Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
november 2011
4. 11. 2011, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biser je významný katolícky teológ, jeho kniha vyšla po prvý raz r. 1993, po slovensky r. 2007. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď opätovanej lásky. Pred mesiacom sme uvažovali nad tým, ako Vyznanie viery správne chápať, dnes sa začneme venovať prvému článku Vyznania viery: Boh ako Otec a Stvoriteľ.
2. Úvodná modlitba
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme...
Verím a zároveň sa učím rozumieť. Často sa ťa pýtam prečo – zvlášť, keď sa stretávam s veľkou bolesťou a nešťastím. Ty mi nedávaš ľahkú odpoveď, ale pridávaš sa v Ježišovi ako náš spojenec na našu stranu. Na stranu trpiacich a smrteľných, aby si aj nám tak ako Ježišovi odkryl hlbiny života aj uprostred tmy a smrti. Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 54- 61).
+ E. Biser najskôr cituje jedného židovského filozofa: „V strachu pred smrťou sa začína všetko poznanie vesmíru.“ Myslí na to, že zväčša až pod tlakom okolností prichádzame k tomu, čo je vo svete dôležité. Niekedy naozaj ľudia až takto objavia Boha. Ale je tu hneď aj problém: Ako chápať Boha – jeho ako všemohúceho Otca a Stvoriteľa zoči-voči bolestiam sveta? Zvlášť po 2. svetovej vojne sa mnohí ľudia pýtali: Vari to Boh nevidí, alebo nie je
Všemohúci, alebo nie je dobrý Otec? Biser pripomína, že na to nie sú jednoduché odpovede, a ak sú, tak sa k nim dostávame cez Ježiša. A že celé Vyznanie viery aj treba čítať od konca – od Ježišovho zmŕtvychvstania.
+Málo si uvedomujeme, že naše otázky (aj tie Boha spochybňujúce) by sme bez Ježiša nikdy nepoložili. Podľa Bisera nám Ježišovo vzkriesenie predstavuje nové pozadie, na ktorom vnímame svet. Pozadím už nie je ničota, ale láska. Svet neprestal byť boľavý, ale berieme ho predsa len ako dar. Chaos sveta sa usporiadal do vesmírneho poriadku, smrť sa stala cenou za lásku a bolesť stimulom tvorivých síl. Je to nový horizont.
+Takže Vyznanie viery priamo neodpovedá na otázku: Prečo bolesť? A Biser pripomína, že táto odpoveď neprichádza aj preto, že z pohľadu Zmŕtvychvstania žijeme podobne ako človek, ktorý sa díva za odchádzajúcou búrkou. Boh nás Ježišovým zmŕtvychvstaním predbehol, i keď súčasne stále žijeme v očakávaní konečného oslobodenia. V Ježišovi zdieľa Boh s nami náš osud a súčasne nás vedie k cieľu, ktorým je aj pre nás Božie synovstvo.
+Pre súčasného človeka je však prv, ako by premýšľal o jednotlivých výpovediach viery, vážnou otázkou samotné jestvovanie Boha. Odkiaľ vieme o Bohu?, pýta sa. Na naše prekvapenie si takúto otázku ľudia Nového zákona vôbec nekládli. Boh bol pre nich úplne samozrejmý. Vedeli však o tom, že mnohí ľudia na neho zabúdajú. Boha nedokazovali, ale svedčili o ňom Ježišovým spôsobom, aby sa ľudia Bohu otvorili a jeho samého nechali na seba pôsobiť.
+Takto je aj Vyznanie viery spôsobom, ktorým sa o Bohu svedčí. Je vlastne modlitbou, aj keď sa neobracia priamo na neho – nie náhodou sa Vyznanie zrodilo pri obradoch krstu a recituje sa pri slávení eucharistie. Vyznanie sa neobracia síce na Boha, ale ide v ňom o Boha; je to modlitba ako otázka o Bohu, ktorá sa nám kladie na srdce.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+Nakoľko je pre mňa Boh Otcom a Stvoriteľom aj napriek nešťastiam vo svete?
+Naučil som sa hľadať odpoveď na moje otázky v tom, ako konal Ježiš, a nádej v tom, že vstal z mŕtvych?
+Modlím sa alebo len recitujem Vyznanie viery? Modlím sa ho aj ako otázku o Bohu?
7. Záverečná modlitba
Bože, oslovujem ťa Otec, Pán, Hospodin i Stvoriteľ;
všetko sú to veľké slová a ja sa cítim za nimi malý až stratený.
Predsa ich nevyslovujem s obavou, ale s radosťou.
Tak sme sa to naučili skúsenosťou, ktorú sme získali cez Ježiša:
Nevieme všetko, ale sme na ceste, sme priťahovaní k tebe a cítime, ako dorastáme medzi tvoje deti. Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.