» články » detail článku

Poklona a meditácia za obnovu cirkvi

apríl 2013

5.4.2013, piatok

Autor: Karol Moravčík


1. Po sv. omši pieseň na poklonu z JKS, otvorenie svätostánku, kadidlo, úvodné slovo na kľačadle
Od prvého piatku v auguste roka 2011 pripravujeme meditácie o obnove cirkvi podľa knihy Eugena Bisera: Vyznanie viery a Otčenáš. E. Biserovi ide o to, aby sme Vyznanie viery nechápali len ako náuku, ale ako rozhovor viery, a Otčenáš nielen ako prejav úcty, ale najmä ako odpoveď našej (Bohu) opätovanej lásky. Naposledy sme mali meditáciu vo februári 2013 na tému Vyznania viery o cirkvi a o spoločenstve svätých. Dnes pokračujeme v meditácii o článku viery: verím v odpustenie hriechov.

2. Úvodná modlitba
Dobrý Bože,
teba nám Ježiš predstavil ako nášho milosrdného Otca,
a tým aj náš život ako miesto,
kde máme skúsenosť s tvojou láskou.
Pomôž nám zvlášť v tomto veľkonočnom čase,
aby sme prežívali svoj život v dôvere a vďačnosti voči tebe.
Amen.

3. Chvíľa ticha

4. Meditácia
E. Biser, Vyznanie viery a Otčenáš (výber zo strán: 118-122).

+V tretej časti Vyznania viery vyznávame vieru v Boha ako Ducha Svätého. Za slovami „verím v Ducha Sv.“ nasledujú dôsledky pôsobenia Ducha Sv. Na prvom mieste je cirkev, na druhom spoločenstvo svätých, a potom odpustenie hriechov. Čo je podstata hriechu? Nejde len o našu slabosť, zlyhanie, ale uverenie, že sa s tým nič nedá robiť. Na to nadväzuje zúfalstvo, strach, vzdor, odmietanie i zatvrdlivosť, zloba. Viera ako liek voči hriechu ponúka odpustenie. Kresťanské odpustenie sa myslí ako milosť, ako láska a dar od Boha – najmä pri krste, ale aj pri iných formách odpustenia.
+Apoštol Pavol videl hriech ako groteskné opakovanie udalosti, ktorú poznáme z biblického rozprávania o tanci okolo zlatého teľaťa (Rim 1,22). Vtedy človek nie je obrazom Božím, ale je „pod obraz...“ Sv. Augustín pripomínal, že ide o pokus povýšiť seba na stredobod všetkého, čím myslí, že človek sa v hriechu odvracia od svojho zmyslu, a tým aj od seba samého.
+Problém ľudí dnes uznať si hriech a prosiť o odpustenie súvisí s moderným vedomím, že hriechu niet. Pocit, že som zlyhal, sa u mnohých ľudí stratil. Nebolo vari vedomie o hriechu tým, čo ľudí vháňalo do náručia Boha, pýtal sa kedysi filozof S. Kierkegaard?
+Biser zaujímavo hovorí: Nič nenasvedčuje tomu, žeby sa dnešní ľudia tešili zo zážitku zbavenia viny. Naopak, strach a stála nespokojnosť sa stali našimi spoločníkmi. Ľudia sa dnes vyznávajú zo zlej nálady, za ktorou je démon strachu zo života. Podľa Kierkegaarda ide o zúfalstvo, prepadnutie smrti, útek pred vlastnou existenciou. Človek si je cudzí sám sebe.
+V evanjeliu nájdeme pozvanie pre unavených a preťažených. Ježiš im sľubuje odpočinok a posilnenie. V tomto prípade ide o uzdravenie od základu, nie iba o útechu. „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí“ (Mk 2,17). Kto nie je chorý? Odpustenie je u Ježiša predovšetkým uzdravenie narušenej ľudskosti. V tejto súvislosti nie je kresťanstvo podľa Bisera náboženstvom obety a pokánia, ale je terapeutické a mystické náboženstvo (na rozdiel napr. od budhizmu, ktorý je asketický).

5. Chvíľa ticha

6. Otázky:
+Ako chápem svoj hriech a hriechy iných? Dostal som sa ďalej od detského počítania zlyhaní a chýb k viere? Verím v Božiu lásku alebo len v seba a svoju nemohúcnosť? (Podobne o iných...)
+Neospravedlňujem často hriechy tým, že taká je doba, alebo ľudská povaha, psychika a podobne? Ako prekonávam pocity úzkosti, strachu a zlej nálady?
+Hľadám u Ježiša uzdravenie svojej ľudskosti, nie iba vyliečenie z nejakej choroby? Ako pomáham iným, aby vedeli prijať a žiť svoj život aj vtedy, keď nie je ľahký?

7. Záverečná modlitba
Pane Ježišu Kriste,
Ty sa aj mne prihováraš slovami: Príď ku mne,
keď si unavený a preťažený a ja ťa posilním.
Daj, aby som nikdy neprepadol namyslenosti,
že si vystačím sám a zachovaj ma vo viere a vďačnosti.
Amen.

8. Tantum ergo pred požehnaním, modlitba a požehnanie, záverečná pieseň


::::Verzia pre tlač::::


Klikanosť článku: 320 x