Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi
Október 2013
6. 10. 2013, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste roka 2011 pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. Po tom, ako sme meditovali Vyznanie viery, venujeme sa modlitbe Otčenáš. Naposledy sme mali meditáciu v septembri 2013 o prvej prosbe Otčenáša: Posväť sa meno tvoje. Dnes sa venujeme prosbe Otčenáša: Príď kráľovstvo tvoje.
2. Úvodná modlitba
Ježišu, ty si nazýval Boha svojím a naším Otcom, Oteckom,
a prihlásil si sa, že chceš celkom žiť a uskutočňovať jeho vôľu.
Daj aj nám dar tejto blízkosti k Otcovi,
aby sme dokázali Boha počuť uprostred ruchu nášho sveta
a odpovedať ako ty na jeho oslovenia praktickou láskou.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 151-158).
+O druhej prosbe Otčenáša príď kráľovstvo tvoje, sme si už povedali: Idea Božieho kráľovstva bola hlavným motívom celej Ježišovej činnosti. Toto kráľovstvo nepokladal za niečo hotové, ale za to, čo sa deje a prichádza. Božie kráľovstvo je „medzi nami“, je aj „v našich rukách“, ale uskutočňuje ho Boh sám.
+Keď sa pýtame, skade Ježiš vzal ideu Božieho kráľovstva, vieme odpovedať, že Božie kráľovstvo ohlasoval už Ján Krstiteľ. Ján toto kráľovstvo však chápal ako začiatok Božieho súdu nad svetom, kým Ježiš chápal Božie kráľovstvo ako čas oslobodzujúcej milosti, záchrany. Zároveň sa Ježiš opieral o myšlienky Starého zákona, v tejto veci zvlášť o postavu „Syna človeka“, ako ho spomína prorok Daniel. Božiu vec prijíma Ježiš v modlitbe za svoju vec. Ježiš si uvedomuje, že je Božím vyslancom a synom v jedinečnom význame. Ježiš žije rád svoje synovstvo a zároveň sa oň chce podeliť s inými.
+Bežný človek získava vedomie o sebe tým, že sa od iných oddelí. Dieťa si uvedomuje seba ukázaním na iných – ty, on. Ježiš naopak získava vedomie o sebe tým, že sa neoddeľuje, ale dáva, rozdáva, slúži. V odosobnení je sám sebou, v slabosti je silný, tým, že slúži, vládne... Ako kresťania veríme, napomáhame Božie kráľovstvo tým, že prijímame Ježiša, jeho odovzdávanie sa nám, jeho darovanie sa. Keď sa prví kresťania modlili zvolanie: Príď, Pane Ježišu, nechceli urýchľovať jeho príchod, ale chceli sprítomniť Ježiša, jeho konanie medzi sebou.
+Veriaci človek nielen prijíma, ale stotožňuje sa s Ježišom a nasleduje ho, teda dáva sa ako on. Viera nie je pasívnym čakaním, ale tvorbou Božieho kráľovstva – v sebe, medzi nami, vo svete.
+Idea Božieho kráľovstva v dejinách podlieha aj nepochopeniu. V popredí je často aj v cirkvi zákon, zvyky, učenie, a Božie kráľovstvo je v úzadí. Vo svete sa tejto myšlienky ako predstavy o definitívnom šťastí zmocnili rôzni vizionári, ale aj fanatici a násilníci. Pamätáme si ešte, ako sa nacisti a komunisti zmocnili idey o spáse, definitívnom šťastí a čo z nej urobili. E. Biser poukazuje na to, čo sa stalo vytrhnutím ideí Božieho kráľovstva z kontextu viery. Nádej degenerovala na pokrok, láska prežila len ako solidarita, sloboda sa stala často svojvôľou... O to je potrebnejšie vrátiť sa k tomu, čo pôvodne žil a hlásal Ježiš.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
+Nakoľko sa ako kresťan hlásim k Ježišovmu poslaniu ako k svojmu? Ako sa hlásim k posväteniu Božieho mena?
+Keď robím dobre, robím to len z dobrej nálady či na základe svojej povahy, alebo preto, že sa učím Božej láske tak, ako sa jej Ježiš naučil?
+Čo znamená dnes žiť pre Božie kráľovstvo, ktoré prichádza? Nie je tu, ale je aj v mojich rukách. Ako žijem pre Božie kráľovstvo – nepresadzujem niečo nasilu a podivínsky? Viem nechať iným čas a priestor a nechať to na Boha, ako veci dopadnú?
7. Záverečná modlitba
Pane Ježišu,
klaniame sa ti, čiže počúvame ťa.
Klaniame sa ti, čiže nasledujeme ťa.
Klaniame sa ti, čiže kráčame s tebou za našimi blížnymi,
aby sme s tebou uskutočňovali Božie kráľovstvo.
Amen.