Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
Júl 2012
6. 7. 2012, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste minulého roka pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali meditáciu v júni na tému
vyznania viery o počatí Ježiša z Ducha Sv. a narodenia z Márie Panny. Dnes máme meditáciu o utrpení.
2. Úvodná modlitba
Bože, verím v teba a verím tebe,
že si konal a konáš cez Ježiša, nášho brata a Pána.
Pýtam sa, ako si konal v jeho utrpení,
a neprichádzam na nič, len na jednu odpoveď:
Je to láska, čo takto koná,
je to Ježiš ako láska,
si to Ty ako vtelená láska v ňom.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 78-84).
+Apoštolské vyznanie viery (AVV) prechádza od viery v Ježišovo počatie z Boha hneď k utrpeniu a jeho smrti. Prekvapivo vynecháva Ježišovo verejné pôsobenie. Zaznie len tvrdenie: Trpel za Poncia Piláta.
+E. Biser si všíma, že v AVV nie je uvedený žiaden dôvod Ježišovej smrti. Je tu len mlčanie ako odozva mlčania Ukrižovaného a ako nemá otázka „prečo“ prvých kresťanov. Táto otázka viedla od počiatku k množstvu teologických pokusov o vysvetlenie (za naše hriechy?). Dnes vieme, že Ježiš nespájal svoju smrť s nejakým účelom. Ľudská smrť stráca svoju vážnosť, ak ju podriaďujeme účelu. Ježiš určite neveril, že napr. Boh potrebuje zadosťučinenie za naše hriechy. Veril, že Boh je milosrdný a utešujúci Otec. Ježiš žil pre nás a odovzdal sa v láske najkrajnejším spôsobom. V tomto zmysle bola táto láska samoúčelná. Žiaden iný dôvod jeho smrti nie je. Utrpenie je v AVV protikladom Ježišovej aktivity. Práve v utrpení dosiahol najhlbšie vyjasnenie svojho vzťahu k Bohu. Biser povie: Z poslucháča Boha sa stal reprezentant Boha – Božie slovo.
+AVV spomína Ježišovu smrť v trojitom vystupňovaní: bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Ukrižovanie pripomína najstrašnejší spôsob smrti, na ktorý bol Ježiš odsúdený sťa otrok a vlastizradca. Podľa židovského myslenia bol taký človek aj Bohom prekliaty. Zdalo sa, že Boh sám sa Ježiša zriekol. Slovo „umrel“ zdôrazňuje skutočnosť Ježišovej smrti proti opakovaným bájkam, že Ježiš iba zdanlivo zomrel. Iba slepá nenávisť môže popierať fakt Ježišovej smrti. Aj pohanskí a židovskí autori vtedajšej doby potvrdzujú jeho smrť ako najistejšiu vec z jeho príbehu. Jeho smrť je pre kresťanstvo predpokladom Božieho činu – vzkriesenia. Pochovanie Ježiša predstavuje radikálny rez medzi jeho dovtedajším životom a novým vzkrieseným životom. Ježiš je ten istý, a napriek tomu iný, žije úplne novým životom. Je to nová skúsenosť („nie z tohto sveta“) aj pre Ježišových učeníkov.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+Ako verím v zmysel Ježišovho kríža? Naučil som sa naň dívať ako prejav lásky? Alebo sa stále pýtam (aj vo vlastnom prípade): za čo (trpím)?
+Všímam si, ako údery, ktoré pokladám za najväčšie nešťastie, môžu pozitívne zmeniť môj život? Čo to pre mňa znamená, že Boh koná aj tam a vtedy, kde sa zdá všetko prehraté?
+Učím sa chápať, že nové riešenia neprídu v rámci starého poriadku? (V tom zmysle platí, že len Boh prináša naozaj nové riešenia).
7. Záverečná modlitba
Bože,
premýšľam o sebe a tebe. Zvlášť o o tom,
prečo je utrpenie a bolesť na zemi.
Viem, že niektorí ľudia obviňujú za všetko teba,
iní zasa seba a iných ľudí.
Nechcem obviňovať nikoho,
len sa učím stíchnuť a mlčať,
aby som počul teba a vnímal, ako ma sprevádzaš
– tak ako Ježiša – aj v mojom utrpení.
Amen.