Farnosť Devínska Nová Ves
» články » detail článku
Poklona a meditácia za obnovu cirkvi
Prvý piatok, august 2009
7. 8. 2009, piatok
Autor: Karol Moravčík
1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo
2. Úvodné slovo na kľačadle a úvodná modlitba
Dnes pri našej meditácii použijeme knihu Michaela Paula Gallaghera: Slobodní veriť (Dobrá kniha Trnava 2002). Jeho knižka je o tom, ako prísť v dnešných časoch k viere, ako byť naozaj veriaci. Autor v úvode píše: „Príčinou problému s vierou býva častejšie zablokované srdce než zablokovaná myseľ...“ M. Gallagher sa snaží ukázať, že človek sa potrebuje oslobodiť, lebo nás zväzuje množstvo okolností zvonka i zvnútra, zvlášť naše hádavé, povrchné „ja“. Autor pripomína, že nemôžeme rozprávať o Bohu, ak sa nerozprávame o sebe.
Úvodná modlitba (Podľa: Jean Vanier, in: Slobodní veriť, 8.)
Pane, chcem teraz premýšľať a modliť sa pokojne.
Chcem rozpoznať v každom období môjho života
svoju vlastnú cestu.
Verím, že na začiatku i na konci tejto mojej cesty si ty,
ktorý ma nežne a vrúcne miluješ,
ktorý túžiš sňať z mojich pliec bremeno viny
a vedieš ma k väčšej slobode a k plnosti lásky.
Amen.
3. Chvíľa ticha
4. Meditácia (posadíme sa)
M. P. Gallagher, Slobodní veriť (výber zo strán: 23-41).
M. P. Galalgher píše, že v celom našom živote vládne nesloboda až do chvíle, keď sa rozhodneme hľadať oslobodenie – keď zatúžime ujsť z väzenia. Žijeme v štvorakom svete: svet vlastného ja; sociálny a kultúrny svet; svet našich otázok; svet náboženských predstáv. Tieto svety nás obohacujú, ale aj väznia. Aby sme našli Boha, musíme sa vyslobodiť z toho, čo je v týchto svetoch pokrútené a zväzujúce.
Prvé oslobodenie sa má uskutočniť zo sveta falošného „ja“ k pravdivému „ja“. Príklad: Iňigo z Loyoly. Po svojom zranení začal počas liečby (kvôli tomu, aby zahnal dlhú chvíľu) čítať ľúbostné romány a príbehy o svätých. Cez svoju predstavivosť si vytvoril akési vlastné kino – zaoberal sa tým, čo čítal; buď predstavami o ľúbostných vzťahoch alebo životom svätých.
Po vytriezvení z týchto predstáv si všimol, že po príbehoch z ľahkého života sa cíti prázdny a nespokojný, ale po nábožných predstavách cíti pokoj a radosť (... s údivom som sa nad tým pozastavil). Iňigo objavil princíp „rozoznávania duchov“.
Každým človekom zmietajú rôzne nálady a ich kontrast; každý deň sme pod vplyvom rôznych nálad, ktoré nie sú náhodné. Uvedomenie si kontrastu našich nálad je prvým krokom k oslobodeniu. Nikdy sa však nerozhodujme, keď sme „dole“. Práve k viere sa môžeme rozhodnúť len vtedy, ak viac ako o Bohu začneme uvažovať o sebe a kontraste nášho falošného a pravdivého „ja“.
Východiskom je vždy zdravá nespokojnosť s doterajším stavom. Musí sa stať niečo, čo nami otrasie (bolestná alebo radostná udalosť). Veľmi dôležité sú stretnutia s inými – ako „možnosť nahliadnuť do duše iných, aby som získal možnosť oslobodiť sa pre skúsenosť vlastnej duše“.
Potreba zastaviť sa (využime i skúsenosti spirituality Východu – dýchanie bránicou, pozornosť voči vdychom a výdychom, pozornosť voči vlastnému telu, nepreceňovať myseľ). Stíšenie však potrebuje trpezlivosť a čas (10-15 min)! Až potom môžeme prejsť do modlitby.
Sústredenie sa na jeden bod, neodbiehanie do minulosti ani budúcnosti... Pri tom všetkom nám pomáhajú alebo rozptyľujú nás telesné zmysly, slová, city a predstavy. Dôležité je preto rozhodnutie, že chceme naozaj dosiahnuť vedomie pokoja a jednoty.
5. Chvíľa ticha
6. Otázky:
Kde som doteraz hľadal to, čo je naozaj dôležité? Kde som hľadal Boha? Mimo môjho reálneho života a života iných ľudí, alebo v sebe a ľuďoch?
Všímam si záblesky nádeje a vzkriesenia, ktoré sa mi ponúkajú cez zážitky môjho života a menia moje smútky a bolesti na pokoj?
Uvedomujem si, že naozaj sa potrebujem od mnohého oslobodiť (nie od svojho tela, ale od toho, keď ma telo zväzuje)?
Všímam si skúsenosť rôznych nálad, nasmerovaní a rozlišovania duchov?
Usilujem sa pred samotnou modlitbou o stíšenie a sústredenosť?
7. Záverečná modlitba (Voľne podľa: Slobodní veriť, 22.)
Bože, tak ľahko upadám do pochybností a znechutenia.
Strácam vieru v to, na čo som sa odhodlal.
Pomôž mi vždy znova vyjsť z väzenia mojich pochybností,
aby som zápasil o slobodu, hľadal pravdu
a presvedčil sa, že som zakorenený v láske.
Amen.
8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň
Pane Ježišu, vo vznešenej Oltárnej Sviatosti zanechal si nám pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania; prosíme ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo tvojho tela a krvi s takou vierou a láskou, aby sme vždy pociťovali účinky tvojho vykupiteľského diela. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Alebo:
Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.