Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi
Jún 2015
5. 6. 2015, piatok
Autor: Karol Moravčík; Oľga Lukačovičová
1. Privítanie
Milí priatelia, prišli sme aj dnes na sv. omšu a meditáciu prvého piatku. V našej farnosti sa na prvý piatok už po viacero rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných rokoch nám k tejto obnove dáva mocné podnety pápež František. Najnovšie ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Čo nám prinesie tento jubilejný rok? Čo sa myslí milosrdenstvom? Ako môžeme žiť milosrdenstvo a prispieť k obnove seba a cirkvi?
Pri dnešnej meditácii budeme postupovať tak, že najprv predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva. Potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s pani Oľgou Lukačovičovou.
2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našej všednosti, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.
3. Téma (posadíme sa; číta Oľga Lukačovičová)
V septembri roku 2013 vyšiel v jezuitskom časopise Civiltá Cattolica veľký rozhovor s pápežom Františkom. Šéfredaktor položil Františkovi prvú otázku: Kto je Jorge Mario Bergoglio? Pápež odpovedal: Neviem, čo by bolo najsprávnejšie odpovedať... Som hriešnik. To je tá najlepšia definícia. A nehovorím to len tak. Som hriešnik. Áno, môžem povedať, že som aj chytrý a šikovný, ale nie falošný. Ale vyjadrenie, ktoré cítim ako najpravdivejšie, je práve toto: Som hriešnik, na ktorého zhliadol Pán. Som ten, na ktorého sa Pán díva. Preto som si aj vybral biskupské heslo: Miserando atque eligendo.
Toto heslo súvisí s príbehom z Matúšovho evanjelia: Ježiš uvidel na colnici sedieť človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu. Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním (Mt 9,9).
František hovorí, že jeho heslo sa dá preložiť ako: Milosrdne naňho pohliadol a vyvolil si ho. František v rozhovore spomenul, že keď prišiel niekedy do Ríma, býval na ulici, kde rád navštevoval kostol San Luigi de Francesi. Tam majú obraz od slávneho maliara Caravaggia, na ktorom je znázornené povolanie Matúša. František hovorí: Zapamätal som si ten Ježišov prst, ako ukazuje na Matúša. Tak sa cítim, ako ten Matúš. To, čo ma uchvacuje, je, ako sa Matúš tvári. Berie si svoje peniaze a akoby hovoril: Nie, mňa nie. Mňa nevolaj. Toto je moje, tieto peniaze. Tak toto som ja: Hriešnik, na ktorého sa pozrel Pán. A to isté som povedal, keď sa ma pýtali, či prijímam zvolenie za pápeža.
4. Ticho
5. Vysvetlenie
Na Slovensku sa mnohí kňazi a biskupi obávajú, že v Jubilejnom roku milosrdenstva sa cirkev bude báť povedať ľuďom do očí pravdu. Myslia to tak, že treba ľuďom hovoriť pravdu, že sú hriešni. Chcú byť milosrdní až potom, ako ľudia oľutujú. A za ten svet nechápu, že ľudia sa pozitívne zmenia (a oľutujú) až potom, ako sa na nich niekto pozrie s láskou.
Pápež František sa nebojí povedať, že je hriešny, nehanbí sa byť pokorný. Nie sme zvyknutí, že pápež ako prvé povie o sebe, že je hriešnik. Možno si povieme, že to hovorí len tak. Napokon, keď sa niekto stane pápežom, ľudia ho dosť dobre poznajú. Za pápeža nezvolia hocikoho. Predsa, čo František hovorí, myslí naozaj. Hovorí o začiatku každej viery, každého veriaceho kresťana.
Na začiatku musí byť videnie vlastnej reality, nesmieme sa na niečo hrať, treba byť úprimný. Kresťanom nemožno byť zo zvyku alebo, že nás rodičia dali pokrstiť, a pod. Na začiatku musí byť: Pán sa na mňa milosrdne podíval. Čiže so súcitnou, chápavou láskou. Zaujímavé je, že hriešnik si aj pri tom pohľade vraví: Mňa nevolaj. Nechaj ma, ja mám svoje. Ale pápež František dodá: Napokon ten človek pôjde, lebo Pán je trpezlivý. Je trpezlivý vo svojom milosrdenstve. A hriešny človek nasleduje Ježiša ako ten, ktorého premohlo milosrdenstvo.
6. Ticho
7. Otázky (číta Oľga Lukačovičová)
• Ako rozmýšľam o sebe? Kto som?
• Zažil(a) som niekedy, že sa na mňa niekto s láskou pozrel, hoci som si to nezaslúžil(a)?
• Nezabúdam na pocit, ktorý ma prenikol, keď ma objal človek, ktorému som spôsobil(a) veľa bolesti? Nezabúdam, ak mi ponúkol nezištnú pomoc? Som aj ja ochotná a schopná byť nablízku núdznym?
• Nezabúdam na okamihy, kedy mi bolo odpustené? Hľadel(a) som na človeka s láskou napriek tomu, že ma zradil a dokázal(a) som mu odpustiť?
• Hľadám príčiny tápania (blúdenia) pomýlených? Alebo ich len napomínam? Mám trpezlivosť načúvať smutným, nešťastným a venujem sa riešeniu ich problémov?
8. Naša úloha (číta Oľga Lukačovičová)
Spomeňme si na situácie, keď sme zažili nejaký vlastný pád. Možno bol zavinený inými ľuďmi, možno dokonca blízkymi; možno to bol pád z vlastnej slabosti... V takej situácii si kladieme otázku, či má zmysel bojovať za spravodlivosť, keď je okolo nás toľko zrady; či má zmysel čakať na odpustenie, keď som opakovane sám sklamal... Našou odpoveďou je často rezignácia, pochybnosti. Hľadáme východiská, ale najmä tápame, potkýname sa, padáme... Čo nám pomohlo v takejto situácii? Azda, že nám niekto povedal pravdu, akí sme nemožní? Nie, pomohlo nám, ak sa na nás niekto pozrel s láskou, so súcitom a milosrdenstvom. Pomohlo nám, ak nás iní ľudia neodsúdili, ani nepresviedčali. Len trpezlivo pomáhali nájsť koreň nášho problému. Alebo len pohladili, pofúkali rany. Ale hlavne stáli pri nás. A to nás uzdravilo. A každý, kto toto poznal a nezabudol, bude vnímavý na ťažkosti druhých a dokáže sa dívať okolo seba s milosrdnou láskou.
František hovorí: Vraciame sa ku koncilu, lebo na II. vatikánskom koncile si cirkev uvedomila zodpovednosť, že má byť vo svete znamením Božej lásky. Spoločne sa modlime a podporujme, aby sme to dokázali.
9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu, keď si stretával ľudí, hoci boli aj veľmi hriešni, prejavoval si im dôveru. Slovami: Viac nehreš, si už oznamoval: Odpúšťajú sa ti hriechy. Naprával si s citom chyby iných a nikoho si neponížil. Ľudia cítili tvoje priateľstvo a túžili stať sa lepšími. Daj, aby sme aj my boli citliví, milosrdní a chápaví, aby sme sa láskavo povzbudzovali a sami sa nechali usmerniť a povzbudiť. Amen.
10. Tantum ergo pred požehnaním (kadidlo, modlitba, požehnanie, záverečná pieseň)
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.