┼íia odpove─Ć ako Je┼żi┼íom polo┼żen├í ruka, ruka polo┼żen├í so z├íujmom, s l├ískou. Sna┼ż├şme sa o komunik├íciu, lebo sme v─Ća─Źn├ş za oslovenie, za podan├║ ruku, lebo sa chceme uzdravi┼ą a otvori┼ą ÔÇô vo─Źi Bohu i ─żu─Ćom, vo─Źi vlastn├ęmu nezamenite─żn├ęmu ┼żivotu. Nech je to na┼ía spolo─Źn├í ├║primn├í snaha, n├í┼í opravdiv├Ż z├íujem, ktor├Ż n├ím umo┼żn├ş naozaj spr├ívne po─Źu┼ą, hovori┼ą i kona┼ą.


::::Autorsk├ę pr├íva: Farnos┼ą Bratislava - Dev├şnska Nov├í Ves