Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - prvý piatok
Nah 2,1.3; 3,1-3.6-7; Mt 16,24-28 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
5. 8. 2016, piatok
Autor: Tomáš Jendruch
Drahí bratia a sestry, milí priatelia,
vo všedné dni sa často čítajú texty zo Starého zákona, ktoré sú trochu zvláštne, a ak nepoznáme kontext ich vzniku, nedokážeme pochopiť ich skutočný zmysel. Dnes sme počuli úryvok z knihy proroka Nahuma. Tento prorok žil v 7. storočí pred Kristom, kedy územie Izraela bolo súčasťou Asýrskej ríše. Počuli sme, ako prorok Nahum oznamuje, že Pán zničí Ninive, ktoré bolo vtedy najdôležitejším mestom nenávidených Asýrčanov. A skutočne, mesto bolo zničené v r. 612, ríša Asýrčanov zanikla, a kto pozná starovekú históriu vie, že sa začalo obdobie rozmachu babylonského impéria.
Pre nás môže byť zaujímavá rétorická stránka tohto textu. Počuli sme v ňom, ako „Pán obnoví dôstojnosť Jakubových potomkov“ (teda Židov), sám Pán hovorí, že „vrhne na mesto Ninive špinu, potupí ho na výstrahu ostatným národom“. V celej knihe je Pán Boh opisovaný ako vojak, ktorý bojuje za svoj ľud, za svoj vyvolený národ. Všetka aktivita, všetka činnosť je na strane „militantného“ Pána Boha – vojaka, vyzbrojeného do boja. A človek je len pasívnym pozorovateľom toho, ako za neho Pán bojuje a oslobodzuje jeho národ od nepriateľov.
Aj nám sa niekedy stáva, ak máme nejaké ťažkosti, problémy v našom duchovnom živote, že sme skôr pasívni. Vo svojich modlitbách žiadame Pána, aby nám pomohol, aby nás zachránil, aby zariadil to či ono, de facto, aby On všetko za nás vybojoval. No v skutočnosti často neurobíme nič. A to nie je správny postoj kresťana. Naopak, Ježiš nám v dnešnom evanjeliu hovorí, že máme byť aktívni. Ak si chceme pomôcť, ak chceme poraziť naše problémy, rôzne ťažkosti a pokušenia, ak si chceme zachrániť život, musíme sami pracovať na sebe. Musíme prekonať samých seba, zaprieť samých seba, a podľa vzoru Ježiša vziať na plecia svoje kríže, ťažkosti, problémy a kráčať svojou vlastnou krížovou cestou. To je jediný a najlepší recept pre naše napredovanie.
Dnes je prvý piatok v mesiaci, kedy sa v našej farnosti intenzívnejšie modlíme za obnovu našej Cirkvi. Pápež František sa krátko po svojom zvolení pred novinármi vyjadril, že jeho hlbokým želaním je, aby naša Cirkev bola chudobná a pre chudobných. Toto slovné spojenie odvtedy používa pomerne často: „Chudobná Cirkev pre chudobných.“ Každému hneď napadne myšlienka, že by sa Cirkev mala zbaviť všetkých svojich majetkov, bohatstva, prepychu a porozdávať ich najbiednejším. Lenže to by bolo naivné a povrchné pochopenie Františkových slov. Chudoba je totiž oveľa širší pojem.
Kardinál Walter Kasper vo svojej knihe Milosrdenstvo – základný pojem evanjelia – kľúč ku kresťanskému životu (vyšla v slov., SSV Trnava) hovorí o tom, že treba rozlišovať štyri druhy chudoby:
1. Fyzická a ekonomická chudoba (ľudia, ktorí majú problém so základným živobytím, nemajú strechu nad hlavou, sú nezamestnaní, trpia ťažkým chorobami)
2. Kultúrna chudoba (analfabetizmus, nedostupnosť vzdelania, vylúčenie zo spoločnosti)
3. Chudoba vzťahov (samota, osamelosť, strata partnera, strata priateľov a príbuzných, neschopnosť komunikácie, izolácia od spoločenstva, individualizmus)
4. Pre nás, v našich podmienkach, je asi najzávažnejšia duchovná chudoba (strata orientácie, vnútorná prázdnota, strata útechy a nádeje, sklamanie zo zmyslu existencie, morálne a duchovné poklesky až mravná skazenosť)
Aj ekonomicky bohatý človek môže trpieť jednou z týchto foriem chudoby.
Milí priatelia,
pápež František túži, aby Cirkev dokázala byť Cirkvou pre chudobných. Ako k tomu môžeme prispieť my? Ako môžeme pomôcť, aby naša Cirkev dokázala odpovedať na potreby ľudí, ktorí trpia niektorou z týchto štyroch foriem chudoby? Možno aj v našom okolí sú takíto ľudia. Všímajme si ich a skúsme im pomôcť.
Ale v prvom rade zaprime samých seba, svoj subjektivizmus, buďme sebakritickí a snažme sa o objektívny náhľad na seba. Keď sa nám to podarí, možno zistíme, že aj my sami trpíme niektorým druhom chudoby. Vezmime na seba tento kríž sebazaprenia a bojujme proti našej vlastnej chudobe – či už je to kultúrna alebo duchovná chudoba alebo chudoba vo vzťahoch. Nečakajme, že to za nás urobí „militantný“ Pán ako u proroka Nahuma. Sami nasledujme Ježiša, ktorý dokázal zaprieť sám seba a obohatiť tak celé ľudstvo svojou obetou na kríži.