» články » detail článku

Vianoce vo dne

Tit 3, 4-7 (--> kliknite pre zobrazenie evanjelia)

25.12.2010, sobota

Autor: Karol Moravčík


Premýšľam po tieto dni, čo robí sviatky sviatkami, čo činí Vianoce Vianocami. Veľké udalosti obyčajne prichodia postupne, len Vianoce akosi odrazu. Ešte predvčerom bol všedný deň, ľudia boli v práci, cestovali hore-dolu, ale včera večer sme už slávili Vianoce a dnes väčšina ľudí sviatočne oddychuje. Prečo tak odrazu? Jednoducho sme sa takto dohodli, že dnes máme svoje Vianoce?

Vianoce nie sú nič prirodzené, sú udalosťou, ktorá sa neviaže na vypočítateľný prírodný cyklus, ale na nevypočítateľné dejiny. Niektorí ateisti nám nezabudnú pripomenúť, že Vianoce vlastne kresťania ukradli, lebo po tieto dni sa kedysi slávil zimný slnovrat a v Ríme bol sviatok „Natale solis invicti“ čiže „Narodenie neporaziteľného slnka“. Kresťania tento sviatok nielenže ukradli, ale priam to „neporaziteľné“ slnečné božstvo vedome porazili tým, ktorého prorok nazval „Slnkom spravodlivosti“ (Mal 3,20) a apoštol Ján „Svetlom sveta“ (Jn 8,12). Kto chce, nech to kresťanom vyčíta. Jednoducho sme sa dohodli, že na Vianoce budeme oslavovať nie prírodné Slnko, ale Ježiša ako svoje svetlo, svoj orientačný bod, svoj hlavný zdroj života.

Dohodli sme sa na základe skúsenosti s týmto Ježišom. Táto skúsenosť, že on je Slnko, Svetlo, Orientácia.., však naozaj nie je vypočítateľná, zjavila sa v jedinečných dejinách a zdá sa, že sa v dejinách stále zjavuje, takže jedinečnú skúsenosť s Ježišom môžeme opakovane urobiť ty i ja. Asi pred storočím evanjelický teológ, lekár i hudobný umelec Albert Schweizer o tejto skúsenosti povedal: „ Ako neznámy a bez mena prichádza k nám, tak ako pristupoval k mužom na brehu jazera, ktorí nevedeli nič o tom, kto je. Hovorí nám to isté – nasleduj ma! – a stavia nás pred úlohy, ktoré musíme riešiť v našej dobe. Prikazuje. A tým, ktorí ho poslúchnu, vzdelaným i nevzdelaným, sa vyjaví v zážitku účasti na jeho pokoji, pôsobení, zápase a utrpení, a oni ako nevýslovné tajomstvo skúsia, kým je.“ Jedným z tých, ktorí to celkom na začiatku takto skúsili, bol Šavol z Tarzu. Nemusel Ježiša stretnúť, a historicky ho ani nestretol, ale Ježiš si ho vyhľadal a daroval mu taký mocný zážitok pokoja, istoty, ba lásky, že Šavol sa zmenil na Pavla a prijal výzvu nasledovať ho, aby aj iným ľuďom umožnil nájsť tento pokoj, túto istotu a lásku. V Liste Títovi, z ktorého sme čítali v noci a čítame aj dnes pri vianočnej bohoslužbe, je to opísané ako skúsenosť zjavenia Božej milosti alebo dobroty. List vznikol asi koncom prvého storočia n. l.; napísal ho pravdepodobne niektorý Pavlov žiak. Kresťanov, ktorí žili roztrúsení po celej rímskej ríši, chcel povzbudiť, aby si novým spôsobom prežili skúsenosť s Ježišom. Skúsenosť, ktorá prišla aj pre nich ako zjavenie, ako dar. Pripomína sa tu dávnejšia Pavlova myšlienka z Listu Rimanom, že sme sa nestali dobrými pre naše skutky, ale cez Božie milosrdenstvo. Ono nás zrodilo, obnovilo, reštartovalo...

„Si nejaký iný, čo si zaľúbený?“ – pýtame sa niekedy tak trochu ironicky. „Si veriaci kresťan, čo si zaľúbený?“ – mali by sme sa pýtať celkom bez irónie. Odpoveď by nám mohol našepkať apoštol: „Neviem, či som zaľúbený, viem však, že som milovaný.“ Že nejde o žiadne snívanie, zistíme pri pohľade do Listu Títovi. Tam hneď pred vznešenou myšlienkou o zjavení Božej dobroty čítame sebahodnotenie ľudí, ktorí sa nedávno stali kresťanmi: „Veď sme boli nerozumní a neposlušní, blúdili sme, boli sme otrokmi všetkých možných žiadostí a vášní, žili sme v zlobe a závisti, opovrhnutiahodní, nenávideli sme jedni druhých.“ (Tit 3,3) To, čo týchto ľudí zmenilo a priviedlo ku krstu a Kristovi, bola skúsenosť, že Boh ich v Ježišovi miluje. V Ježišovi, svojom Synovi a našom Bratovi. Preto Vianoce.

V súčasnosti z kresťanských Vianoc len čosi doznieva, akoby z diaľky: „Buďme na seba dobrí...“ Zabúdame pritom, že nik z nás (ako hovorieval Pavol) nie je dobrý, kým neuverí, že je najprv (Bohom) milovaný. Guy Gilbert je francúzsky kňaz, ktorý sa venuje delikventnej mládeži. Napriek tomu, že pracuje s najhoršími, má úžasné zážitky. Hovorí o zločincoch, čo iných zabili, ako sa napravili, a tiež o ľuďoch, ktorým sa strašne ublížilo, ako odpustili. Svoju poslednú knihu nazval: „Buďte svetlom!“ (Portál Praha 2010) V úvode knihy píše: „Miluj svojich nepriateľov. Donekonečna odpúšťaj. Načúvaj druhému. Rešpektuj ho. Choď v ústrety človeku, o ktorého nikto nestojí... Toto je viac ako ľudská práva, toto je stretnutie so živým Kristom...“ Áno, toto je viac a v tom sú pravé Vianoce. Dnes ich slávime, aby sme ich zajtra a po každý všedný deň mohli žiť.


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 341 x