Bohatstvo Božieho Slova

Biblické stretnutia v r. 2022-23

11. 11. 2023, sobota

Autor:

Kniha Judita

Základné informácie:

• Kniha Judita je príbehom s jasným didaktickým cieľom; obsahuje rozprávanie o Judite (meno znamená „Židovka“), ktorá porazila mocných židovských nepriateľov svojou krásou, svojou rozumnosťou a svojou rukou, i keď samozrejme hlavná zásluha patrí Bohu – ona sa stala iba jeho nástrojom
• Hlavné postavy: Judita (spomína sa až od 8. kap.), kráľ Nabuchodonozor, vrchný veliteľ Holofernes, veliteľ Betulie Oziáš, Ammončan Achiór
• Kniha rieši základnú otázku: „Kto je skutočný Pán?“ Je to Nabuchodonozor, ako sa domnieval Holofernes, alebo je to Boh Izraela, o čom bola presvedčená Judita? Ďalšia dôležitá otázka: „Ako skutočný Pán postupuje?“ Je to za pomoci obrovskej armády? Odpoveď knihy: „Nie za pomoci armády, ale rukou ženy.“
• využívanie irónie – irónia je kľúčom pre pochopenie knihy: pre Juditu je skutočným kráľom a pánom vždy Boh, no Holofernes to nechápe (treba byť pozorný na možnú dvojznačnosť slov); veľké víťazstvo je dosiahnuté rukou obyčajnej ženy
• Udalosti opísané v knihe sa odohrávajú na zač. 6. st. BC – časť 2,1 uvádza 18. rok vlády Nabuchodonozora, čo by malo zodpovedať roku 587 (rok, v ktorom bol Jeruzalem dobytý); odohrávajú sa v Betulii – mesto však nie je známe a z mimobiblických prameňov nie je známe ani ohrozenie opísané v knihe a ani záchrankyňa Judita
• Pôvod knihy je nejasný – najpravdepodobnejšie vznikla v 2.-1. st. BC v Izraeli
• Kniha sa zachovala v gréčtine; v Kumráne sa neobjavil žiadny fragment tejto knihy; na základe štýlu a určitých výrazov sa však niektorí odborníci domnievajú, že kniha mohla vzniknúť v nejakom semitskom jazyku (aramejskú verziu knihy zmieňuje sv. Hieronym – bola však pôvodná?)
• Historické nezrovnalosti: Nabuchodonozor nikdy nebol asýrskym kráľom; nikdy nesídlil v Ninive (r. 612 bolo zničené); určité miesta knihy (4,3; 5,18-19) predpokladajú, že izraelský národ už bol v zajatí a aj sa z neho vrátil

• Holofernesovo ťaženie proti susedom Izraela (2,14-3,10)
• Reakcia Izraela (4,1-15)
• Achiór prináša Holofernesovi správu o Izraeli (5,1-6,11)
• Achiór prináša správu Izraelu o Holofernesovi (6,12-21)
• Úzkosť Izraela (7,1-5)
• Holofernesov útok na Betuliu (7,6-32)

3.ČASŤ – ZÁCHRANA RUKOU ŽENY 

Predstavenie Judity (8,1-8)

Až tu sa Judita spomína v knihe po prvý krát. Uvádza sa jej rodokmeň (najdlhší rodokmeň ženy v Biblii; bola zo Simeonovho kmeňa), spomína sa jej manžel Manasses a ako sa stala vdovou (dostal úpal pri žatve jačmeňa) a vyzdvihuje sa jej príkladné náboženské správanie (zvlášť pôst). Bola bohatá, pekná a aj veľmi šikovná („všetko spravovala“). Pravdepodobne bola bezdetná. Jej zbraňami pri záchrane svojho národa boli teda bohabojnosť, krása a múdrosť.

 Judita mu však na to povedala, že Boh jej rukou uskutoční čosi, o čom sa bude rozprávať v budúcich generáciách.

Judita sa pohrúžila do veľmi pokornej modlitby. V tejto jej modlitbe sa strieda uvažovanie nad hrozbami Izraelu a vyjadrenie dôvery v Božiu moc:

8 »Pán« je tvoje meno. Ty, večný Bože, rozbi svojou mocou ich silu a zlom svojím hnevom ich vládu! .... 11 Lebo tvoja sila nie je v množstve, ani tvoja vláda sa nezakladá na silákoch. Ty si Boh ponížených, pomoc maličkých, zástanca slabých, ochranca opustených, spasiteľ zúfalých. 12 Áno, áno, Bože môjho otca a Bože Izraelovho dedičstva, Panovník neba i zeme, Stvoriteľ vôd, Kráľ všetkého svojho stvorenstva, vypočuj moju modlitbu! 13 Daj, aby moje úskočné slovo zasadilo ranu a jazvu tým, čo zamýšľajú ukrutnosti proti tvojej zmluve a tvojmu svätému chrámu, vrchu Sion a domu, v ktorom bývajú tvoji synovia. 14 Daj, aby celý tvoj národ a každý kmeň poznal a vedel, že ty si pravý Boh, Boh, ktorý má všetku moc a silu, a že Izraelský národ nemá okrem teba iného obrancu.“

Juditin plán záchrany Izraela 8,9-10,8

Potom sa opisuje jej príprava na svoje poslanie. – upravila, aby vzbudila žiadostivosť v Holofernesovi. Pripravila si aj vlastný pokrm, aby sa u Holofernesa nepoškvrnila pohanskými pokrmami.

Juditino víťazstvo nad Holofernesom (10,9-13,11)

Juditina reč k Holofernesovi (11,5-19) bola plná irónie, lichôtok a klamstiev (v súlade s princípom: vo vojne je všetko dovolené; napr. „Môj pán sa nebude musieť zrieknuť svojich zámerov“– nemyslela v skutočnosti na Holofernesa, ale na Boha.  

Judita mala na uskutočnenie svojho plánu päť dní. Tri dni prebývala v asýrskom tábore, pričom jedla iba zo svojich pokrmov a v noci praktizovala očistné rituály.

Na štvrtý deň sa Holofernes rozhodol Juditu zviesť. Uskutočnil hostinu. Judita prijala jeho pozvanie a ironicky hovorila: „dnes sa mi dostalo väčšej pocty ako kedykoľvek od môjho narodenia“ (12,18).

Holofernes sa pri hostine veľmi opil. Keď ostali sami, v tichosti sa ešte dvakrát pomodlila a odťala Holofernesovi hlavu. Hlavu vzala do už prázdnej kapsy na jedlo a so slúžkou odišla z asýrskeho tábora do Betulie.

   Naplnenie Juditinho plánu záchrany Izraela (13,12-16,20)

Betulčania neverili, že sa vráti a už vôbec nie, že urobí niečo pre ich záchranu. Preto zvelebovali Boha a aj samotnú Juditu.

Juditin plán sa do bodky naplnil. Keď Betulčania ráno vystúpili do boja a Asýrčania zistili čo sa stalo, Asýrske vojsko zachvátil strach a rozutekali sa.

Potom nasledovali oslavy víťazstva Izraela. Judita predniesla svoj chválospev (16,1-17). Opisuje sa v ňom ohrozenie a ako Boh zasiahol rukou ženy. V závere sa vyzdvihuje veľkosť Boha:

Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: Veľký si, Pane, a slávny, obdivuhodne silný a nepremožiteľný. 14 Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia, lebo si povedal a boli, poslal si svojho ducha a povstali a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu. 15 Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú, skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom. Ale voči tým, čo sa ťa boja, si stále milosrdný....

   Záver života Judity (16,21-25)

Judita sa vrátila do Betulie, kde žila ako vdova príkladným a nábožným životom. Napriek ponukám sa už nikdy nevydala. Dožila sa 105 rokov a pochovali ju vedľa jej muža Manassesa. Celý Izrael za ňou smútil sedem dní.

Posolstvo knihy:

• základné teologické posolstvo: Ak sa Izrael chráni hriechu, žiaden národ ho nemôže definitívne poraziť – základný deuteronomistický princíp.
• Izrael vnímal svoje ohrozenie za trest za svoje dávne minulé hriechy. Judita ponúkla iné vysvetlenie: toto ohrozenie je skúškou od Boha. Judita bola preto rázne proti tomu, aby Betulčania zmenili túto situáciu na skúšanie Boha (Oziášom navrhované 5-dňové čakanie, po ktorom mala v prípade pretrvávania stavu nasledovať kapitulácia)
• Judita pevne verila v Božiu zvrchovanosť a spravodlivosť, a takto sa stáva pre Izrael vzorom; v protiklade k tomu je strach a zbabelosť Oziáša a predstavených Betulie.
• Judita je vzorom aj ďalšej čnosti – žila životom nábožnej vdovy (aj napriek svojej kráse); na druhej strane pri svojom skutku využila aj vedomé zvádzanie, lichotenie a klamstvá (oklamala Holofernesa, že Izrael zamýšľa jesť nedovolený pokrm, čím by sa dopustil hriechu, ktorý by viedol k jeho porážke) a ťažko obhájiteľné je aj zabitie bezmocného, opitého Holofernesa (vidieť preto v Judite predobraz P. Márie nie je príliš vhodné).

 

Kniha Ester

Základné informácie:

• Kniha opisuje príbeh, ktorý rozpráva o tom, ako Boh Izraela zachránil svoj národ pred zničením prostredníctvom Ester a Mardocheja, a ktorý zároveň vysvetľuje, prečo židia slávia v mesiaci adar sviatok purím
• Hlavné postavy: Ester, jej strýc Mardochej (Mordochaj), perzský kráľ Asuer/Artaxerxes, hodnostár Aman (Haman)
• dej knihy je veľmi bohatý a charakterizuje ho veľa rôznych náhod: Ester sa stáva kráľovnou zrovna krátko pred ohrozením židov, Mardochej sa iba náhodou dozvedel o sprisahaní proti kráľovi; zrovna deň pred Mardochejovou popravou kráľ nemôže spať a nechá si priniesť zrovna memoáre, v ktorých sa píše o tom, ako Mardochej odhalil sprisahanie... Podľa presvedčenia autora je však za všetkými týmito „náhodami“ Božia prozreteľnosť
• v knihe je prítomný čierny humor a irónia – Aman je obesený na šibenici, ktorú dal pripraviť pre Mardocheja, Aman nevedomky navrhuje bohaté odmeny pre Mardocheja, lebo si myslí, že ide o odmeny pre neho
• opisovaný príbeh sa odohráva na perzskom kráľovskom dvore v Súzach v 5. st. BC
• Pôvod knihy – najpravdepodobnejšie vznikla v 2. pol. 4. st. BC; grécky preklad knihy a dodatky podľa 11,1 vznikol koncom 2. st. BC alebo v 1. pol. 1. st. BC
• Text 1,1-10,3 bol zostavený v hebrejčine a je to protokanonický text; avšak už od najstarších čias bola pre niektorých židov problematická: hebrejská verzia kniha neobsahuje žiadnu explicitnú zmienku o Bohu; Ester trávila istý čas v kráľovskom háreme a potom vstúpila do zmiešaného manželstva s perzským kráľom; v knihe sa nespomína zachovávanie soboty, obriezka ani predpisy o jedlách
• Niektoré z týchto problémov riešil už starobylý grécky prekladateľ knihy: na niektorých miestach doplnil zmienku o Bohu (2,20; 4,8; 6,13) a knihu doplnil o 6 dodatkov – sv. Hieronym ich umiestnil na koniec knihy (10,4-16,24). V týchto dodatkoch sa viac zdôrazňuje úloha Boha a bezúhonnosť Ester. Odborníci sa domnievajú, že texty 13,1-7 a 16,1-24 (kráľovské dekréty) vznikli v gréčtine, ostatné dodatky pravdepodobne vznikli v hebrejčine alebo v aramejčine
• Je to jediná kniha Biblie, z ktorej sa v Kumráne nenašiel žiadny fragment
• Historický problém: opisovaný príbeh nie je potvrdený v žiadnych mimobiblických prameňoch (kráľovná Ester, genocída židov...)
   

 1.ČASŤ – DEJOVÝ RÁMEC UDALOSTÍ (1-2)

Okázalá kráľovská hostina (1,1-8)

Opisovaný príbeh sa odohráva za vlády perzského kráľa Asuera, ktorý je v dejinách známy skôr pod menom Xerxes I. (485-465 BC). Kniha na začiatku opisuje, ako tento kráľ v 3. roku svojej vlády pozval do Súz, vtedajšieho hlavného mesta Perzskej ríše, všetkých veľmožov a popredných mužov svojej obrovskej ríše, aby im v priebehu 180 dní trvajúcej slávnosti ukázal bohatstvo a slávu svojej krajiny. Na záver sa konala sedemdňová okázalá hostina.

Neposlušnosť a odpudenie kráľovnej Vasti (1,9-22)

V tom istom čase aj jeho manželka Vasti usporiadala hostinu pre významné ženy. Na konci siedmich dní hodovania dal Asuer predviesť svoju manželku hosťom, no ona prísť odmietla. Nahnevaný Asuer ju preto zapudil a aby sa nič podobné už neopakovalo, vydal nariadenie, že: „mužovia majú prvenstvo a vládu vo svojich domácnostiach“ (1,22).

Ester kráľovnou (2,1-18)

Kráľ si potom (v 7. roku jeho panovania ) vzal za manželku Ester (iným menom Edisa).

Mardochejom odhalené sprisahanie proti kráľovi (2,19-23)

Mardochej bol starostlivý a často za Ester chodieval. Takto sa náhodou dozvedel, že dvaja kráľovskí komorníci sa chystajú zavraždiť kráľa, a ihneď to prostredníctvom Esteroznámil kráľovi. Kráľ nechal Mardochejov skutok zaznamenať do letopisov.
 

2.ČASŤ – OHROZENIE ŽIDOV (3-5)

Konflikt medzi Amanom a Mardochejom (3,1-6 )

Asuer udelil výsadné postavenie nad všetkými ostatnými kniežatami Amanovi/Hamanovi. Všetci sa preto na kráľov rozkaz začali pred ním klaňať, no Mardochej to ako pravoverný Žid odmietal. Mardocheja udali a Aman sa veľmi rozhneval. Ako výraz pomsty sa rozhodol vyhubiť celý židovský národ.

Dekrét o záhube židov (3,7-15)

Za pomoci lósu (hebr. pur → sviatok purím) Aman rozhodol o termíne vyhubenia Židov - v 13. deň 12. mesiaca adar. Potom presvedčil Asuera, aby jeho rozhodnutie schválil, a bol pod menom kráľa vydaný dekrét pre všetky národy o vyhubení všetkých Židov a skonfiškovaní ich majetkov.

Mardochejov plán záchrany (4,1-17)

Mardochej vyzval Ester, aby sa u kráľa prihovorila za svoj ľud. Najprv sa vyhovárala, no nakoniec súhlasila a požiadala, aby sa židia za ňu 3 dni a noci modlili a postili sa.

Esterino predstúpenie pred kráľa (5,1-8)

Po troch dňoch modlitby Ester predstúpila pred kráľa a požiadala ho, aby prišiel spolu s Amanom na hostinu, ktorú pripravila. Na hostine jej rozjarený kráľ ponúkol hoci aj polovicu kráľovstva. Ona však kráľa požiadala, aby aj nasledujúci deň prišiel spolu s Amanom na hostinu a potom svoju žiadosť predostrie.

Šibenica pre Mardocheja (5,9-14)

Po návrate  z hostiny sa Aman pred svojou ženou Zares vychvaľoval priazňou, ktorú mu prejavila Ester (irónia) a ďalšími svojimi úspechmi. Stále ho však veľmi hneval Mardochej. A vtedy mu žena a ostatní priatelia poradili, aby postavil pre Mardocheja šibenicu.
 

3.ČASŤ – ZÁCHRANA ŽIDOV (6-9)

Kráľovo vyznačenie Mardocheja (6,1-14)

V tú noc kráľ nemohol spať, a tak si nechal priniesť knihy. V nich sa dočítal aj o Mardochejovom skutku. Ráno sa dozvedel, že Mardochej za to žiadnu odmenu nedostal. Medzitým prišiel Aman požiadať o dovolenie obesiť Mardocheja. Kráľ využil jeho prítomnosť a poradil sa s ním, akým spôsobom treba niekoho vyznamenať. Keďže si Aman myslel, že reč je o ňom samom, navrhoval iba tie najvyššie pocty.

No kráľ potom poveril práve jeho, aby tieto pocty prejavil on práve Mardochejovi. Aman musel poslúchnuť.

Amanova smrť (7,1-10)

Na ďalšej hostine Ester predostrela kráľovi svoju žiadosť, aby zrušil dekrét proti jej národu. Kráľ sa takto dozvedel o Amanových zločinných plánoch a veľmi sa nahneval. Aman sa pokúsil nájsť milosť aspoň u Ester, no kráľ sa ešte väčšmi nahneval a rozkázal ho obesiť na šibenici, ktorú on sám pripravil Mardochejovi.

Nový kráľov dekrét a radosť židov (8,1-17)

Ester získala Amanov dom a Mardochej Amanov úrad. Ester požiadala kráľa Asuera o vydanie nového dekrétu. Dekrét umožňoval židom pomstiť sa v deň určený na ich vyhubenie svojim nepriateľom. Židia sa veľmi radovali, ba dokonca mnohí nežidia prestupovali k židovskému náboženstvu.

Pomsta židov na nepriateľoch (9,1-17)

13. dňa mesiaca adar a nasledujúcich dňoch židia vykonali svoju pomstu. Celkovo bolo v krajine zabitých 75.000 mužov. Majetku svojich nepriateľov sa však nedotkli.

Ustanovenie a slávenie sviatku purím (9,18-32)

14. a 15. deň mesiaca adar ustanovili židia za sviatočný. Mardochej dekrétom nariadil všetkým židom, žijúcim v celej Perzskej ríši, aby tieto dni boli dňami hodovania a radosti a aby sa delili aj s chudobnými.
 

ZÁVER HEBREJSKÉHO TEXTU – POCTA MARDOCHEJOVI (10,1-3)

Kniha končí zmienkou o jednak o dani, ktorú kráľ Asuer uvalil na celú krajinu a na všetky morské ostrovy, čím sa vyjadruje pevné postavenie kráľa Asuera, a jednak o kráľovských záznamoch, v ktorých sa hovorí o vysokom postavení, ale zároveň aj o obľúbenosti Mardocheja u židov.

DEUTEROKANONICKÉ DODATKY

I.   10,4-13 Interpretácia Mardochejovho sna

Jednotlivé deuterokanonické dodatky väčšinou dopĺňajú dej a mali by mať svoje miesto niekde uprostred knihy. Tento dodatok 10,4-13 sa však vo všeobecnosti pokladá za samotný záver knihy. Hovorí o sne, ktorý mal už predtým Mardochej a ktorý tak dokazuje, že všetky veci, opísané v knihe, sa stali Božím riadením. Mardochej vo svojom sne videl malý prameň, z ktorého sa postupne stala rieka, ktorá sa až rozvodnila – bol to symbol Ester. Ďalej videl dvoch drakov, ktorí symbolizovali jeho – Mardocheja a Amana. Videl tiež zhromaždené národy, ktoré chceli zničiť spravodlivý národ – Izrael. Ten však volal k Pánovi a On ho zachránil – tým, že svojou prozreteľnosťou pôsobil na dva lósy, ktoré mali rozhodnúť o osude Božieho národa a ostatných národov. Ide tu vlastne o prvú zmienku o Pánovi/Bohu v tejto knihe. Text sa končí zopakovanou výzvou sláviť sviatok purím.

  11,1 Preklad knihy do gréčtiny

Tento verš vysvetľuje, kedy a za akých okolností vznikol grécky preklad knihy. Uvedený časový údaj – 4. rok panovania Ptolomeja a Kleopatry – nie je však jednoznačný, nakoľko boli až tri vládnuce dvojice s týmito menami. Najpravdepodobnejší je rok 114 BC, ale nemožno úplne vylúčiť ani ďalšie dve možnosti: roky 77 BC alebo 48 BC. Knihu Ester preložil do gréčtiny Lyzimach v Jeruzaleme a do Egypta ju priniesol kňaz Dozitej so synom Ptolomejom.

II.   11,2-12,6 Opis Mardochejovho sna a sprisahania proti kráľovi

V úvode  (vv. 2-4) je Mardochej bližšie predstavený – bol z Benjamínovho kmeňa, spolu s kráľom Jechoniášom (rok 597 BC) bol deportovaný do mesta Súzy a tam bol jedným z popredných služobníkov na kráľovskom dvore. Kráľ, za ktorého sa príbeh odohráva, je Artaxerxes. Vo vv. 5-12 je opísaný Mardochejov sen: Za mocného hromobitia a zemetrasenia sa objavili dva veľké draky, pripravené bojovať proti sebe. Vtedy vznikla vzbura medzi všetkými národmi a chceli bojovať proti národu spravodlivých. Vystrašený národ volal úpenlivo k Bohu a odpoveďou Boha na ich modlitby bol malý prameň, z ktorého sa stala rozvodňujúca sa mohutná rieka. Keď vyšlo slnko, pokorení boli povýšení a „v hodnosti postavení“ boli pohltení. Mardochej však svoj sen sprvu nepochopil.

Vv. 12,1-6, rovnako ako 2,19-23, opisujú, ako Mardochej odhalil sprisahanie proti kráľovi (tu Artaxerxes). Medzi oboma textami sú však aj isté rozdiely: v tomto texte nie Ester, ale sám Mardochej podáva kráľovi správu o sprisahaní; Mardochej dostal za svoj skutok hneď svoju odmenu (porov. 6,1-14); Aman chcel na Mardochejovi a celom židovskom národe pomstiť smrť komorníkov Bagata a Tara.

III.   13,1-7 Artaxerxov dekrét proti Židom

Tento dodatok obsahuje plný text dekrétu proti Židom, ktorý bol v 3,12-14 iba opísaný. Dekrét je adresovaný 127 správcom krajín a vojvodcom. Dôvodom tohto dekrétu je pokoj celej ríše a je teda prejavom kráľovej starostlivosti. Text vyzdvihuje Amana (keďže ho napísal sám Aman v kráľovom mene, ide o samochválu). Židia sú opísaní ako „roztrúsený nepriateľský ľud, ktorý sa drží iných zákonov..., opovrhuje kráľovskými nariadeniami... a ruší pokoj a svornosť nám podrobených krajín“ (13,4-5). Dekrét teda nariaďuje, aby všetci Židia – muži, ženy i deti – boli bez milosti v určený deň (14. deň mesiaca adar, nie 13. deň, ako je to v 3,13) vyhubení

IV.   13,8-14,19 Mardochejova a Esterina modlitba

13,9-17 približuje Mardochejovu modlitbu. Mardochej sa tu modlí k Pánovi nad všetkým. Vysvetľuje, prečo odmietol prejaviť úctu Amanovi – nebolo to z pýchy ani z ctibažnosti, ale práve z úcty k jedinému Bohu. Mardochej pripomína Božiu lásku voči patriarchom a Božie konanie v prospech svojho ľudu pri vyslobodení z Egypta, a preto žiada, aby bol Boh aj naďalej milostivý voči svojmu národu, ktorý ho potom bude aj naďalej chváliť. K tejto jeho modlitbe sa pripojil aj celý národ.

14. kapitola približuje Esterinu modlitbu. Bola to tiež modlitba vyjadrená v pokornom duchu (smútočný odev, popol, pôst, vytrhané vlasy). Text modlitby približujú verše 3-19. V tejto svojej modlitbe Ester vyznáva Boha ako jediného kráľa a jediného pomocníka. Tiež pripomína, že Boh si vyvolil izraelský národ za svoje „večné dedičstvo“. Prítomné utrpenie Ester pripisuje hriechom Izraela, zvlášť hriechu modloslužby, no poukazuje aj na skutočnosť, že prípadné potrestanie Izraela by v konečnom dôsledku slúžilo k ešte väčšiemu rozšíreniu modloslužby. Preto sa s veľkou dôverou utieka k Bohu, ktorý je jej jediným pomocníkom. Vo vv. 15-18 sa bráni pred možnou výčitkou, že sa stala manželkou pohanského kráľa a užívala si všetok s tým spojený luxus – ten jej v skutočnosti neprinášal žiadnu radosť. Boh je jej jediná nádej.

V.   15,1-16 Esterino predstúpenie pred kráľa

Tento dodatok rozvíja stručný opis Esterinho predstúpenia pred kráľa z 5,1-2. Cieľom tohto dodatku je zvýrazniť jej pocity vo vzťahu k svojmu ľudu. Na popud Mardocheja po troch dňoch úpenlivých modlitieb predstúpila v plnej svojej kráse pred kráľa. Keď však zahliadla hrozivý výraz kráľovej tváre, premohol ju strach a omdlela. Vtedy Boh podnietil kráľa k prívetivosti, s nežnosťou ju vzal do náručia a ubezpečil ju, že sa jej nič nestalo. Ester však s veľkého citového vypätia opäť omdlela, čo kráľa a jeho služobníctvo veľmi vystrašilo.

VI.   16,1-24 Druhý Artaxerxov dekrét

Obsahom tohto dodatku je iba plný text druhého kráľovho dekrétu, ktorým povoľuje Židom držať sa svojich zákonov a brániť sa, ba dokonca aj v deň určený na ich vyhubenie bojovať proti svojim nepriateľom (porov. 8,9). Opäť je dekrét adresovaný 127 správcom krajín a vojvodcom. Vo vv. 2-9 sa kráľ sťažuje na ľudí ako Aman, ktorí zneužívajú dobrotu vládcov a svoje postavenie. To je aj dôvodom, prečo sa niekedy objavujú protichodné rozhodnutia kráľov. Vo vv. 10-14 rozoberá explicitne prípad Amana. Dokonca sa uvádza, že bol pôvodom Macedónčan a vyšlo najavo, že jeho cieľom bolo uskutočniť sprisahanie proti Perzskej ríši. Naproti tomu sa vyzdvihuje vernosť a dobrota Mardocheja. Vo vv. 15-18 kráľ pokračuje chválou na adresu židovského národa, zvlášť jeho spravodlivých zákonov. Z tohto dôvodu sa platnosť predchádzajúceho dekrétu ruší. Vo vv. 19-24 kráľ povoľuje židom žiť podľa ich vlastných zákonov, brániť sa pred útokmi zo strany ich nepriateľov a v deň určený na ich vyhubenie uskutočniť svoju pomstu. Slávnosť sviatku purím sa má stať slávnosťou všetkých obyvateľov Perzskej ríše.

Posolstvo knihy:

• Kniha je pre každého povzbudením, že ani v kritických životných situáciách sa človek nemá poddávať beznádeji a zúfalstvu, ale podľa príkladu Mardocheja a Ester treba v dôvere vo vyššiu Moc konať s odvahou
• Postoj Mardocheja (odmietnutie klaňať sa Amanovi) je povzbudením k vernosti svojim náboženským zásadám
• Pre židov je táto kniha základom pre slávenie sviatku purím (je jednou z „megilót“) – sviatok spojený s hodovaním, výmenou darčekov, rozdávaním milodarov chudobným a karnevalovými maskami
• V gréckom preklade knihy a v dodatkoch sa implicitná teológia mení na explicitnú a Ester zdôrazňuje svoju vernosť židovským predpisom („nenávidím slávu bezbožníkov a oškliví sa mi lôžko ľudí bez obriezky aj každého cudzinca... nejedla som pri Amanovom stole, ani s kráľom hodovať nemala som záľubu, ani som nepila z obetného vína“, 14,15.17). Otázkou však je, či to bolo nevyhnutné – rozumný čitateľ vie objaviť pôsobenie Boha aj za implicitnými zmienkami a nepotrebuje tiež presviedčanie o bezúhonnosti druhých ľudí
• Na druhej strane tieto dodatky majú svoj význam: z knihy Ester sa stáva explicitne náboženská kniha, veľmi cenné sú tam prítomné modlitby:

8 Mardochej sa rozpamätal na všetky Pánove diela a začal sa modliť k Pánovi: 9 „Pane, Pán a všemohúci Kráľ, tvojej moci podlieha všetko a niet toho, kto by mohol odolať tvojej vôli, ak si zaumieniš zachrániť Izrael. 10 Ty si stvoril nebo i zem a všetko, čo zahrnuje obvod neba. 11 Ty si Pánom nad všetkými a niet toho, kto by odolal tvojej velebnosti. 12 Ty poznáš všetko, a tak vieš, že som to neurobil z pýchy, ani aby som potupil iných, ani z ctibažnosti, keď som odoprel klaňať sa pyšnému Amanovi. 13 Lebo s radosťou by som pobozkal aj šľapaje jeho nôh, aby som zachránil Izrael. 14 Ale bál som sa mu klaňať, aby som tak nepreniesol úctu, ktorá patrí iba môjmu Bohu, na človeka, a tak som sa nechcel klaňať nikomu inému okrem svojho Boha. 15 A teraz, Pane, Kráľu, Abrahámov Bože, zmiluj sa nad svojím ľudom, lebo naši nepriatelia nás chcú zničiť a chcú úplne vyhubiť tvoje dedičstvo. 16 Nepohŕdaj svojím dedičným podielom, ktorý si si vykúpil z Egypta. 17 Vypočuj moju prosbu! Buď milostivý svojmu dedičstvu a podielu! Obráť náš zármutok na radosť, aby sme ostali nažive a zvelebovali tvoje meno, Pane; nedovoľ umlčať ústa, ktoré ti spievajú na chválu.“

  (13,8-17)

::::Verzia pre tlač::::

Klikanosť článku: 106 x