Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Zoslanie Ducha Sv.
Sk 2,1-11 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
15. 5. 2016, nedeľa
Autor: Karol Moravčík
Pomerne často vystupujem na verejnosti. Vyjadrujem sa k rôznym témam, samozrejme, najmä náboženským a cirkevným. Niekomu sa môže zdať, že je to pre mňa ľahké, ale priznám sa, že určitú trému a ostych mám aj po dlhých rokoch. Normálny človek, kresťan a kňaz nepotrebuje vystupovať na verejnosti, netúži byť „videný“. Keď necháme bokom otázku, čo je verejnosť (je to napokon aj rodina, v ktorej žijeme, aj ulica, kde bývame, aj internet...), na verejnosť by nás určite nemala hnať túžba po seba prezentácii, ale záujem omnoho hodnotnejší. Čo by to mohlo, malo byť?
V známom rozprávaní zo Skutkov apoštolov čítame, že Ježišovi apoštoli, ich ženy a priatelia spolu s Máriou, Ježišovou matkou, sa modlievali často v jednom dome v Jeruzaleme (Sk 1, 13-14) a na deň Turíc sa s nimi stala taká udalosť, že ich naplnil Duch Svätý a začali hovoriť jazykmi... Tými jazykmi začali hovoriť na verejnosti; v tom príbehu sa spomína, že sa zbehol veľký dav. Boli to ľudia z rôznych krajín a divili sa tomu, že Ježišových ľudí počul každý hovoriť vo svojom vlastnom jazyku. O čom tá reč bola, je len naznačené: O veľkých Božích veciach. Naznačené zostali aj posmešky niektorých prítomných, že Ježišovi ľudia tak hovorili preto, že sa opili mladým vínom (Sk 2,13).
Táto poznámka nás vracia do reality. Čo nás vedie k tomu, aby sme my kresťania, veriaci ľudia, vystupovali na verejnosti? Otázka sa dá formulovať presnejšie: Čo nás vedie k tomu, aby sme vystupovali ako kresťania? Text Skutkov apoštolov dosvedčuje, že Ježišovi ľudia na verejnosť vystúpili preto, že ich naplnil Duch Svätý. Teda nešlo o to, žeby vystúpili na verejnosť kvôli seba prezentácii, ani kvôli propagande niečoho, ani kvôli zárobku, a už vôbec nie preto, že by mali vypité veľa mladého vína. Naplnil ich Duch Svätý... Naporúdzi je otázka, ako sa to spozná, že práve Duch Svätý. Ak sa zachytíme tej posmešnej poznámky, že na verejnosť niekto vystúpi, lebo má vypité, tak sa myslí na to, že taký človek má odrazu odvahu niečo povedať či urobiť, a že tú odvahu má preto, lebo prežíva akési nadšenie, veselosť, ktorá pochádza z alkoholu. Starší ľudia si pamätajú, že čistému alkoholu sa hovorilo aj špiritus, čo v latinčine, reči lekárov, znamená ducha. Veni, creator spiritus, spieva sa v latinčine, teda: Príď, Duchu Stvoriteľu... Ako čítame ďalej v texte Skutkov apoštolov, Peter tú posmešnú poznámku odbavil ľahko tým, že poukázal na to, ako je málo hodín – len deväť ráno; ešte sme si ani vypiť nestihli! Zásadnejšie bolo, keď povedal, že jeden starozákonný prorok menom Joel sa raz vyjadril, že Boh vyleje svojho Ducha na každého človeka. A vtedy, ako Peter ďalej povedal, vaši synovia s dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny (Joel 3,1-2).
Opäť sa dá poznamenať, že veľké reči, videnia a sny majú aj tí, čo si vypili. Práve preto na otázku, z akého špiritusu hovoríme, si má odpovedať najlepšie každý sám. Možno sa až zľakneme tej možnosti, že aj z Ducha Svätého. Ale možné to je, a to spoznáme zvlášť podľa toho, že mnohí ľudia sa odrazu cítia byť nami oslovení. V tom príbehu sa to spomína tak, že každý počul Ježišových ľudí hovoriť vo svojom vlastnom jazyku. Opitý človek nás neosloví, najskôr sa nám sprotiví; povieme, že trepe alebo bľaboce. Ježišovi ľudia však iných oslovili, dokázali hovoriť o veľkých Božích veciach, a to tak, že dovtedy cudzí ľudia stali sa navzájom oslovení, blízki. Duch Svätý spôsobuje, že vzniká ľud, spoločenstvo dospelých ľudí, ktorí si navzájom rozumejú. Nie preto, aby sa spolu zabavili, nie preto, aby spolu zarábali, ale preto, aby sa spolu zachránili. Na to poukázal už prorok Joel: Každý, kto vzýva Pánovo meno, bude zachránený (Joel 3,5; Sk 2,21).
Samozrejme, Duch Svätý nespôsobí, že každý bude s každým súhlasiť. V prípade apoštolov a ďalších kresťanov s nimi nesúhlasila židovská veľrada, teda tí, ktorí sa cítili byť akýmisi majiteľmi Boha, povýšení nad ostatných ľudí. Takíto ľudia nám pripomínajú, že niekto môže mať medzi nami (v cirkvi) funkciu, ale nemusí mať Božieho Ducha. Lebo, kto má Ducha Svätého, ten sa raduje, že vzniká ľud, kde si ľudia rozumejú, ľud, kde si ľudia o veľkých Božích veciach rozprávajú, ľud, kde sa konajú veľké skutky Božej i ľudskej lásky. Pápež František s humorom hovorieva, že v cirkvi nik z nás nie je potrebný, ani pápež, ani biskup, ani kňaz, že naozaj potrebný je len Duch Svätý.
Duch Svätý to vie, preto sa priam ponúka tomu, kto volá: Príď! Nie tomu, kto volá: Čuš a nevyrušuj, ale kto volá: Príď, Duchu Svätý! My veriaci, my kňazi, biskupi a pápež máme si byť navzájom služobníkmi, tými, ktorí majú sny a videnia, ktorí majú radosť a ochotu napomáhať pôsobenie Božieho Ducha medzi nami. Prajem nám všetkým na sviatok Zoslania Ducha Svätého, osobitne nám, ľuďom z Devínskej Novej Vsi, z farnosti Ducha Svätého, aby sme mali radosť, sny a Ducha a vedeli sa ním, nie sebou pochváliť aj na verejnosti.