Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Modlitba a meditácia za obnovu cirkvi
Júl 2016
1. 7. 2016, piatok
Autor: Karol Moravčík; Tomáš Jendruch
1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, v našej farnosti sa na prvý piatok už po mnoho rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch sa nechávame inšpirovať podnetmi pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva. Aj dnes si predstavíme myšlienky pápeža Františka na tému milosrdenstva, a potom si povieme, ako tomu rozumieme. A napokon si povieme, čo to znamená pre nás, čo môžeme my urobiť. Dnešnú meditáciu som pripravil s naším diakonom Tomášom Jendruchom. (Podklady k meditácii: František: Meno Boha je milosrdenstvo / Rozhovor s Andrea Tornielli, Fortuna Libri, Bratislava 2016, 33 – 38.)
2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS; otvorenie svätostánku, kadidlo)
Pane Ježišu, ty si pre nás tvárou milosrdného Boha. V tebe sa Boh zviditeľnil ako milosrdný Otec. S tebou chceme ďakovať za prejavy Božej lásky k nám, s tebou chceme poznávať Božiu lásku uprostred našich všedných dní, s tebou chceme milosrdnú Božiu lásku uskutočňovať. Amen.
3. Téma (posadíme sa; číta Tomáš Jendruch)
V ďalšom pokračovaní rozhovoru pýtal sa novinár Františka na význam spovede. Pápež najprv poukázal na sociálny význam spovede: Ak nie sme schopní hovoriť o svojich omyloch s bratom, buďme si istí, že o nich nebudeme hovoriť ani s Bohom. Preto Ježiš chcel, aby sa biskupi, kňazi a ich spolupracovníci stali nástrojmi Božieho milosrdenstva. Vyspovedať sa kňazovi je spôsob, ako vložiť svoj život do rúk a do srdca niekoho iného, ktorý v tej chvíli koná v mene Ježiša. Sv. Ignác z Loyoly, zakladateľ jezuitov, keď bol ešte vojakom, bol raz vážne zranený v boji. Keďže tam nebol žiaden kňaz, Ignác sa vyspovedal inému vojakovi.
Iste, môžeme priamo hovoriť s Pánom a poprosiť o odpustenie. Keď však prídeme za kňazom, v tom stretnutí je objektívnosť, pripomína František. Sme pred iným človekom, ktorý koná v mene Krista, aby nás prijal a odpustil. František v rozhovore spomenul staršiu ženu, ktorá raz prišla na spoveď, keď už mal z kostola odísť a ponáhľal sa na inú akciu. Ak nemáte hriech, môžete inokedy.., povedal jej. Všetci máme hriechy, odpovedala. Namietol: Možno ich Pán neodpustí. Ona ho prerušila: Pán všetko odpúšťa. - A vy to ako viete?, opýtal sa: Babička odpovedala: Ak by Pán všetko neodpúšťal, svet by už neexistoval. František spomína, že tie slová sa ho hlboko dotkli, uvedomil si, že bez Božieho milosrdenstva by svet naozaj neexistoval. Preto pri spovedi, keď bol nejaký človek príliš uzavretý, vždy hľadal nejakú škáročku, kadiaľ by mu mohol darovať milosrdenstvo.
Novinár sa pýtal Františka na jeho vyjadrenia, že spovednica nie je čistiareň ani mučiareň. František vysvetlil, že hriech nie je škvrna, ale rana. Keď sa šaty vyčistia, škvrny sú preč. Rany však treba liečiť. A k tej mučiarni povedal, že to bolo adresované najmä kňazom, ktorí sú nezdravo zvedaví, najmä v sexuálnych otázkach, a pýtajú sa na zbytočné podrobnosti. Spovedník ma pri spovedi počúvať, nie vypočúvať.
Na záver sa novinár Františka spýtal, či bol ako spovedník prísny alebo zhovievavý. František odpovedal: Keď som spovedal, vždy som myslel na seba, na svoje hriechy, na to, ako ja potrebujem milosrdenstvo, preto som sa snažil veľa odpúšťať.
4. Ticho
5. Vysvetlenie (číta KM)
Poznám ľudí, ktorí nechodia na spoveď radi. Niekedy mi aj povedia: Vtedy a vtedy mal som s kňazom zlú skúsenosť; vypočúval ma, ponížil, zahriakol... Niektorí kňazi sa chvália, že ľuďom povedia do očí pravdu. Ale čo je tu pravda? Veď hriešnik vie, že zhrešil, a keď príde na spoveď, hľadá ako ďalej. Nepotrebuje byť znova ponížený, ale zažiť niečo pekné, zažiť pochopenie, milosrdenstvo. Pravda, ktorú cirkev ohlasuje, by mala byť skúsenosť s milujúcim Bohom, skúsenosť, ktorá je taká krásna, že ľudia sa ponáhľajú, aby ju zažili. Ako povedal František v rozhovore, dôležitý je aj zážitok objektívnosti. Keď sa človek rozpráva s Bohom sám, keď ľutuje, zaiste mu Boh odpustí. Ale človek potrebuje aj iného človeka. Je dobré, ak nás niekto pochopí, a tiež, ak nám pomôže zorientovať sa. To je tá objektívnosť, aby sme pomocou iného človeka videli aj ďalšie súvislosti a ľahšie správne zhodnotili svoju situáciu.
Pri snahe o obnovu cirkvi preto veľmi záleží na tom, aby kňazi boli nástrojom Božieho milosrdenstva, nie sudcami a vyšetrovateľmi. Je užitočné, ak naši ľudia budú mať správne nároky na kňazov a vzájomne si budú odporúčať tých, s ktorými majú dobrú skúsenosť. Ak kňaz zbadá, že niekto chodí na spoveď často, lebo je úzkostlivý, zakomplexovaný, nemá ho v tom nechať, ale pomôcť mu, aby dospel a stal sa samostatnejším. Užitočné sú aj rozhovory medzi kresťanmi, v ktorých sa spovedáme jeden druhému. Aká je to úľava aj pre deti, ak sa môžu priznať rodičom a vedia, že ich nevyhrešia, ale im pomôžu! Podobné platí medzi dospelými. Ako hovorí František, dôveru si však získa len ten, kto je sám pokorný a milosrdný.
6. Ticho
7. Otázky (Tomáš Jendruch)
• Ako často sa spovedám? Spovedám sa pravidelne a rád, alebo musím v sebe prekonávať určitý odpor, pocit hanby?
• Ako dlho venujem príprave na spoveď? Pri spytovaní svedomia nie som príliš laxný, povrchný? Nebojím sa pohľadu do svojho srdca?
• Viem byť k sebe objektívny, úprimný, dokážem sa na seba pozrieť očami Ježiša? Alebo som úzkostlivý, škrupulantský a nedokážem dôverovať Božiemu milosrdenstvu, že mi môže odpustiť aj tie skutky, na ktoré zabudnem?
• Mám niekoho, komu sa nehanbím vyspovedať? Mám stáleho spovedníka, alebo ich často mením?
• Dokážem svojmu spovedníkovi plne dôverovať? Som uvoľnený, alebo len ťažko prekonávam úzkosť a strach?
• Pri spovedi počúvam len seba alebo v dialógu s kňazom dokážem vnímať aj Ježišove slová?
• Stretol som sa v spovednici s kňazom, ktorý mi prejavil veľkú lásku a sprostredkoval Božie milosrdenstvo? Čo to so mnou spravilo? Dokázal som zmeniť svoje zlozvyky?
• Som takýmto človekom (otcom, matkou, priateľom, kňazom), ktorý iných dokáže počúvať a dobre im poradiť?
• Som svedkom Božieho milosrdenstva alebo iných tvrdo posudzujem?
8. Naša úloha (Tomáš Jendruch)
Kde, ako môžeme niečo urobiť podľa toho, čo zdôrazňuje pápež František? Ako môžeme byť svedkami Božieho milosrdenstva v našej farnosti, v našich rodinách, vo svetovej cirkvi?
Sami sa spovedajme pravidelne, u stáleho spovedníka, ktorý nás v našom duchovnom živote môže posunúť dopredu a viesť nás pevnou rukou. A keď sa nám niečo nepodarí a padneme, dokáže prejaviť zhovievavosť, vie byť svedkom Božieho milosrdenstva.
Hovorme pekne, propagujme spovedníkov, s ktorými máme dobrú skúsenosť. Rozprávajme o kňazoch, ktorí dokážu sprostredkovať Božie milosrdenstvo pri konkrétnych situáciách v spovednici.
Snažme sa byť sami dobrými priateľmi a radcami iných ľudí v ich vážnejších problémoch. Keď vidíme hriešne konanie našich blížnych, určite ich nehodnoťme, neposudzujme, ale snažme sa im s láskou vysvetliť, v čom spočíva nesprávnosť a hriešnosť ich skutku. Oveľa skôr im pomôžeme svojím láskavým prístupom ako tvrdým odsúdením. Poraďme im dobrého spovedníka, ktorý im dokáže pomôcť.
Ak sme niekom ublížili svojou tvrdosťou, nepochopením či odsudzovaním, ospravedlňme sa za to. Často sa modlime za tých, ktorí sú zatrpknutí, ktorí sa stretli s nepochopením u kňazov či laikov, aby raz mali skúsenosť s dotykom Božej lásky.
Ak nám niekto v živote veľmi ublížil, pokúsme sa mu odpustiť. Aj keď je to pre nás ťažké, buďme ako Ježiš, ktorý nikdy neprestal milovať tých, ktorí sa pričinili o jeho smrť na kríži. Ani nás nikdy neprestáva milovať. Modlime sa za všetkých, ktorí nám v živote ublížili.
9. Modlitba (na kľačadle)
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení, ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha!
Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle.
Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť.
O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov. Amen.