Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Homília - piatok 23. týždňa cez rok
1 Kor 9,16-19.22-27; Lk 6,39-42 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)
9. 9. 2016, piatok
Autor: Tomáš Jendruch
Milí priatelia,
dnešné texty zo Svätého písma sa dotýkajú každého z nás. Vy, ktorí ste pravidelne prítomní na sv. omši nielen v nedeľu, ale aj každý pracovný deň v týždni, vy, ktorí sa snažíte horlivo pristupovať k sviatostiam, pravidelne sa modlíte, ktorí ste hlásateľmi Božieho slova vo vašich rodinách, alebo aj my kňazi a diakoni, ktorí sme v tejto oblasti profesionálmi, my všetci mali by sme ešte viac zbystriť pozornosť. Apoštol Pavol nás povzbudzuje k horlivosti v našom duchovnom živote, k horlivosti pri hlásaní evanjelia. Ale zároveň upozorňuje na to, čo sa aj jemu aj nám ľahko môže stať. V poslednej vete zdôrazňuje: „...krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.“
Posledných pár dní pri našich vzájomných rozhovoroch bolo často spomenuté slovíčko pravovernosť. Čo to znamená byť pravoverný? Myslím, že význam tohto slova je každému jasný – znamená to byť verný Pravde, byť verný Kristovi, ktorý je Pravda. Tiež však netreba zabúdať na to, že byť pravoverným znamená byť aj autentickým svedkom Krista.
V dnešnom evanjelium nás Ježiš upozorňuje na chyby, ktorých sa v snahe o pravovernosť, v snahe o autenticitu, často dopúšťajú nielen kňazi, biskupi či diakoni ale aj bežní veriaci. Ak kňaz, diakon či iná pastoračne činná osoba si najskôr dôkladne nevypočuje človeka, ktorý za ním prišiel s nejakým problémom, nepreštuduje si presne, čo ho trápi, ale naopak vo svojej horlivosti hneď mu chce dávať rôzne rady a poučenia, je to ako keď slepý vedie slepého, obaja dopadnú tvrdo na zem.
Ježiš nás kňazov, diakonov a teológov tiež varuje pred tým, aby sme neboli príliš sebaistí, aby sme neboli namyslení na to, čo vieme, aby sme si príliš nezakladali na našom vzdelaní, na našich tituloch. Pretože Ježiš nám dal množstvo informácií o svojom Otcovi, o Božom kráľovstve, On je naším najväčším učiteľom a sprostredkovateľom Božej múdrosti. Všetko, čo vieme, vieme od Neho. On nám dal príklad, ako máme žiť, ako sa máme obetovať za tých, ktorých milujeme. Nikdy sa nemôžeme uspokojiť s tým, čo vieme, ale je potrebné sa neustále vzdelávať. Aj teológia ako veda sa stále vyvíja.
A nakoniec, ak chceme pravoverne ohlasovať evanjelium, dokážeme to len vtedy, ak sa vyhneme a odoláme pokušeniu pokrytectva, dvojtvárnosti. Ak si nedokážeme uvedomiť, že svoj vlastný zrak máme permanentne prekrytý brvnom vlastných slabostí, zlozvykov, hriechov, a ak sa tohto brvna vo vlastnom oku nedokážeme zbaviť, jednoducho nepodarí sa nám osloviť človeka, ktorého trápi nejaká ťažkosť, malá triesočka.
Milí priatelia, tak ako hovorí Pavol, aj my bežme za našim cieľom, evanjelizujme, buďme horliví pri ohlasovaní Ježiša Krista, no v prvom rade nezabúdajme na to, že máme pracovať aj sami na sebe. Len tak budeme pravovernými, len tak sa staneme autentickým svedkami, skutočnými kresťanmi.