Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - 4. adventná nedeľa (A)
Rim 1,1-7 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
19. 12. 2010, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
V časoch mojej mladosti sme žili v štáte, kde sa úradne neslávili Vianoce, ale „Sviatky zimy“, a tak ani s darčekmi (aspoň na verejnosti) nechodil „Ježiško“, ale Dedo Mráz. V súčasnosti prichádzajú divné správy z USA. Tam je dnes veľa ľudí, čo sa všemožne snažia, aby sa na verejnosti zakázalo čo len vysloviť slovo Vianoce (Christmas). V prípade dnešných Američanov nejde o boj proti kresťanstvu ako takému, ale údajne o slušnosť. Vraj je neslušné verejne spomínať Vianoce, lebo nekresťania sa potom cítia menejcennými. Znalci americkej situácie vidia za sporom o Vianoce aj problém spolužitia kresťanov a židov v USA. Mnoho manželstiev je tu miešaných (zvlášť medzi židmi a katolíkmi), a ľudia sa nevedia dohodnúť, k čomu by mali viesť svoje deti. Niektorí si myslia, že radšej k žiadnemu náboženstvu a žiadnym náboženským zvyklostiam, aby sa nik necítil ukrátený...
Čo by na to všetko povedal apoštol Pavol? Keď niekedy v r. 57/58 písal svoj list do Ríma, vedel, že v Ríme tvoria kresťanskú obec bývalí pohania a židia spoločne. A že v Ríme je, samozrejme, veľa iných židov, čo Ježiša neprijali, a ešte viac ďalších ľudí, čo ani židovstvo ani Ježiša neuznávajú. Preto si dal za úlohu vo svojom liste vysvetliť, o čo v kresťanstve ide. V tom zmysle hneď v úvode napísal, že v kresťanstve ide hlavne o Ježiša, a že on Pavol sa k nemu osobne hlási.
Ako ide o Ježiša? Pavol – aj preto, aby sa Rimanom predstavil – najprv píše, že on sa pokladá za Ježišovho služobníka, ním sa cíti byť oslovený, ba priam fascinovaný. K tomu dodáva vyznanie viery, že v Ježišovom prípade ide o Božieho Syna. Pavol rozlišuje: Ježiš Kristus je Synom podľa tela, a to z rodu Dávidovho, a potom je Synom Božím podľa Ducha, a to od svojho vzkriesenia z mŕtvych. Synovstvo podľa tela Pavol zdôraznil zvlášť kvôli kresťanským židom, ktorí poznali biblické prisľúbenia o Mesiášovi (Kristovi), aby ich povzbudil vo viere, že Ježiš je Synom Božím ako dedič a realizátor toho najlepšieho z celej židovskej náboženskej tradície. Ježiš je však aj Synom Božím podľa Ducha, lebo Boh nám nezjavil svoje zámery len na Ježišovom časnom konaní (ako akýsi vzor pre naše konanie), ale ešte viac Boh svoje plány zjavil na Ježišovi samotnom, keď ho vzkriesil z mŕtvych. Tým sa Ježiš stal v pravom zmysle slova Božím Synom a zjavil nám Božiu zachraňujúcu lásku.
Pavlove slová z úvodu Listu Rimanom treba počuť ako krátke, veľmi zhustené vyznanie viery. Mali poslúžiť tomu, aby kresťania v Ríme, prv akoby apoštola osobne spoznali, preštudovali si toto vyznanie z jeho listu. Ich problémom vtedy nebolo, ako a či vôbec sláviť Vianoce, ale či vôbec byť kresťanmi v pohanskom a židovskom Ríme, či kvôli svojmu prihláseniu sa k Ježišovi riskovať násilnú smrť, alebo naopak, kvôli svojmu neprihláseniu sa k Ježišovi riskovať, že ich obíde to najlepšie a najmocnejšie, čo ich môže postretnúť – zhodnotenie a definitívne zachránenie svojej ľudskosti cez Ježiša, ktorého Boh zjavil ako Syna, aby sme sa aj my stali synmi a dcérami Božími.
Takže, čo by nám dnes tu alebo v Amerike povedal týždeň pred Vianocami Pavol? Neviem, či by nám povedal, aby sme si nedali vziať Vianoce, ale určite by nám povedal, aby sme si nedali vziať Ježiša ako Syna, ľudského a Božieho, v ktorom sa zjavil Boh preto, aby sme aj my mohli byť vydarenými ľuďmi a súčasne Božími synmi a dcérami. Teda ľuďmi slobodnými od hlúposti, predsudkov, hriechu a strachu – strachu z neúspechu, nelásky, smrti. A ešte by nám povedal, keď už o niečo bojovať či súťažiť, tak nie so židmi, neveriacimi a ľuďmi iných náboženstiev o Vianoce, ale o to, kto v dnešnom svete ponúka zrozumiteľnejšie svedectvo o slobodnom, solidárnom, bratskom, spravodlivom živote, lebo to je presne ten život, ktorý žil Ježiš od jasličiek až po kríž – následne ho mohol povýšiť Boh. Ak o niečo bojovať, hádať sa či súťažiť, tak len o takéto svedectvo, takýto život. V tom nech sa nám zjavia aj naše Vianoce!