» články » detail článku

Homília - 26. nedeľa cez rok (C)

1 Tim 6,11-16 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

26.9.2010, nedeľa

Autor: Karol Moravčík


O dva týždne príde do našej farnosti biskup; budeme sláviť birmovku. Kedysi bola pre ľudí návšteva biskupa veľkou spoločenskou udalosťou. Keď mal prísť biskup do nejakej obce, vítal ho na hranici chotára starosta so zástupom ľudí, aby ho potom za vyzváňania zvonov doviezli v ozdobenom aute do kostola. Neskôr sa situácia zmenila, v politike páni zostali, ale cirkevní páni sú čoraz menej zaujímaví. Biskupi sa stratili z verejného života, v televízii ich vidíme len pri prenose z nejakej púte a v správach sa objavia len vtedy, keď idú politických pánov o niečo prosiť. Aby biskup birmoval, stačí, že je biskupom, ale aby pre ľudí aj niečo znamenal, musí dať svojmu povolaniu ešte iný význam, ako je len samotný úradný výkon funkcie.

Napomenutím, aký má byť biskup, predstaviteľ cirkevnej obce, končí Prvý list apoštola Pavla Timotejovi. Ako som spomenul pred týždňom, v Liste Timotejovi nejde priamo o slová apoštola Pavla, ale o list z konca 1. stor. po Kr., v ktorom sa neznámy autor len odvoláva na autoritu apoštola Pavla a snaží sa povedať cirkvi, ako sa má zariadiť a fungovať v novej dobe. Kresťania v nových pomeroch na konci prvého storočia nášho letopočtu už nemohli žiť z prvotného nadšenia, o to viac sa stalo dôležitým, kto bude ich hovorcom či predstaviteľom. Inak povedané, kto bude vedieť pomenovať problémy, kto ukáže cesty k riešeniu a udrží jednotu spoločenstva.

Z Listu Timotejovi sme počuli, že predstaviteľ cirkvi má mať niekoľko čností – konkrétne sa spomenuli spravodlivosť, zbožnosť, viera, láska, trpezlivosť a miernosť. Samotné mená týchto čností nám veľa nepovedia, zo súvislostí však vieme, že napr. spravodlivosťou sa myslelo, že biskup sa dokáže postarať o potreby ľudí v obci (duchovné i sociálne), a zbožnosťou sa myslelo, že pravidlá spolužitia v cirkvi nebudú sa určovať nenábožne, len právnicky, ale budú vychádzať z modlitby ako odpovede človeka Bohu. Podľa biblistov úryvok zo 6. kapitoly Listu Timotejovi pochádza z obradu starokresťanskej vysviacky na kňaza a biskupa. Biskup dostával poverenie starať sa o náuku (správny život), pričom sa zdôraznilo, že sa mu to nariaďuje pred Bohom a pred Kristom Ježišom, aby bol zodpovedný za cirkev až do príchodu Ježiša Krista.

Čo nám naznačuje takéto nariadenie z viery? Vieme, že najčastejšou kritikou cirkvi je obvinenie, že predstavitelia cirkvi (biskupi, kňazi) nevnímajú dostatočne potreby ľudí a že sa tvária, akoby sedeli na stoličke Pána Boha. Práve preto staré kresťanské nariadenie každému biskupovi zdôrazňovalo: Nesedíš na Božom mieste, ale stojíš pred Bohom, jemu sa zodpovedáš! Jeho máš počúvať a pred ním spoznávať, čo potrebujú tebe zverení ľudia. Tvoje rozhodnutia nemajú pochádzať z ľudských zákonov, a už vôbec nie z moci, ale z modlitby. V nej spoznávaj svoje rozhodnutia, aby si nimi odpovedal Bohu. Nakoľko sa týkajú aj nás tieto napomenutia biskupom z konca 1. stor. nášho letopočtu? Možno sa to nezdá, ale sú to napomenutia aj pre nás. Napokon, aj biskupov a kňazov máme takých, akí sme my a aké sú naše cirkevné spoločenstvá. Ak sú suché a bez vzťahov, biskupi a kňazi sú úradníci. Ak berieme náboženstvo len na ozdobu a občasnú parádu, biskupi a kňazi sú herci. Ak sme si z cirkvi „pre všetkých“ urobili len kamarátsky krúžok, biskupi a kňazi sú lobisti našich záujmov. A ak sme každý sám so svojou vierou, nečudujme sa, že aj biskupi a kňazi budú vyznievať ako izolovaní čudáci. Počas prípravy na birmovku sme sa snažili mladým priateľom ukázať, aké miesto majú v našej cirkvi aj biskupi a kňazi a aké miesto máme my. Kedysi sa to kreslilo ako pyramída, kde dolu, na základni, bolo mnoho obyčajných ľudí, vyššie boli kňazi, ešte vyššie biskupi a na samom vrchole pápež. Taká predstava mala svoje dôsledky: Čím vyššie, tým osamelejšie, čím nižšie, tým nezodpovednejšie... Dnes kreslíme cirkev ako rybársku sieť. V strede tej siete je Ježiš. Každý z nás má k nemu rovnako blízko. Ani pápež nie je bližšie. Biskupi a kňazi sú v sieti znázornení ako uzly, pevné body, v ktorých sa zbiehajú naše prepojenia. Nie sú nad nami, majú byť s nami – len tak môžu prepájať a motivovať.

Takýmito pevnými uzlami, spojivami, sú aj všetci tí, čo v našej farnosti ľuďom slúžia, ľudí prepájajú a povzbudzujú k dobrému v mene Ježiša Krista. Takýmito pevnými spájajúcimi ľuďmi majú sa stať aj naši mladí kresťania – preto napokon idú na birmovku. Ak tomu porozumieme, prestaneme si aj na Slovensku myslieť, že „komu dal Pán Boh úrad, tomu dal aj rozum“, a začneme si myslieť presne opačne: Komu dal Pán Boh rozum, a nielen ten, ale aj (ako sme počuli z Listu Timotejovi) „spravodlivosť, zbožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť a miernosť“, tomu nech dá aj úrad čiže zodpovednosť. Zaželajme si všetci, aby sme tieto Božie zámery naozaj pochopili a podľa svojich možností aj uskutočnili.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 407 x


Top