Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
Prvý piatok, júl 2009
3. 7. 2009, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Dnes sa poslednýkrát na prvý piatok venujeme meditácii podľa knižky amerického autora: Linus Mundy, Bůh není samotář/ Duchovní obnova se sv. Benediktem a sv. Bernardem (Nakladatelství Paulínky, Praha 2006). Autor si v tejto knihe kladie otázku: Čo znamená byť kresťanom a odpoveď si dáva prostredníctvom duchovnej skúsenosti dvoch veľkých osobností: Sv. Benedikta (+547) a sv. Bernarda (+1153). Dnes budeme meditovať o siedmej téme z jeho knihy, ktorou je stálosť a vernosť.
(Úvodná modlitba podľa: L. Mundy, Boh nie je samotár, 109.)
Pane, viem, že povedať tebe áno,
znamená povedať nie mnohým ľuďom
a miestam i veciam, ktoré nie sú tebou.
Posilňuj moje predsavzatie povedať svoje áno,
a premeniť toto slovo v čin.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
L. Mundy, Bůh není samotář (výber zo strán: 107-115).
Siedma kapitola sa nazýva: Sľub zostať verný (stálosť). Príkladom stálosti je modlitba žalmov v kláštore. Žalmy nepoznajú modernú uponáhľanosť. Čo môže znamenať výzva k stálosti, zotrvaniu v niečom stálom, dnes pre nás, čo sa tak často ponáhľame (sme naháňaní)?
Byť Bohu k dispozícii: „Ty, Pane, vieš, kde ma nájdeš. Tu som a som Ti k dispozícii.“
Stálosť a vernosť súvisí s prvým Božím prikázaním – komu sa klaniame...
Mať domov, pevný základ, kam sa možno vrátiť, ktorý nám pomáha zostať vernými v meniacom sa svete. Tiež stálosť k miestu a ľuďom; dôležitosť vzťahov a vernosť vzťahom...
Absolútna stálosť značí byť zakorenený v Božej láske. Sv. Bernard: „Láska nepotrebuje nijakú príčinu, ani si nežiada nejaké plody. Má zmysel sama v sebe.“
Snívajme o zmene, ale kvitnime tam, kde nás Boh zasadil...
Benediktínske zásady sú stabilné a súčasne pružné ako dom, ktorý sa nezrúti pri zemetrasení; dôležitá je otvorenosť pri výklade evanjelia i rehoľných pravidiel.
Vlastná aplikácia – 1. vytvoriť si doma pekný priestor a čas pre modlitbu; 2. Mať malú komunitu blízkych a s nimi sa modliť žalmy (rodina, priatelia); 3. Spievať si žalmy večer (tzv. kompletórium) ; 4. Zachovať si až do staroby ochotu bojovať, aby sme vyžarovali Kristovu lásku, a mať túžbu po obrátení srdca.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Kde máme svoje tiché miesto, miesto oddychu a modlitby? Alebo sa len prehrabujeme v množstve náhlych a niekedy aj zbytočných vecí a programov?
Nenaháňame sa za falošnými bohmi, za falošnými ideálmi? Ktoré sú to: bôžik majetku, úspechu, uznania od iných, zábavy?
Túžime po vernosti a stálosti? Stálosť bude v tom, po čom túžime a čomu dôverujeme – je to v našom prípade naozaj to pravé?
7. Záverečná modlitba
Láskavý Bože, naša dnešná prosba znie: Nech zostanem verný!
To stačí, iné netreba.
Pomôž nám hľadať predovšetkým teba a tvoju vôľu.
Pomôž nám rozoznať falošných bohov, ktoré pred nás kladie spoločnosť,
takže občas uctievame len samých seba.
Pane, nech oslavujeme len teba, teba samého
vo všetkých našich veciach a podujatiach.
Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.