Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - 2. nedeľa cez rok (C)
1 Kor 12, 4-11 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
17. 1. 2010, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
Dcéra známej herečky a režiséra (T. Nvotová) nakrútila dokumentárny film o náboženskej manipulácii detí. V detstve ju rodičia dali do školy jednej z menších kresťanských cirkví, kde vraj zažila sektárske spôsoby. Film je akýmsi návratom k týmto skúsenostiam, bol už aj s diskusiou odvysielaný v českej televízii; STV zatiaľ nemá záujem. Vyjasniť si otázku, čo je sektárske, divné a nábožensky choré, je však určite užitočné aj medzi katolíkmi na Slovensku. Práve v týchto dňoch prežívame aféru s mladými kňazmi, ktorí sú na najlepšej ceste byť sektármi. Ondrej Garaj, uznávaný odborník z „Ekumenickej spoločnosti na štúdium siekt“, si myslí, že títo kňazi predstavujú radikálny konzervatívny prúd v katolíckej cirkvi, ktorí sa nevedia zorientovať v súčasnej kultúre a spoločnosti, a tak reagujú extrémisticky.
Normálni kresťania chcú žiť a obstáť aj v dnešnej kultúre a spoločnosti, preto hľadáme, ako dnes porozumieť Ježišovmu posolstvu, a ako porozumieť aj dnešnému svetu, aby sme boli voči svetu síce kritickí, ale nie svetu odcudzení, ak chceme svet obohatiť zo svojej viery. Povedané obrazom z dnešného evanjelia – aby sme my boli tými ľuďmi, ktorí ľuďom dnešného sveta ponúkajú kvalitné Ježišovo víno, nie odstátu vodu (Jn 2, 10). Alebo povedané s apoštolom Pavlom – aby sme sa vedeli podeliť o dary Božieho Ducha na spoločný úžitok. Mať schopnosti, mať dary od Boha, je skvelá vec, a Pavol píše, že tieto dary dostáva od Boha každý kresťan. Ako to Pavol myslel a prečo písal kresťanom do Korinta práve o daroch Božieho Ducha?
Môžeme sa diviť, ale práve preto, že korintskí kresťania mali s tými darmi problém. Až taký, že im hneď na začiatku hrozilo, že sa rozhádajú a vzniknú sekty. Pavol prišiel do významného gréckeho mesta Korintu po svojom neúspechu v Aténach asi v zime r. 50/51 po Kr. V Korinte strávil viac ako rok a založil tam kresťanské spoločenstvo zložené zo židov i pohanov. Spoločenstvo to bolo veľmi rôznorodé, a tak po istom čase sa medzi ľuďmi objavili spory – medzi Židmi a Grékmi, otrokmi a slobodnými občanmi (otroci tvorili dve tretiny obyvateľov), mužmi a ženami, majetnými a nemajetnými. Prvý list Korinťanom, ktorý máme v Novom zákone, Pavol napísal v Efeze na jar roku 56 po Kr. V liste odpovedá Korinťanom na mnohé otázky, okrem iného aj na otázku ohľadom Božích darov. Išlo vlastne o otázku, kto má mať navrch, koho počúvať, koho si vážiť... Niektorí z nás by možno povedali, že treba jednoducho poslúchať predstavených cirkvi. Iní by odpovedali, že prednosť majú mať tí, čo robia zázraky alebo vyháňajú zlých duchov alebo hovoria zvláštnymi jazykmi... Pavol vo svojej odpovedi upozornil, že je potrebné uznávať mnohorakosť Božích darov, ale aj to, čo všetky dary zjednocuje. Tým je podmienka, že dary Ducha dostávame (a prijímame) na úžitok pre iných. Zdá sa, že v Korinte si niektorí kresťania cenili zvlášť tzv. dar jazykov, schopnosť nadšenej až nezrozumiteľnej reči, ktorá ľudí privádzala do úžasu. Keď Pavol vymenúva dary Ducha Božieho, však takýto dar dal na posledné miesto a ešte dodal, že potrebuje vysvetlenie. Na prvé miesto dal dar múdrosti, potom priradil dar poznania, silu viery, uzdravovania a mimoriadneho liečenia, potom prorokovania a rozlišovania duchov a až nakoniec dar jazyka a jeho výkladu . O niekoľko riadkov ďalej skončil pri najväčšom dare, ktorým je láska (1 Kor 13,13).
Všimnime si, čo by malo byť normálne v Ježišovej cirkvi: Rôznosť ľudí s rôznosťou Božích darov, zjednotených túžbou dať svoj dar do služby ostatným. Nie stádo vedené biskupmi a kňazmi bez vlastnej reči, názoru a daru, ale ani jednotlivci, ktorí všetkých kritizujú a oslavujú len samých seba. Teológ Karl Rahner (+1984) mal veľký dar múdrosti od Boha, napísal tisíce múdrych textov, ale nikdy sa nevyvyšoval. Naopak, vždy sa snažil o vyvýšenie tzv. obyčajného kresťana. Raz napísal: „Vari to nie je charizma, Boží dar, ak je niekto po celý dlhý život trpezlivou zdravotnou sestrou, ktorá slúži, modlí sa a nič veľké od života nečaká? Alebo nie je charizmou život hociktorej obetavej matky?“
Keď sa včera pýtali Tonka Srholca, čo si myslí o tých mladých kňazoch, čo sa robia pravovernejší ako pomaly celá cirkev, okrem iného povedal: „O čom títo chlapci doteraz snívali, o čom sa rozprávali a čo sa naučili za šesť rokov štúdia v kňazskom seminári? Kto ich vychovával a viedol? Kto im dával zápočty a známky? Čo nám ukázali počas svojho doterajšieho pôsobenia? Ukutí príliš na mäkko... V živote poctivo nepracovali... Zaslúžili by si niekoľko rokov pobytu v base, ako som bol ja v ich veku, aby vedeli o čom je život a aké je naše Slovensko.“ Tvoj dar od Boha nech je na úžitok pre iných, povedal nám Pavol. V tejto snahe nech sa, milí priatelia, prejaví naša túžba, naša modlitba i poctivá kresťanská práca!