Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
1. nedeľa po Vianociach (A)
Mt 2,13-23 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
26. 12. 2010, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
Na Vianoce si vinšujeme osobne, posielame pozdravy alebo telefonujeme, v ostatných rokoch mnohí ľudia aj mailujú a sms-kujú. Ide o obrovskú sieť pozitívnej, aj keď často len krátkodobej komunikácie. Ja som počas Vianoc mimo tejto siete vinšov a prianí, lebo jednoducho nemám čas písať pozdravy, dvíhať telefóny a odpovedať na maily a sms-ky. Mrzí ma to, lebo pokladám za neslušné neodpovedať na pozdravy a nepoďakovať sa za úprimné priania. Takže využívam príležitosť a ďakujem aspoň takto pri nedeľnom príhovore úprimne všetkým, čo si na mňa spomenuli a popriali mi pekné vianočné sviatky.
Okrem poďakovania, čím sa dá zapojiť do vianočnej vinšovnej komunikácie? Ako vieme, témou prvej vianočnej nedele je rodina alebo Svätá rodina čiže spoločenstvo Márie, Jozefa a Ježiša. Evanjeliá nám o živote Sv. Rodiny veľa nehovoria, spomína sa len pár udalostí, napr. príbeh z Matúšovho evanjelia, ktorý sme dnes čítali. Na rozdiel od Lukášovho evanjelia v texte podľa Matúša Boh komunikuje cez anjela nie s Máriou, ale s Jozefom. Jozef sa dozvie, že dieťaťu hrozí nebezpečenstvo, preto vezme rodinu a utečie s nimi do cudziny, do Egypta. My tento príbeh nemusíme chápať doslovne, vieme, že evanjeliá boli napísané ako svedectvá viery, nie dôkazy z histórie. Pre Ježišových učeníkov nebolo dôležité, či sa Ježiš historicky naozaj narodil v Betleheme alebo či bol naozaj v Egypte. Pre nich bolo dôležité dosvedčiť, kým Ježiš je. A miesta ako Betlehem a Egypt im pritom poslúžili ako obrazy so silnou výpoveďou. Zvlášť pre veriacich židov bolo dôležité spomenúť Betlehem ako mesto kráľa Dávida, aby mohli Ježiša ľahšie prijať ako Mesiáša, Božieho kráľa Izraela. Podobne Egypt platil za symbolické miesto, z ktorého kedysi vyšli Izraeliti, aby našli slobodu, domov i svojho Boha.
Nám na rozdiel od židov, ktorí sa stali kresťanmi, odkazy na miesta zo Starého zákona až tak veľa nehovoria. Prostredníctvom odkazov na Betlehem a Egypt, však aj my môžeme niečo závažné porozumieť. Betlehem je v príbehu Ježišovho narodenia zástupné miesto pre tradíciu viery, že Boh nás cez ľudí, čo ho počúvajú, uzdravuje z biedy, nelásky a hriechov. Môžeme sa pýtať: Na akú tradíciu viery som sa napojil ja? Uzdravil ma niekto v mojom živote z môjho smútku, mojich hriechov, mojej nelásky? A keď, tak komu za to vďačím? Egypt je v Ježišovom príbehu zasa symbolom oslobodzujúceho procesu, ktorý spustil Boh. Opäť sa môžeme pýtať: Čím sa cítim zaťažený, azda aj dedične – akými traumami, nevyriešenými bolesťami mojej rodiny, mojich predkov? A čím sa mi stalo kresťanstvo? Len ďalšou povinnosťou, formálnym zvykom alebo naozaj oslobodením, liečením mojich zranení a môjho zlyhávania?
Ak sa teraz vrátime k našim blízkym, ktorým sme po tieto dni písali, telefonovali, sms-kovali a mailovali, ľahšie si odpovieme na otázku, o čom sú tieto kontakty a čo pre nás znamenajú. Ide len o kontakty zábavné, kamarátske alebo len pokrvné, príbuzenské alebo aj o vzťahy kresťanské, teda uzdravujúce z Ježišovho slova a ducha? Keď cirkev dnes hovorí o Sv. Rodine, nechce nás odtrhnúť od našich príbuzných a priateľov, ale nás nechce ani nechať len zaradených v pokrvnej rodine. Obrazom Sv. Rodiny sa nás pýta, či si vytvárame a chránime aj vzťahy, ktoré môžeme pokladať za uzdravujúce, oslobodzujúce, či máme vzťahy, ktoré sa stali súčasťou pozitívnej (liečivej) komunikácie.
Páter Anton Srholec bol včera v známej relácii „Pošta pre teba“. V tejto relácii vždy vystupuje nejaký hosť, ktorý spomenie človeka, ktorý sa mu v živote akosi stratil, ale on by sa s ním ešte rád stretol. Televízia sa toho človeka potom pokúsi nájsť a zorganizuje stretnutie. Anton Srholec označil za takého človeka istého Jožka Demetera, ktorý sa kedysi za komunizmu ako chudobný človek nedal štátnym policajtom za úplatu nahovoriť, aby pátra Antona morálne pošpinil. Srholec mu je za to podnes vďačný. Ich stretnutie bolo pre televíziu a môže byť aj pre nás určitým symbolom toho, čo znamená sláviť Sv. Rodinu. Znamená to vytvárať vzťahy, kde ľudia ponad rodinné, pracovné a priateľské vzťahy (ale iste aj v nich) komunikujú a stretávajú sa tak, že ich spája niečo sväté a liečivé, či už je to zmysel pre česť alebo priamo Ježišovo slovo. Nech takéto niečo liečivé a mocné spája aj nás, nech sme aj my súčasťou veľkej svätej ježišovskej rodiny.