1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Dnes pri našej meditácii po druhý raz používame knižku Michaela Paula Gallaghera: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002), v ktorej ukazuje cestu k viere prostredníctvom cesty k ľudskej slobode. Pred mesiacom sme meditovali o tom, ako si podľa vzoru Iňiga z Loyoly osvojiť umenie „rozoznávania duchov“ čiže prekonať naše hádavé, povrchné „ja“ a zvoliť si svoje pravdivé „ja“. Dnes sa v meditácii pozrieme širšie okolo seba – na nás obklopujúcu a všelijako nás aj zväzujúcu kultúru.
Úvodná modlitba (Podľa: Jean Vanier, in: Slobodní veriť, 8.)
Pane, chcem teraz premýšľať a modliť sa pokojne.
Chcem rozpoznať v každom období môjho života
svoju vlastnú cestu.
Verím, že na začiatku i na konci tejto mojej cesty si ty,
ktorý ma nežne a vrúcne miluješ,
ktorý túžiš sňať z mojich pliec bremeno viny
a vedieš ma k väčšej slobode a k plnosti lásky.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 42-60).
Druhá kapitola má názov: „Spoznaj svojho nepriateľa.“ Náš prvý krok k oslobodeniu sa deje v našom vlastnom vnútri, ale druhý súvisí viac s kultúrou, čo nás obklopuje.
Autor sa za socializmu pýtal jedného poľského kňaza, keď sa Poliaci masovo búrili proti komunizmu a mimoriadne sa pritom hlásili k náboženstvu: Ako je to možné, že u vás je náboženstvo také populárne, kým u nás v „slobodnom svete“ je na úpadku? Poliak mu odpovedal: „V Poľsku máme viditeľného nepriateľa ľudských hodnôt – totalitný štát, ale v západnom svete máte nepriateľa, ktorého nedokážete tak ľahko rozpoznať – sú to všetky pokušenia, ktoré prináša povrchný životný štýl.“ Dnes sme aj my súčasťou západného sveta a len si namýšľame, že sme slobodní. Na rozdiel od minulosti však nepoznáme svojho väzniteľa.
Autor spomína niekoľko kníh (Orwell: 1984; Huxley: Odvážny nový svet; Zamjatin: My), v ktorých spisovatelia vykreslili taký spôsob života spoločnosti, kde sú občania buď úplne kontrolovaní štátom alebo kultúrou povrchnosti. Dnes sa ukazuje, že naším ohrozením je druhý prípad – stav, keď ľudia dokonca milujú svoju neslobodu.
M. Gallagher spomína, že v mladosti prežíval svoju vieru najmä ako osobný vzťah ku Kristovi a rád radil mladým ľuďom, ako k osobnej viere dospieť. Neskôr objavil vieru ako životný štýl úzko súvisiaci s pojmom „spravodlivosti“. Spomína: „Ak naša viera bude príliš súkromná, bude aj naivná, nebude rozpoznávať tlaky, čo prichádzajú zo sveta.“ Pomohol mu pobyt v Indii, kde si uvedomil, že chudoba je spôsob života obrovského množstva ľudí na zemi. Uvedomil si, že omnoho viac ako dôsledok osobných chýb je chudoba dôsledok systému. O čo ide, precítil po návrate domov, keď opäť videl prepchaté obchody v Londýne a plné krčmy v Írsku. Ten kontrast ho nútil k zamysleniu sa nad svetom. Jedným z jeho rozhodnutí bolo, že bude žiť jednoduchším, menej konzumným spôsobom života.
Čo je kultúra? Na jednej strane ide o aktivitu, tvorivosť, na druhej strane o životný štýl, svet okolo, ktorý zväčša prijímame pasívne. Naším problémom je tento druhý prípad. Gallagher ako negatívny príklad spomína systém v USA. „Šírenie dominantnej kultúry konzumu a úspechu je takmer nezastaviteľné. Vidieť to najlepšie na televíznej a inej reklame, ktorá sa maximálne snaží vydráždiť zmysly a túžbu po pôžitku. Tlak na to, aby ľudia spotrebúvali a míňali, ich oberá o slobodu a kritický odstup. Etika reklamy je etika antiblahoslavenstiev (blahoslavení márniví, majetní, idúci s módou, blahoslavení drzí...). Všetky tieto prístupy sú modlárske a detinské. Kresťanská viera musí byť spôsobom života, ktorý odoláva normám masovej konzumnej spoločnosti. Kresťanstvo nesmie obchádzať realitu a musí zaujať kritický postoj k falošným hodnotám.
Biblia spomína hriech ako: 1. Narušenie vzťahu s Bohom 2. Pretrhnutie pút bratstva 3. Systém pýchy.
Spotrebný tovar nám nesmie vládnuť! Kresťanská viera sa žije viac konaním ako myslením.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
U nás sa vždy hovorievalo, že svet môže obrať človeka o vieru. Pred svetom sa však nemožno ukryť – musíme byť za svet zodpovední a ku kultúre kritickí. Snažíme sa o to?
Neprijali sme za svoj životný štýl spotrebu, konzum, túžbu mať viac, úspech, prestíž a pýchu? Dokážeme rozlišovať normálnu túžbu postarať sa o živobytie a konzumný falošný štýl života?
Záleží nám na spravodlivosti vo svete? Uvedomujeme si, že k nej môžeme prispieť aj svojím životným štýlom, odmietaním reklamy a kritickým odmietaním bulvárnych časopisov a tupých televíznych programov, ktoré ohlupujú a propagujú falošný obraz o živote?
Viem rozlíšiť pravdivý a nepravdivý obraz o živote vo svojej cirkvi? Nezamieňam si rituálne prázdne reči za skutočnú modlitbu? Snažím sa spoznať, že autorita ani v cirkvi nespočíva vo funkciách, ale na spravodlivosti a ľudskosti?
V ktorej oblasti môžem prispieť k zmene životného štýlu?
7. Záverečná modlitba (Voľne podľa: Slobodní veriť.)
Bože, ako ľahko si zamieňam pravé a nepravé hodnoty,
ako ľahko sa nechám oklamať svetom, v ktorom žijem!
Bože, osloboď ma od mojej márnosti a slepoty
a daj mi silu, aby som môj svet – spolu s mojimi bratmi a sestrami vo viere – menil podľa životného štýlu tvojho verného syna a nášho brata Ježiša. On nech je naším svetlom a naším povzbudením. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.