Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
Prvý piatok - február
5. 2. 2010, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Michael Paul Gallagher vo svojej knihe s názvom: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002) píše o nutnosti štvorakého oslobodenia sa od toho, čo nás väzní a o hľadaní Boha. Najprv treba oslobodenie, lebo kto sa neoslobodí od falošných predstáv o sebe, o živote, zbytočne sa vydá na cestu hľadania Boha. V druhej časti knihy autor ponúka príbehy o tomto hľadaní – nie dôkazy, ale usmernenia, cesty. Pred dvoma mesiacmi sme sa venovali spôsobu hľadania Boha, ktorý bol inšpirovaný príbehom sv. Augustína – jeho „hladujúcim“ srdcom. Dnes nám bude pomocníkom v hľadaní viac sv. Tomáš Aquinský a jeho rozumný prístup, pri ktorom sa vedel diviť a pýtať sa.
Úvodná modlitba
Pane, človeka si stvoril, aby sa pýtal a divil.
Aby sa pýtal na zmysel toho, čo vidí alebo len tuší.
Obdaril si nás rozumom, ktorý sa dostáva až na hranicu neznámeho,
i vierou, ktorá ju dokáže prekročiť.
Prihováraš sa nám cez svet, ktorý vidíme,
aby sme sa otvorili tvojmu dotyku, ktorému veríme.
Dotkni sa nás tak, aby sme prijali tvoje slovo a znamenia
a dokázali na ne odpovedať prejavom viery, nádeje a lásky.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 95-102).
Šiesta kapitola má názov: „Udivená myseľ“. Rozumom sa dá dospieť k poznaniu, že Boh jestvuje, ale zväčša len v ideálnych prípadoch. Je temer nemožné presvedčiť ateistu, ktorý chce silou-mocou popierať Boha.
Tomáš Aquinský sa nepýtal ako Augustín, prečo sa človek trápi, aký to „hlad“ je v jeho srdci, ale – kto je Boh, a snažil sa tomu porozumieť.
Tomáš nevychádzal z pocitov, skôr z pozorovania reálneho sveta a z poznania, že svet sa nemôže vysvetliť sám zo seba. Na rozumovom poznaní, že svet sa nevysvetľuje sám zo seba, nič nemenia ani novšie prírodovedecké objavy – naor. teória evolúcie je dobrým opisom (čo sa ako stalo), ale nie vysvetlením.
Tomáš nehovoril o dôkazoch Boha, ale o cestách k nemu. Ponúkal 5 ciest aj preto, že žiadna sama nestačí. Vždy vychádzal zo života a zo skúsenosti so svetom.
Podstata Tomášovho premýšľania sa dá zhrnúť takto: 1. Vo svete je úžasný poriadok. 2. Z pozorovania sveta však nedostaneme odpoveď na otázku, prečo vôbec niečo jestvuje. 3. Otázka po zmysle nás obracia k Bohu.
Cesta mysle k Bohu nie je to isté ako náboženská viera. Jedno je rozumové poznanie, že Boh jestvuje, a niečo iné, že tento Boh so mnou vstupuje do vzťahu.
Podľa niektorých mysliteľov veľa závisí od osobnej intuície, že Boh jestvuje. To súvisí s tým, ako si vieme uvedomiť svoje hranice a svoje túžby – ide o akési prebudenie sa v prekvapení z vlastnej existencie – začínam tušiť, že Boh jestvuje. Bez dotyku s vlastnými hĺbkami a otázkami akékoľvek skúmanie Boha zostane neplodné.
Dôležitý je údiv – so svetom je to ako v továrni na lietadlá. Aby vzlietlo lietadlo, musí sa v stovkách oddelení a dielní všeličo vymyslieť, naprojektovať, vyrobiť, vyskúšať, zmontovať, zosúladiť... Normálny človek nepovie, že lietadlo vzlietne náhodou. Sú však ľudia, ktorí povedia, že svet je tu náhodou.
Náboženstvo nečaká na vedu, aby ho potvrdila, ale spolieha sa na ňu, že mu pomáha očistiť vieru od omylov a povery. Viera ako protiklad nevery neprijíma nejaký názor, ale rozhodnutie pre život.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Vieme sa zamyslieť, múdro rozmýšľať o svete a svojom živote? Snažíme sa o tzv. zdravý rozum?
Rozlišujeme však to, k čomu možno prísť rozumom a čo poznávame dôverou, vierou? Viera vzniká tam, kde sa „zobudíme prekvapení“ nad tým, že vôbec jestvujeme...
Zachovávame si schopnosť diviť sa? Nie čudovať sa ako nerozumné deti, ale diviť sa, tešiť, obdivovať niečo krásne ako umelci a svätci...
7. Záverečná modlitba
Vždy neznámy a zároveň vždy blízky Bože,
ďakujeme ti za schopnosť myslenia a údivu;
tak sa môžeme dívať na svet, o ňom premýšľať
i vytušiť svetské i tvoje tajomstvá.
Posilňuj nás a usmerňuj, aby sme vytrvali na cestách,
ktoré vedú bližšie k tebe
i k poznaniu zmyslu nášho vlastného jestvovania.
Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.