Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - 26. nedeľa cez rok (C)
Zj 12,7-12a. (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
29. 9. 2013, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
V ostatných dňoch sa na Slovensku veľa diskutovalo aj o vážnych morálnych témach, a to v súvislosti s pochodmi v Košiciach a Bratislave. V Košiciach, ako je známe, zišlo sa asi 70 tisíc ľudí, aby demonštrovali svoju vieru, že je správne chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť. V Bratislave sa zasa zišli ľudia, ktorí sa nazdávajú, že sú v spoločnosti ponižovaní pre svoje prežívanie sexuality a dožadovali sa, aby ich vzťahy boli zákonom uznané ako rovnocenné s rodinami a manželstvami. Pochod v Košiciach spoluorganizovali slovenskí biskupi, ten druhý organizovali skôr kritici cirkvi. Organizátori oboch pochodov sú so svojimi podujatiami viac-menej spokojní. Polarizácia spoločnosti v týchto citlivých morálnych otázkach však pokračuje.
O polarizácii, ba nezmieriteľnom rozdvojení hovorí aj text knihy Zjavenia (Apokalypsy), ktorý sa číta na dnešný sviatok sv. Michala, Gabriela a Rafaela. Spomína sa v ňom boj na nebesiach. Na jednej strane stojí Michal a jeho anjeli, na druhej drak a jeho anjeli. Dočítame sa, že ten drak je starý had čiže diabol a Satan, a že tento diabol bol premožený a zvrhnutý. Niektorí kresťania čítajú tento text dosť jednoducho a svet si predstavujú ako šachovnicu, na ktorej sú biele a čierne figúrky. Tábor bielych vedie Boh, tábor zlých Satan. Jedni sú za život, rodinu a lásku v manželstve, druhí sú proti životu, proti rodine a za nezriadenú lásku s hocikým. Dobrí a zlí anjeli sú ako tie figúrky na šachovnici okolo bieleho alebo čierneho kráľa.
Takéto čierno-biele chápanie má viacero vážnych nedostatkov. Podľa textov Sv. Písma Boh je jediný Pán a nemá žiadneho porovnateľného súpera na nebi ani na zemi. Boh nehrá šach s diablom. A už vôbec nie o svet. Boh stvoril svet ako dobrý, a k tomu dobru patrí aj to, že rozumom obdarené stvorenia sú slobodné. Slobodné sami o sebe. Téma dobra a zla sa týka nás samých. Týka sa tej základnej otázky, pred čím sa viem a chcem pokloniť. „Kto je ako Boh?“ – presne takto vo forme otázky sa prekladá zo starej hebrejčiny meno Michal. Kto iný ako Boh, komu inému sa mám pokloniť? Azda iným ľuďom alebo len sebe samému? Alebo nejakým silám prírody alebo ekonomiky a politiky? Nie, nikomu z týchto síl, a spolu s Michalom (touto otázkou) odpovedáme: Len tebe, Bože. Už takéto poznanie a rozhodnutie je výsledok boja v našej slobode. Teda nemôžeme prepadnúť predstave, že boj reálne prebieha medzi Bohom a diablom. Boh nemá súpera. Boh si však ctí našu slobodu, napriek riziku, ktoré prináša. Ďalší nedostatok jednoduchej predstavy o boji dobra a zla spočíva v strachu, ako ten boj dopadne. V knihe Zjavenia sa jasne píše, že diabol bol v nebi porazený a že zvíťazil nielen Boh, ale aj bratia a sestry, veriaci v Baránka teda Ježiša. Oni zvíťazili svojím svedectvom a najmä krvou Baránkovou. „Nemilovali svoj život až po smrť“, čítame v 12. kap. Zjavenia. Nemilovali seba až po smrť, ale dali sa v láske až po smrť. Takže nemáme žiť v strachu, ako boj dobra a zla dopadne, ale keď, tak ako ja v tomto boji dopadnem.
Odborníci na biblické texty sa zhodujú, že v knihe Zjavenia sa prelínajú konkrétne skúsenosti kresťanov s ich prenasledovaním v rímskej ríši počas 1. storočia n. l. s vedomím o boji dobra a zla počas celých ľudských dejín. Človek, pretože je človekom, nedíva sa na tento boj a súvisiacu bolesť akoby zvonku, ale vidí seba samého zapleteného do príčin bolesti a hriechu. A samotný boj dobrého a zlého nevidíme len v konkrétnych zážitkoch, ale vidíme aj duchovné pozadie tohto boja. Toto duchovné pozadie vyjadruje Sv. Písmo rečou o anjeloch. Tým sa chce povedať, že sily dobra a zla nemožno vidieť len všeobecne a abstraktne. Sily dobra a zla sú skutočné. Ako ľudia sa vo svojich dejinách nenachádzame len medzi pravekou jaskyňou niekde v Malých Karpatoch a moderným bratislavským panelákom, ale aj medzi silami dobra a zla.
Prívrženci dobra a zla sa však nedajú tak ľahko odlíšiť a rozdeliť, ako sa dajú rozdeliť účastníci pochodov v Košiciach a Bratislave. Téma je na to príliš široká i hlboká. Aká široká je téma boja za život, nám pripomínajú aj dnešné čítania z proroka Amosa a Lukášovho evanjelia. Kto bojuje za život, musí bojovať proti vykorisťovaniu chudobných a bezmocných. Musí vidieť Lazára. Musí pestovať solidaritu s chudobnými. Aká hlboká je táto téma pripomína nám napomenutie pri spytovaní svedomia: Nerob sa lepším ako druhí, lebo boj dobra a zla sa odohráva v tebe! Na toto všetko musíme myslieť, keď sa chceme zasadzovať za život. A učiť sa rozlišovať ako rozlišuje pápež František, ktorý pripomína, že cirkev sa dnes nemôže prezentovať ako niekto, kto sa duchovne mieša iným do ich osobného života. Cirkev formuluje svoju náuku aj o intímnych otázkach, ako sú interrupcie, homosexualita, rozvedení... Túto náuku však nesmieme zneužiť na súdenie iných ľudí, ale na ich sprevádzanie tak, aby ich Boh cez nás sprevádzal. A to na prvom mieste znamená, aby ľudia, ktorí sa cítia zranení, našli v cirkvi, v nás, svojich záchrancov a liečiteľov, nie sudcov!
Vedieť rozlišovať v náuke cirkvi, vedieť, čo je prvoradé a čo druhoradé, nerobiť sa lepším, ale dávať do úzadia seba samého – aj to si žiada boj. Predovšetkým v nás samých. K takémuto boju sa vzájomne povzbuďme a modlime sa jeden za druhého!