Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
Máj 2012
4. 5. 2012, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali túto meditáciu vo februári, keďže potom sa s prvým piatkom prekrývali iné udalosti. Dnes pokračujeme v prvom čl. Vyznania viery: Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme a Ježiša Krista, jeho jediného Syna.
2. Úvodná modlitba
Verím v Boha ako Otca,
verím v neho ako Ježišovho a môjho Otca;
Chcem sa učiť, čo pre mňa znamená tento Otec,
aby som podobne ako Ježiš
našiel v ňom seba, svoj domov, svoje srdce.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 67-71).
+V druhej časti 1. článku Vyznania viery ide o naše obrazy, predstavy o Bohu. Spomína sa tu Ježiš ako Boží Syn. Pre nás je dôležitý jeho obraz o Bohu. Aké mali ľudia obrazy Boha? Tie najstaršie súviseli s predstavou o kolobehu – život sa rodí z božstva ako materského lona. Za božskú sa pokladala sila, ktoré to celé udržiavala v pohybe (ako v prírode: zomri, vznikni). Potom sa objavila predstava neba bohov, neskôr jeden boh. Boh podľa predstavy Izraela bol transcendentný a súčasne blízky, milosrdný Hospodin i zároveň krutý sudca. Neprístupné tajomstvo.
+Ježiš sa vo svojom prostredí stretával s Bohom, ktorý sa takto chápal dvojako: naraz dobrý i krutý. Pre Bisera je dôležité, že Ježiš odmietol takto dvojako chápať Boha. Ježiš hlásal nerozdeleného Boha bezpodmienečnej lásky a žiadal rovnako nerozdelenú lásku k Bohu a blížnemu. V mene Ježišovho Boha je napr. nemožné viesť vojnu či prenasledovať ľudí pre ich názory.
+Biser nazýva prevratným, že Ježiš objavil, ako sa tento Boh v ňom spoznal, prijal a miloval od večnosti. Z hĺbky tohto poznania pochádzal hlas: Ty si môj milovaný Syn...“ (Mk 1,11) V tomto hlase Ježiš spoznal vlastnú identitu. A Ježišova odpoveď bola, že prvý nazval Boha Otcom.
+Biser krásne píše: Prelomil múr mlčania medzi tajomným Bohom a ľuďmi, premostil priepasť k neprístupnému Bohu, slovkom „Abba, Otecko!“ otvoril prístup k Božiemu srdcu.
+Biser v odkaze na tzv. nežnú revolúciu r. 1989 hovorí o Ježišovi, že on spôsobil skutočnú a definitívnu nežnú revolúciu – v poznaní Boha ako dobrého Otca (nie raz dobrého a raz krutého). Toto poznanie predpokladalo určitú úroveň kultúry ľudstva. Kto to pochopil, pre toho už nie určovaný život strachom z Boha ani prírody.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+Aký obraz o Bohu som si vytvoril? Aké obrazy o Bohu šírim vo svojom prostredí?
+Je pre mňa Boh Bohom nerozdelenej lásky? Ak áno, ako môžem v mne náboženstva súdiť ľudí namiesto toho, aby som ich oslovoval ako Ježiš?
+V čom som našiel ja svoju identitu, seba, svoje srdce? Je to naozaj Ježišov Boh?
7. Záverečná modlitba
Bože, Otec, Otecko,
len čiastočne tuším, aké veľké je tvoje tajomstvo.
Nie tajomstvo nepochopiteľnosti, ale lásky,
ktorou ma obklopuješ.
Pomôž mi myslieť a žiť v tichosti a bez strachu,
aby som vedel prijať, čo mi ponúkaš.
Amen.