Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
október 2010
2. 10. 2010, sobota
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
O pár dní (4.10.) oslávime sviatok sv. Františka z Assisi. Tento rok chceme aj osobitne zasvätiť jeho pamiatke. Na naše meditácie preto budeme používať knihu amerických autorov: Murray Bodo a Susan Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (vydali: Paulínky, Praha 2005). M. Bodo je františkánsky kňaz z USA, učí štylistiku a písomnú tvorbu na univerzite v Kentucky; S. Saint Sing je spisovateľka z USA. Spolu napísali knižku o sv. Františkovi a sv. Kláre a našej obnove z ich ducha.
Úvodná modlitba
Milujúci Bože, otvor moje srdce a moju predstavivosť, keď sa vydávame na cestu s Františkom a Klárou. Až sa budem v duchu prechádzať uličkami Assisi, nech tak s tebou putujem po tejto vnútornej ceste, ako chodili vo viere svätý František a svätá Klára.
Nech mi táto vnútorná cesta pomôže prechádzať mojimi dňami pomalšie,
uvedomiť si, že môj domov, moje najbližšie okolie je pre mňa to isté, čo bolo Assisi pre Františka a Kláru. Lebo tu žijem a tu tiež môžem rásť vo svätosti, takisto ako František s Klárou rástli vo svätosti tam, kde žili. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. Bodo/ S. Saint Sing, Cesta svetom, cesta vnútrom (výber zo strán: 7-28).
Zámerom autorov je skĺbiť vonkajšiu a vnútornú cestu naším životom, ísť svetom i byť v ústraní; nie je možné nájsť ticho, odpočinok bez putovania, ani putovať svetom bez chvíľky v ústraní.
Kto bol František? Nar. sa v Assisi r. 1182 ako syn bohatého obchodníka s textilom Petra Bernardoneho a jeho manželky Piky. V tých časoch bojoval pápež s nemeckým cisárom o vplyv nad dnešným Talianskom a jednotlivé mestá tiež často bojovali medzi sebou. František vyrastal v blahobyte a túžil stať sa rytierom.
Ako 20-ročný sa zúčastnil bojov medzi Assisi a mestom Peruggia. Ľudia z Assisi boli porazení a František sa dostal do väzenia. Odtiaľ ho po roku vykúpil otec. Asi 23-ročný šiel opäť do vojny. V noci v tábore mal sen, v ktorom počul hlas: „František, lepšie je slúžiť Pánovi alebo služobníkovi? – Ach, Pane, zaiste, že Pánovi. – Prečo sa potom snažíš urobiť zo svojho Pána služobníka? – Vtedy František pochopil, že k nemu hovorí sám Pán. – Pane, čo chceš, aby som urobil? – Vráť sa do Assisi. Tam sa ti zjaví, čo máš urobiť, a ty pochopíš duchovný význam tohto videnia.“ Odvtedy František začal načúvať Bohu namiesto svojim túžbam po rytierskej sláve.
Návrat do Assisi nebol jednoduchý. Ľudia ho najprv pokladali za zbabelca, ktorý sa bál boja. Trvalo mu celý rok, kým sa s tým František vyrovnal. Raz sa modlil v schátralom kostolíku San Damiano. Vtedy k nemu prehovoril Kristus z kríža: „František, choď a oprav môj dom, veď vidíš, že sa rozpadá!“ František pochopil tieto slová doslovne. Otcovi vzal z obchodu balík látky a koňa a predal ich v susednom meste. Peniaze priniesol kňazovi v San Damiano, ale kňaz ho spoznal a peniaze nechcel prijať. Otec ho začal zamykať v sklade, ale matka ho oslobodila. František sa odsťahoval do San Damiano a býval pri kostole.
Neskôr František žobral v Assisi na opravu chrámu. To vzbudilo v meste pozornosť a dozvedel sa o tom otec. Keď sa žobranie opakovalo, otec to bral ako hanbu, dovliekol syna pred biskupa a žiadal, aby mu syn nahradil škody. František sa však na biskupskom dvore pred ľuďmi vyzliekol a povedal: „Až podnes som nazýval otcom Petra Bernardoneho! Ale teraz mu vraciam nielen jeho peniaze, ale aj šaty, ktoré od neho mám. Odteraz budem kráčať nahý pred Pánom a nebudem už hovoriť môj otec Peter Bernardone, ale len Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ Od tejto chvíle František začal žiť naozaj a doslova evanjelium.
Prvý, kto sa z mesta k nemu pridal, bol Bernard z Quintavalle. František sa raz v jeho dome celú noc modlil a opakoval: „Môj Bože a moje všetko.“ Bernard ho tajne počúval a potom sa ho pýtal, čo má urobiť. Išli spolu do jedného kostola a tam im kňaz trikrát otvoril evanjelium. Našli tam slová: Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj svoj majetok a rozdaj chudobným. Potom príď a nasleduj ma! (Mt 19.21); Neberte si na cestu kapsu ani dvoje šiat ani topánky ani palicu. (Mt 10,10); Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma! (Mt 16,24).
Pridávali sa ďalší bratia. O pár rokov ich boli tisíce. Snažili sa žiť podľa evanjelia, žobrali o almužnu a starali sa o malomocných. Dva roky pred smrťou r. 1224 na hore La Verna sa František modlil: „Pane, žiadam ťa o dve milosti. Aby som čo najvernejšie prežil bolesti tvojho strašného utrpenia a aby som k tebe cítil takú lásku, ktorá ťa prinútila obetovať sa za nás.“ Vtedy bol Františkov bok, ruky a nohy poznačené Kristovými ranami. Zomrel 42-ročný 3. 10. 1226. „Vykonal som, čo som vykonať mal. Nech vás Kristus učí, čo máte urobiť vy.“
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Ako sa nám darí skĺbiť pokoj a ruch, vonkajšie a vnútorné, duchovné a svetské?
Komu slúžime? Pánovi alebo svojim vlastným túžbam po seba uplatnení? Nakoľko je Boh naozaj naším otcom? Ako poznávame, čo nás učí Kristus dnes vykonať?
(V utorok 5.10. na záver výročnej poklony budeme meditovať o sv. Kláre.)
7. Záverečná modlitba
Pane, chceme žiť s ľuďmi a pre ľudí ako sv. František a takisto ako on chceme sa pred tebou stíšiť a počúvať ťa. Veď aj k nám sa prihováraš ako k nemu: Oprav môj dom, cirkev, lebo sa rozpadá. Daj nás spoznať, Pane, svoju vôľu, pre nás. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.