Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
Prvý piatok - máj
7. 5. 2010, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Michael Paul Gallagher vo svojej knihe s názvom: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002) píše o tom, ako prísť k viere v Boha. Najskôr odporúča v štyroch krokoch oslobodiť sa od toho, čo nás obmedzuje a zaslepuje, potom v druhej časti píše o smere, ktorým ísť. My sme už premeditovali prvé tri možnosti tohto smerovania – cestu nepokojného srdca, cestu rozumného pýtania sa a cestu vnímavého svedomia. Dnes sa budeme venovať štvrtej možnosti, akým smerom ísť, a to je cesta Ducha – zážitku Božej prítomnosti.
Úvodná modlitba
Bože, niekedy sa cítim veľmi spokojný, ba aj istý si svojou cestou k Tebe.
Ale potom opäť príde smútok a chlad a zdá sa mi všetko pusté a prázdne.
Preto utiekam sa k tebe v modlitbe, aby som Teba i seba hľadal a našiel,
a napokon skúsil, že Ty si ten, kto ma drží, nesie a miluje.
Ďakujem, že aspoň nakrátko môžem niekedy skúsiť Tvoju objímajúcu prítomnosť.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 111-119).
Ôsma kapitola má názov: „Zážitok Ducha“. Cesta srdca, rozumu a svedomia má byť podľa M. Gallaghera doplnená náboženským zážitkom. Tým myslí, čo raz pomenoval Karl Rahner, keď sa ho jeden dotieravý človek pýtal, ako napriek toľkým rozporom týkajúcich sa viery a cirkvi dokáže veriť v Boha: „Neverím v Boha preto, žeby som k spokojnosti svojej mysle na všetko prišiel. Naďalej verím v Boha preto, lebo sa každý deň modlím.“
Takýmto zážitkom modlitby sa nemyslí modlitba ako nepochopená povinnosť, ale naozaj osobná modlitba ako zážitok radosti, ktorá sa dá vysvetliť len Božou prítomnosťou. Za symbol tejto skúsenosti M. Gallagher označuje sv. Teréziu z Avily (Španielsko, 16. st.). V mladosti prešla rôznymi obdobiami – chcela sa páčiť a uplatniť sa medzi ľuďmi vo svete, ale predsa ešte mladá vstúpila do kláštora karmelitánok. Ale aj v kláštore sa striedali obdobia jej duchovného nadšenia a vyprahnutosti. Až neskôr, viac ako štyridsaťročná mala zážitok pred obrazom Ukrižovania, o ktorom neskôr hovorila, že jej pomohol stať sa „služobnicou lásky“.
Terézia napísala: „V ten deň som dostala odvahu vzdať sa všetkého pre Boha, ktorému sa v tej chvíli milostivo zapáčilo urobiť zo svojej služobnice iného človeka.“ Podľa M. Gallaghera skúsenosť sv. Terézie vyjadruje ženskú časť ľudskej vnímavosti, ktorá sa týka aj mužov. Pre túto skúsenosť nemáme iný dôkaz ako silný pocit prítomnosti Boha a jej ovocia, ktorým je život slobody a lásky.
Taká skúsenosť, akú mala sv. Terézia, však nemáme čakať len ako mimoriadny zážitok, lebo Boha sa musíme naučiť rozpoznávať v bežnom živote. Teológ Bernard Lonergan ponúka pravidlá, ktoré sú nutné na naplnenie potrieb ľudského ducha: Buď vnímavý, buď inteligentný, buď rozumný, buď zodpovedný, buď zamilovaný. Najvyššie je sebapremenenie z hĺbky radosti, ktorá je dôsledkom našej lásky k Bohu.
Teológ Hans Urs von Balthasar zasa zdôrazňoval zážitok Boha ako oslnivej krásy a následné podriadenie sa všeobjímajúcej láske.
Karl Rahner zdôrazňoval, že každý človek, či si to priznáva alebo nie, hlboko vo svojom srdci hovorí „áno“ alebo „nie“ láske, a teda aj Bohu. Kto smeruje k nesebeckému odovzdaniu sa, zažije Boha vo všednom živote.
M. Gallagher pripomína, že najlepšie je, ak cesta Augustína, Tomáša Akvinského, H. Newmana a Terézie sa spoja ako lúče 4 reflektorov. Aj dnes sú ľudia, ktorí ako moderný Augustín sa sklamú v povrchných zážitkoch lásky a začnú hladovať po pravej láske a po Bohu. Aj dnes sú ľudia ako Tomáš, ktorí pochopia, že „svetlo je väčšie ako jeho odraz v oku“. Aj dnes sú ľudia podobní Newmanovi, ktorí sa rozhodnú pre „kariéru smerom nadol“ a začnú slúžiť postihnutým. Aj dnes sú „utajené Terézie“, muži a ženy, čo hľadajú vyjadrenie svojho vnútorného bohatstva. Musíme sa však rozhodnúť, či toho „Augustína, Tomáša, Newmana či Teréziu“ v sebe umlčíme alebo mu dáme priestor na život a rozvoj...
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Ako som otvorený pre zážitok Ducha? Ako sa učím „ženskej“ vnímavosti, počúvaniu a hľadajúcej i radostnej modlitbe?
Aby nám Boh dal skúsenosť svojej prítomnosti – to záleží na ňom. Plním však pravidlá na naplnenie potrieb svojho ducha? – Ako som vnímavý, inteligentný, rozumný, zodpovedný, zamilovaný?
Neumlčal som v sebe svojho Augustína (srdce), svojho Tomáša (rozum), svojho Newmana (svedomie), svoju Teréziu (Boží hlas)?
7. Záverečná modlitba
Vznešený Bože, nechcem a neviem hľadať zvláštne zážitky,
ktorými by som sa mohol pochváliť.
Chcem sa však učiť vzdávať sa všetkého,
čo mi bráni zažiť Teba ako najväčšiu pravdu a lásku môjho života.
Pomôž mi preto vždy znova rozpoznať, čo mám opustiť a čo si ponechať,
aby som počul a zažil Teba, ktorý chceš byť najsilnejšou skúsenosťou môjho života.
Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.