» články » detail článku

Homília - Nový rok

Gal 4, 4-7 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

1.1.2010, piatok

Autor: Karol Moravčík


Na prvý deň nového roka sme si vypočuli pozdrav a myšlienky hlavného predstaviteľa cirkvi v Bratislave, pána arcibiskupa Zvolenského. Pripomenul dar slobody, za ktorú môžeme byť vďační už 20-ty rok, ale aj povinnosť učiť sa slobode. Rôznych sklamaní a kritických rečí (aj oprávnených) je stále dosť, ale ako píše páter Srholec vo svojom vianočnom liste, nikto dnes nezatvára do väzenia čestných ľudí a nekope im do dverí (a do nich), ak si na Vianoce tíško spievajú „Tichú noc“. Jednoducho žijeme život „o inom“, v iných súradniciach. Avšak povinnosť pýtať sa ako žiť a ako poznané v živote uplatňovať zostáva natrvalo.

Kresťania na Slovensku si z minulosti nesú malú schopnosť rozlíšenia, o čo bojovať a o čo nie. Niečo sa zdá byť protikresťanské, tak proti tomu vyskočíme, ale iné – práve tak nekresťanské, neľudské a nekultúrne si nevšímame. Nadávame na bývalých komunistov vo funkciách (a veľmi často si to zaslúžia), ale na druhej strane sme napr. v Bratislave za 20 rokov slobody nechali zničiť množstvo parkov, ihrísk a kultúrnych pamiatok a dovolili sme zastavať mnohé dobré miesta nášho hlavného mesta vyslovene zlými stavbami, pričom v našom hlavnom meste boli za tie roky pri kormidle najmä ľudia hlásiaci sa ku kresťanskej viere. Teraz viaceré kresťanské organizácie protestujú proti výstavbe akéhosi „Las Vegas“ v Bratislave. Zaiste, aj ja som proti, len ma mrzí, že sme mlčali pri ničení nášho hlavného mesta doteraz.

Vôbec od politikov pri moci mnohí naši kresťania čakajú priveľa. Pán arcibiskup sa mi tiež zdal mierne optimistický voči politikom, čo v parlamente hlasovali za úctu voči krížu, ale možno nepostrehol, že ich to k ničomu nezaväzuje. Vo všeobecnosti zakazovanie akýchkoľvek náboženských symbolov vo verejnom priestore je nesprávne, ale treba rozlišovať – kedy náboženský symbol ľudí spája a kedy ľudí odcudzuje. (Napokon, aj v mene kríža sa v dejinách nerobilo iba dobro.) V každom prípade by sme svoje nádeje mali spájať s politikmi len minimálne; omnoho dôležitejšie je vytvárať také názorové a praktické prostredie, ktoré politikom (a nielen im) nedovolí správať sa nečestne, ale naopak, bude ich motivovať slúžiť. Úlohou cirkvi má byť napokon i výchova dospelých veriacich ľudí, ktorí preberú zodpovednosť za svoju cirkev i za občiansku spoločnosť, a nie hľadanie politikov, ktorí budú rečami na kresťanskej strane.

Apoštol Pavol to pomenoval presne: Je tu čas, aby sme sa prestali správať ako pod Zákonom, teda ako ľudia zviazaní a zakomplexovaní, a začali sa správať ako slobodní synovia a dcéry Božie. Veď Boh nám dal do srdca Ducha svojho Syna, ktorý v nás volá k Bohu: Abba, Otecko! Prajem nám všetkým, aby sme v novom roku počúvali tohto Ducha v nás a stali sa podobnejšími nášmu bratovi Ježišovi v osobnom i verejnom živote!


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 13 x