Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
August 2012
3. 8. 2012, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste minulého roka pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali meditáciu v júli na tému
vyznania viery o utrpení Pána Ježiša. Dnes máme meditáciu o jeho zostúpení k zosnulým.
2. Úvodná modlitba
Bože, oslovuješ ma mnohorakým spôsobom.
Často si pri mne aj v mojej neistote, strachu i bolesti
ako moja tichá túžba po istote a vyslobodení.
Zvlášť si pri mne cez Ježiša,
ktorý vstupuje do môjho života
a dáva mi skúsenosť, že ma neopustí.
On je naša sloboda a náš pokoj.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 84-90).
+Apoštolské vyznanie viery (AVV) nezostáva len pri konštatovaní Ježišovej smrti, ale pridáva zvláštnu výpoveď, že „zostúpil k zosnulým“. Starší si pamätajú, že pôvodne sa dokonca vo Vyznaní viery hovorilo: „zostúpil do pekiel“. E. Biser pripomína, že ak chceme porozumieť, o čom je tu reč, musíme vnímať umelecké podanie tohto článku viery. Vo východnom kresťanstve jestvuje rozšírené výtvarné zobrazovanie toho, ako Ježiš cez bránu podsvetia zostupuje k zosnulým, ktorí sú tam uväznení. Obraz vychádza z predstáv antického človeka. V podsvetí, pekle, sú všetci mŕtvi, všetci, čo nie sú bohovia. Sú tam všetci mŕtvi na čele s Adamom a Evou a Ježiš ich stadiaľ vymaňuje a vedie do slobody svojho zmŕtvychvstania.
+Tento obraz znázorňuje radikálny rez medzi tým, čo bolo, čo Ježiš žil, a čo teraz nastáva. Peklo sa tu stotožňuje s ríšou mŕtvych a zároveň naznačuje prelom medzi Ježišovým príbehom a jeho pôsobením. Ježišov život vyhasnutý v smrti, znovu ožíva, aby pokračoval mysticky v ľuďoch a svete. Toto mysticky znamená, že Ježiš odteraz žije nielen v spomienkach, ale v uskutočňovaní života z jeho prítomnosti. Biser povie, že Ježiš na rozdiel od iných veľkých osobností dejín nielen hovoril o pravde, morálke, pozitívnej zmene života, ale stal sa zosobnením toho všetkého.
+Vyjadrenie, že Ježiš nielen zomrel, ale zostúpil do ríše mŕtvych, vyjadruje, že Ježišov život teraz jednoducho nepokračuje, ale začína novým spôsobom. Filozof Hegel hovoril o dejinách Západu tak, že v ňom možno sledovať pokrok v uvedomovaní si slobody. Napriek všetkým hriechom a trápeniam sa v našom myslení udiala veľká zmena, ktorú vyjadruje práve článok viery o zostúpení do ríše smrti. Boh sa v Ježišovi zamiešal do dejín a vedie nás k slobode. Vďaka tomu sloboda už nepatrí len privilegovaným vrstvám, vďaka tomu si uvedomujeme svoju ľudskú dôstojnosť a vieme vysloviť seba ako subjekt. A pokoj, za ktorý sa modlíme zvlášť pri našich zomrelých, už nie je pokoj ako „ticho v duši“, ale bezpečím ako pri milovanom, ktorý nás chráni a premieňa. Cez svoju smrť vchádzame do istoty lásky, slobody a pokoja, už nie do tmy podsvetia.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+Ako sa dívam na Ježišovu smrť a vzkriesenie? Viem sa na neho zadívať tak, ako to znázorňuje východné kresťanstvo: Ježiš mi podáva ruku a vedie mňa a mojich mŕtvych von do života?
+Ak verím v Boha skrze Ježiša, čo to pre mňa znamená? Vnímam, že som ním premieňaný do slobody, lásky a pokoja?
7. Záverečná modlitba
Pane Ježišu,
nazývame Ťa Pánom, lebo si mocný.
Si mocný v tom,
ako nás oslovuješ svojím slovom, svojimi činmi.
Ešte väčšmi si mocný tým, ako Ťa Boh Otec premenil v smrti
a povýšil k sebe, aby si odteraz mohol povyšovať ty nás –
z nášho hriechu a našej smrti.
Ak si zachováme túžbu a nádej,
pocítime tvoju moc, pocítime, že si nás premenil a oživil.
Amen.