Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - 14. nedeľa cez rok (C)
Gal 6,14-18 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
7. 7. 2013, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
Čím sa chválime alebo na čom si zakladáme v našom živote? Keď sa takto pýtam, nejde mi o nejakú vedľajšiu vec, ale o tému hodnoty, o to, v čom vidíme cenu seba samého. Ak sa ľudia necítia ocenení, ak sa (sami) podceňujú, to vedie v súkromnom živote k rozkladu osobnosti, často k sebaľútosti a často aj k zlobe a nenávisti voči iným. Podobné je to v spoločenských vzťahoch.
Apoštol Pavol končí svoj List Galaťanom zvláštnym vyznaním: „V ničom inom nechcem vidieť svoju cenu, ničím iným sa nechcem chváliť, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista.“ Čo tým Pavol myslí a prečo takto hovorí?
Najskôr sa dá povedať, že otázka náboženskej viery je aj takáto otázka: na čom si zakladáme, v čom vidíme svoju cenu? Ak pohan vo svojej náboženskej viere nevidel cenu človeka ako človeka a všetku hodnotu mali len bohovia, tak nevyhnutne sa uctievanými stali len tí, čo si osobovali účasť na božskom stave: vladári a králi. V odvodenom zmysle potom získavali ešte hodnotu tí ľudia, čo vďaka fyzickej alebo ekonomickej sile nemuseli slúžiť iným ľuďom, ale ostatní slúžili im. V židovskom starozákonnom prostredí sa verilo, že človek je stvorený na obraz Boží a hodnotu má teda ako Božie stvorenie, ale zároveň sa vedelo, že človek je tvor hriešny, a aby si zaslúžil svoju cenu, musí najprv poslúchať Boha. K tomu poslúchaniu patrilo, že sa veriaci žid oddelí od nečistých pohanov morálne a rituálne. Súčasťou tohto oddelenia bola aj obriezka mužov na pohlavnom orgáne, čo predstavovalo hlavný náboženský symbol. (Neskôr tento symbol prevzali aj moslimovia.) V časoch apoštola Pavla židia chápali obriezku ako akési šľachtické vyznačenie, ako niečo, čo ich povyšuje nad ostatných ľudí. A samotnú morálku tiež veľmi často chápali v spojení s prísľubom odmeny v podobe zdravia, bohatstva a úspechu.
Pavol napomínal Galaťanov za to, že sa dali nahovoriť niektorými židokresťanskými misionármi, aby sa dali obrezať. Doslovne napísal: „Nútia vás dať sa obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž... Sami obrezaní však nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa dali obrezať, a oni sa mohli vychvaľovať vaším telom“ (Gal 6,12-13). Pavol tu zjavne poukazuje na zvláštnu situáciu v prvotnom kresťanstve. Obrezaní židia, čo sa stali kresťanmi, už nezachovávajú úplne Mojžišov zákon, ale ako obrezaní chcú sa pokladať za „lepších ľudí“. Čo to má byť?!, pýta sa apoštol. A oproti tomu povie, že on sa chce chváliť len Kristovým krížom. Pavol v tomto prípade nemyslí na kríž v prenesenom zmysle slova – ako symbol bolesti, ani ako symbol lásky, ani nemyslí kríž ako predmet trestu. Myslí kríž ako symbol potupy a hanby, teda ako extrémnu neprítomnosť čohokoľvek, čím by sa dalo chváliť. Teda kríž ako ukončenie všetkého, na čom si človek môže zakladať. Preto je to pre Pavla dôležité, lebo ak neskoncujeme so všetkým, na čom si môžeme zakladať, nemôže sa v nás začať „nové stvorenie“.
Nové stvorenie, nový človek, kresťan ako nový človek, je pre apoštola ten človek, ktorý uveril v Ježiša, že je Božím prostredníkom, vďaka ktorému je na nás vyliata láska Ducha Božieho. Táto viera je potom základom novej morálky, ktorá si zakladá na Kristovom kríži, teda vedome sa zrieka moci, násilia, agresivity. Človek „nového stvorenia“, ako píše Pavol v 6. kap. Listu Galaťanom, nesie druhým ich bremená (Gal 6,2), koná dobro (Gal 6,9), šíri pokoj a milosrdenstvo (Gal 6,16). V dnešnom evanjeliu sa tomu povie: Ísť medzi ľudí ako baránok medzi vlkov. Ísť medzi tých, čo majú ostré lakte a zuby, a pritom odmietať sám hrýzť. Je to vopred prehraté? Záleží na tom, či si myslíme, že Ježiš prehral, keď „nehrýzol“.
V piatok sa konali púte na moravskom Velehrade a v slovenskej Nitre. V Nitre bolo niečo cez dvetisíc pútnikov, na Velehrade asi šesťdesiattisíc. Na záver sv. omší na oboch miestach vystúpili s prejavom prezidenti. Český prezident položil otázku, či Cyril a Metod prišli s mečom a či vyhrali vojnu, keď ich oslavujeme. A sám si odpovedal, že naopak, boli svätí a priniesli sebaúctu, vzdelanie a nezávislosť pre ľudí. Národ, ktorý sa toho drží, prežije... Možno si o českom prezidentovi myslieť všeličo, ale v krátkosti vystihol zmysel evanjelia i misie sv. Cyrila a Metoda. Možno mu len zaželať, aby sa aj toho držal, čo povedal. A zvlášť zaželajme sami sebe, aby sme si nezakladali na moci a prešibanosti a podobných nehodnotách, ale na Kristovom kríži. Teda, aby sme skoncovali s dôverou v silu a moc, a ako píše apoštol, stali sa v Kristovi novým stvorením, novými skutočnými ľuďmi.